Réka Szabó: „Aj v Bratislave sa viem úžasne zamotať, no práve vďaka tomu v nej objavujem skvelé miesta.“

Správy
14. mája 2021

Pokračujeme v sérii článkov, ktorú sme odštartovali pri príležitosti desiateho výročia založenia OZ Bratislavské rožky. Tentoraz predstavíme grafičku Réku Szabó, ktorá sa stará o vizuál nášho združenia. Okrem množstva internetových projektov a publikácií sa podieľa aj na tvorbe Prešporského kalendára a na príprave našich exteriérových výstav.

 

Réka Szabó

Pochádzaš z Maďarska – ako si sa dostala do kontaktu s Bratislavou?

Prvýkrát som tu strávila dlhší čas ako vysokoškoláčka na odbornej praxi v Maďarskom kultúrnom inštitúte v Bratislave. Narodila som sa v Budapešti a Bratislavu som začala naplno spoznávať v dospelom veku. Až spätne som si uvedomila, ako málo som o nej dovtedy vedela. Samu ma to prekvapilo. S Bratislavou sa stále zoznamujem a Bratislavské rožky sú pre mňa skvelým partnerom. Spolupracujeme od začiatku a mňa vždy lákal otvorený postoj tohto združenia k odkrývaniu dejín mesta z rôznych uhlov pohľadu. Je pre mňa veľmi vzrušujúce ponárať sa pri fotografovaní či príprave nejakej výstavy alebo publikácie do rôznych tém, období, dejísk, spoločenských vrstiev i rovín prešporského (bratislavského) života.

 

Kedy sa ti podarilo nadviazať hlbší vzťah s mestom?

Architektúra, mestský priestor a príbehy budov ma zaujímali už dávno – ja ani neviem chodiť po uliciach tak, aby som sa dívala pod nohy. Dokonca aj v Budapešti mám tendenciu zablúdiť, hoci ju mám dosť prechodenú, nepozerám sa však tam, kam mám – oveľa radšej si obzerám priečelia budov. Aj v Bratislave sa viem úžasne zamotať, no práve vďaka tomu v nej objavujem skvelé miesta. A keďže vzdialenosti tu prajú peším potulkám, je to pre mňa jednoduchšie. Na tematických prechádzkach, organizovaných OZ Bratislavské rožky, som si obľúbila aj budovy, ktoré predtým nepatrili medzi mojich favoritov. Napríklad budovu rozhlasu, ktorá rozhodujúcou mierou ovplyvňuje tvár mesta a ktorú som mohla lepšie spoznať na prehliadke spojenej s prednáškou. Až vtedy som ju skutočne pochopila a užasla nad zložitou architektonickou koncepciou, ktorú reprezentuje. Odvtedy ju vnímam úplne inak.

Bratislava zo zimného prístavu na fotografií Réky Szabó

Máš v Bratislave nejakú obľúbenú budovu alebo mestskú časť?

Popri mnohých historických budovách je mojím veľkým favoritom zimný prístav. Prvýkrát som sa z ním zoznámila počas prípravy jednej výstavy, no nafotila som si ho aj na tematickej prechádzke Bratislavských rožkov. Ide o zvláštnu oázu uprostred mesta: paralelne figuruje ako zóna plná hrdze, stále funkčný prístav i prírodné prostredie so šokujúco pokojným Dunajom a s nespočetným množstvom vzrušujúcich zákutí, dielní, lodných telies a tvarov.

Dunaj v zimnom prístave

Pôsobíš ako grafička, venuješ sa dizajnu a tvorbe vizuálov. Akú koncepciu, odkaz prezentuje tvoja práca pre OZ Bratislavské rožky?

V rámci štúdia som sa orientovala na vizuálnu výchovu (sochárstvo) a na rôzne spôsoby sprostredkovania kultúry. Obe tieto roviny sa po čase a vďaka náhodám prepojili, keďže mojou úlohou je podporovať sprostredkovávanie kultúrnych obsahov pomocou vizuálnych prostriedkov. Som vnímavý človek, ktorý rád pozoruje svet okolo seba. Dokážem sa ponoriť do detailov a vďaka tomu pri konkrétnom zadaní špecifikovať, čo by sa z toho množstva znakov dalo vyzdvihnúť a použiť pri prezentácii určitého obsahu. Takýto druh vizuálneho plánovania sa podriaďuje sprostredkovanému obsahu, ploche i cieľu, aby publikum dokázalo výsledok prijať, stotožniť sa s ním, nadviazať s ním vzťah a prejaviť isté emócie.  Aj aktuálna pop-up výstava je výsledkom takéhoto procesu – fotografie, ktoré budú konečne sprístupnené na nádvorí Múzea mesta Bratislavy (výstavu v uplynulých mesiacoch oddialili pandemické opatrenia – pozn. prekl.), sme vyberali z obrovského množstva rodinných fotografií. Keď som si ich po jednom prezerala, našla som mnoho detailov, z ktorých každý by si zaslúžil osobitnú pozornosť – napr. spôsoby retušovania fotografií vo fotoateliéroch začiatkom 20. storočia a dnes.

Inštalačné práce pop-up výstavy J. Batka, svet prešporského archívara

 

Aká je téma najnovšej pop-up výstavy?

Pop-up výstava má názov: Ich bin ein Pressburger / Ich bin eine Pressburgerin (My sme starí Prešporáci / Régi pozsonyiak vagyunk). Vďaka veľkorysosti potomkov sme zdigitalizovali rodinnú pozostalosť deviatich starých prešporských rodín. Z kapacitných dôvodov budú na výstave zastúpené len fragmenty, ale aj tie pomôžu návštevníkom spoznať príbehy týchto rodín.

 

Tento rok sa v Bratislave uskutoční viacero exteriérových výstav?  

Áno, tematické pop-up výstavy organizujeme každoročne – už od roku 2017. Po výstave rodinných fotografií plánujeme výstavu pred budovou Starej tržnice, ktorá by mala priblížiť históriu trhov. A potom výstavu o sochách na verejných priestranstvách, pretože v Bratislave – rovnako ako v iných mestách – sochy menili a stále menia svoje miesto a presúvajú sa ako šachové figúrky politickej identity z jedného verejného priestranstva na druhé (v tom lepšom prípade). XY sa presunie z bodu A do bodu B, kým YZ z bodu B do bodu C, pretože každé verejné priestranstvo má svoju identitu, kontext, históriu, ktorú sa snaží aktuálna vládna moc zmeniť. Putovanie sôch v centre Bratislavy, ktoré sa dialo v nemeckej, maďarskej aj slovenskej pôsobnosti, sme už priblížili na výstave Haló, Prešporok!. Teraz môžeme tému rozpracovať ešte detailnejšie – a už teraz viem, aké ťažké bude vzdať sa nejakej fotky či sochy, aby sme nepresiahli stanovený rozsah.

Pozvánka pop-up výstavy: „Ich bin ein Pressburger / Ich bin eine Pressburgerin / My sme starí Prešporáci

 

Kde sa ešte budeme môcť najbližšie stretnúť s výsledkami tvojej práce – aké máš plány?  

Čaká nás práca na dvoch knihách: na fotoalbume zostavenom z už spomínaných rodinných fotografií a na publikácii o histórii známeho pečiva – bratislavských rožkov. Počas spolupráce s OZ Bratislavské rožky som sa dostala do kontaktu s mnohými zaujímavými dokumentmi z Archívu mesta Bratislavy (AMB) – vrátane obrazového materiálu z pozostalosti archivára Jána Batku, ktorý sme predstavili na našej prvej pop-up výstave. Zo vzácnych archívnych fondov budeme čerpať aj pri zostavovaní nového Prešporského kalendára. Už sa neviem dočkať chvíle, keď začneme s výberom, lebo to bude pre mňa práca plná radosti. A nikdy nezabudnem na to, ako som počas dňa otvorených dverí AMB držala v rukách (rukavičkách) telegram, ktorý informoval o atentáte na Františka Ferdinanda. Pri predstave, že sa po ňom rozpútala 1. svetová vojna, mi naskakovali zimomriavky.

Dokumenty v Archíve mesta Bratislavy

Z hľadiska grafiky vo mne vyvolala úžas rukou písaná, kaligraficky dokonalá cechová kniha s nádhernou a rozmanitou typografiou. Aj tá by si žiadala ďalšie spracovanie, aby ju mohla spoznať aj širšia verejnosť.

OZ BArožky

Podporili nás

Don`t copy text!