;)
Dvojité okrúhle výročie Antona Zimmermanna – kapelníka kardinála Jozefa Batthyányiho
5. decembra 2021
V roku 2021 si pripomenieme 280. výročie narodenia a 240. výročie úmrtia významného klasicistického skladateľa, dómskeho organistu, huslistu a kapelníka najslávnejšieho orchestra, ktorý v našom meste pôsobil v jeho zlatom veku – Antona Zimmermanna (1741-1781). Jeho život sa takmer presne prekrýva s obdobím vlády Márie Terézie. Jeho diela boli rozšírené v mnohých častiach Európy, jeho symfónie si mýlili s Haydnovými. Môžeme ho považovať za domáceho hudobníka, pretože sa tu usadil a tu vznikla väčšina jeho zrelých diel. Publikácie muzikológov Pavla Poláka a Dariny Múdrej v nemeckom jazyku odhaľujú viaceré okolnosti jeho príliš krátkeho života, avšak mnohé ostáva ešte zahalené závojom tajomstva. Pozoruhodné je, že nie je známy ani portrét tohto slávneho skladateľa.
Anton Zimmermann bol pokrstený 27.12.1741 v sliezskej obci Široká Niva (dnes ČR), zrejme sa teda narodil počas vianočných sviatkov. Práve v tom čase v tých miestach prebiehali boje prvej sliezskej vojny, do matriky bol dopísaný až dodatočne a v kópii matriky sa jeho meno nevyskytuje, čo sťažilo pátranie po jeho pôvode. Bol 3. dieťaťom Tobiasa a Elisabeth Zimmermannovcov, matka bola za slobodna tiež Zimmermannová, takže rodičia mohli byť príbuzní.
Spomínaný len pod priezviskom Zimmermann zrejme po 1763 pôsobil v biskupstve v Hradci Králové ako „dobrý, biskupom von Blümegenom vysoko cenený organista“, ale toto miesto zrejme stratil v dôsledku presťahovania královohradeckého biskupa do Brna.
Do Bratislavy prišiel zrejme začiatkom 70-tych rokov 18. storočia už ako známy hudobník. Dosiaľ najstaršia zmienka o Zimmermannovi v Bratislave je z roku 1772, kedy bola v divadelnej sále Zeleného domu uvedená jeho spevohra Narcisse et Pierre. Pre slávnosť sv. Cecílie 22.11.1773 v Dóme sv. Martina „známy skladateľ pán Anton Zimmermann“ zložil hudbu, o čom nájdeme zmienku v Pressburger Zeitung z 24.11.1773.
Zelený dom na Hlavnom námestí
Zimmermann 17.4.1774 písal z Bratislavy do Brna ceremoniárovi královohradeckého biskupa v snahe získať miesto organistu v Brne alebo v Olomouci. V Bratislave žil zrejme len z kompozícií, aj keď mal vo výhľade miesto dómskeho organistu, o čom svedčí jeho korešpondencia s magistrátom. Zastupoval starnúceho chorľavého dómskeho organistu Johanna Andreasa Schantrocha a pre dóm skomponoval niekoľko vokálnych omší. Ako budúci dómsky organista pôvodne býval na Kapitulskej, ale neskôr sa presťahoval do mesta (nie je známa bližšia lokalita).
Anna Schirlbauer predpokladá, že Zimmermann bol učiteľom rodáka z oravských Leštín Mikuláša Zmeškala, neskoršieho Beethovenho priateľa, ktorý v rokoch 1774-1778 študoval na evanjelickom gymnáziu. Privyrábal si teda zrejme aj pedagogickou činnosťou.
9.4.1775 na akadémii usporiadanej grófom Antonom Esterházym za prítomnosti početnej vysokej šľachty a rytierskeho stavu odzneli viaceré symfónie Antona Zimmermanna, čím si skladateľ vyslúžil veľký aplauz.
Ak aj uvažoval, že Bratislavu opustí, zrejme uňho nastal obrat v osobnom živote a 15.8.1775 sa v Dóme sv. Martina oženil s rodenou Bratislavčankou Elisabeth Liechtenegger (1752? – 8.7.1832) – dcérou alebo sestrou vtedajšieho dómskeho kantora Jakoba. Mali spolu 5 detí – syna a 4 dcéry, predposledná zomrela ako malé dieťa a posledná sa narodila 3 mesiace po jeho smrti.
Od roku 1776 Anton Zimmermann pôsobil v službách ostrihomského arcibiskupa Jozefa Batthyányiho, ktorý v tom roku zasadol na arcibiskupský stolec a prišiel do Bratislavy. Batthyányi bol veľký mecén umenia a záležalo mu na dôstojnej reprezentácii, kde hrala najvýznamnejšiu úlohu hudobná zložka. Zimmermann, poverený zostavením orchestra, oslovil viedenských hudobníkov, členov bratislavských šľachtických kapiel a Esterházyho orchestra. Takmer polovicu členov tvorili výnimoční virtuózi, viacerí z nich boli aj skladatelia. Bol to v tom čase jeden z najlepších orchestrov v strednej Európe. O kvalite diel Zimmermanna a interpretačnej úrovni ním vedeného orchestra svedčí viacero zmienok v Pressburger Zeitung a v dobovej tlači.
Zimmermannovi prináležal najskôr titul kniežací dvorný skladateľ „fürstlicher Hofkompositeur“, neskôr v tom istom roku už umelecký riaditeľ, kapelník „Capellae Magister“, huslista a pravdepodobne aj čembalista s platom 500 zlatých, od 1780 navýšený na 600 zlatých. Platy niektorých významných členov orchestra síce prevyšovali jeho plat, ale predpokladá sa, že si zarábal aj skladbami na objednávku. Spomeňme aspoň niektorých z nich: vedúci dychovej skupiny, klarinetista (a taktiež nástrojár a zdokonaľovateľ basetového rohu) Theodor Lotz mal plat 600, violončelista Franz Xaver Hammer 800, prvý huslista a riaditeľ Joseph Zistler 1000 zlatých. Kontrabasový virtuóz a skladateľ Johann Matthias Sperger zarábal podobne ako Zimmermann 500 zlatých.
Primaciálny palác
Orchester arcibiskupa (od 1778 kardinála) Jozefa Batthyányiho pôsobil v rokoch 1776-1783, mal 21-24 členov, koncertoval 2x týždenne v zimnej rezidencii (spočiatku v starej, od 1780 v novej – Primaciálny palác) alebo v záhrade letného sídla, kam mali od roku 1777 prístup „všetci slušne oblečení“ občania. Na otvorení Primaciálneho paláca 21.11.1780 sa okrem početnej šľachty zúčastnilo aj ostatné publikum na galérii Zrkadlovej siene, nesenej 18 stĺpmi. Na druhý deň prekvapil spoločnosť svojou prítomnosťou na hudobnej akadémii k sviatku sv. Cecílie v Zrkadlovej sieni miestodržiteľský pár Albert Sasko-Tešínsky a Mária Kristína.
Jozef Batthyányi podporoval hudbu, divadlo, rád vo svojich sídlach usporadúval rôzne slávnosti, bály, sprievody, ohňostroje. Oslavy jeho menín niekedy trvali aj celý týždeň. V špeciálnej obľube mal súbor dychových nástrojov, tzv. Harmoniemusik. Hudba znela okrem cirkevných podujatí aj pri hostinách, poľovačkách, jazdeckých slávnostiach (karuseloch) a plavbách po Dunaji. V brnianskych novinách Brünner Zeitung z 8.8.1781 sa napr. môžeme dočítať o pompéznej plavbe troma loďami z mesta do Podunajských Biskupíc k jeho letohrádku Lieskovec 26.7.1781. Hudobníci oblečení v tureckých odevoch uvádzali modernú „tureckú hudbu“, plaviac sa na prvej lodi. Na druhej lodi zaujal miesto sám kardinál so svojimi hosťami a na tretej okrem jeho dvora aj delá, ktorých výstrely sa striedali s výstrelmi z diel umiestnených na brehu.
Kardinál Jozef Batthyányi
Hudobníci z Batthyányiho orchestra spoluúčinkovali aj na slávnostnom otvorení Veľkého evanjelického kostola 1.12.1776 a Anton Zimmerman pre tento účel zložil príležitostnú kantátu.
Melodráma baróna Johanna Schilsona „Die Wilden“ uvedená v novom Mestskom divadle riaditeľom Karlom Wahrom 13.12.1777 s takmer sto účinkujúcimi a autorom hudby Antonom Zimmermannom za dirigentským pultom zaznamenala veľký úspech. Žiaľ, hudba sa nezachovala.
1. mája 1780 sa Antonovi Zimmermannovi konečne splnil dlhoročný sen – stal sa organistom v Dóme sv. Martina s platom 107 zlatých plus ďalšie príjmy. Jeho predchodca Johann Andreas Schantroch zomrel deň predtým…
V septembri 1780 sa za prítomnosti Márie Terézie a miestodržiteľského páru uskutočnilo úspešné súkromné predvedenie jeho melodrámy “Andromeda a Perseus” na zámku Schloss Hof, o čom Mária Terézia referovala v liste svojmu synovi arcivojvodovi Ferdinandovi Karlovi. Libreto napísal Johann Wolfgang von Kempelen, hrala v ňom aj jeho 15-ročná dcéra. Panovníčka meno skladateľa nespomenula, avšak hudbu zhodnotila slovom „hübsch“ – krásna. Melodrámu potom uviedli 23.4.1781 aj vo viedenskom dvornom divadle Hofburgtheater.
Na vrchole svojej slávy Anton Zimmermann nečakane zomrel. Tak ako nepoznáme jeho presný dátum narodenia, nepoznáme ani presný dátum, ani okolnosti jeho úmrtia. Pavol Polák ho datuje medzi 8.10.-14.10.1781. Pochovaný bol 16.10.1781 na cintoríne sv. Mikuláša pri Kostole sv. Mikuláša v Podhradí, ktorý bol ešte v tom istom desaťročí uzavretý – od r. 1784 sa už pochovávalo na novom Mikulášskom cintoríne na Žižkovej ulici. Jeho orchester mu ešte vzdal hold v Dóme sv. Martina formou Rekviem, ktoré odohrali so stlmenými nástrojmi. Neznámy obdivovateľ jeho umenia zložil smútočnú ódu, uverejnenú pri nekrológu v Pressburger Zeitung 24.10.1781, v ktorej okrem smútku vyjadruje aj obdiv jeho osobnosti, interpretačných kvalít a skladateľského diela s trvalou hodnotou. Ten istý nekrológ uverejnili aj viedenské noviny Wiener Zeitung o 3 dni neskôr.
Kostol sv. Mikuláša v Podhradí
29-ročnej vdove vyplatili ešte manželov plat organistu do pôrodu ich poslednej dcéry. Od kardinála Batthyányiho dostala jeho plat za posledný trimester 1781 a potom dostávala od neho – a po jeho smrti od jeho dedičov – vdovskú rentu vyššiu ako ostatné vdovy po hudobníkoch. Z toho vyplýva, že sa viac nevydala, manžela prežila o 51 rokov a bola pochovaná na Ondrejskom cintoríne.
Podľa Dariny Múdrej Zimmermann zložil 268 diel (z toho 145 pod celým menom, 123 len pod uvedeným priezviskom) a ďalších 13 autorstiev je sporných. Pomer svetských a cirkevných diel 202:66 svedčí o tom, že nebol primárne cirkevným skladateľom, ale viac skladateľom pre šľachtický dvor. Jeho skladby sa dochovali v 104 inštitúciách v 14 európskych štátoch a v USA. Napriek krátkemu životu zanechal obdivuhodne všestranné dielo na vysokej úrovni, ktoré si zaslúži uvádzanie na koncertných pódiách nielen v roku jeho okrúhlych jubileí.
Zuzana Godárová
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!