Juraj Družecký / Georg Druschetzky – virtuózny hobojista a tympanista

Historické osobnosti
21. februára 2023

Po Antonovi Zimmermannovi bol Juraj Družecký (7.4.1745 Jemníky pri Kladne – 21.6.1819 Budín) najvýznamnejším skladateľom obdobia klasicizmu, ktorý pôsobil v Prešporku. Jeho hudba bola známa v celej strednej Európe, najmä v armáde.

Dóm sv. Martina

Pochádzal z Čiech, pôsobil v rôznych častiach monarchie a hral v dvoch najvýznamnejších orchestroch pôsobiacich v Prešporku v čase rozkvetu tohto mesta v druhej polovici 18. storočia. Bol to vždy dobre naladený, obľúbený a predovšetkým všestranný virtuózny hráč na dychové nástroje (najmä hobojista) a tympanista, ako aj veľmi cenený skladateľ, známy najmä svojimi dielami pre dychovú harmóniu (klasická inštrumentácia po dva hoboje, klarinety, rohy a fagoty).

Niekedy v rokoch 1759 až 1762 bol žiakom Antonia Besozziho v Drážďanoch, resp. jeho syna Carla v hre na hoboj. V roku 1762, vo veku 17 rokov, vstúpil do haličského pešieho pluku č. 50. Ten bol umiestnený v Egeri / Chebe (1762), Viedni (1763), Ennse (1764), Linzi (cca. 1771) a Braunau (1775). Pôsobil tu ako granátnik, najneskôr od roku 1768 ako hobojista („Pfeifer“) a v rokoch 1773 – 1775 sa už podpisoval ako kapelník „Capelmeister vom Stainischen Inf. Reg“.

V štyroch zachovaných listoch Družeckého jeho prvému mecenášovi grófovi Ferdinandovi Kinskému z rokov 1773 – 1775 sa dozvedáme o Družeckého snahe rozšíriť si obzory návštevou opier, akadémií a koncertov vo Viedni. Svoj pobyt tam financoval komponovaním pre Kinského. Tu nájdeme aspoň jednu z jeho dočasných adries: Getreidemarkt, Modrý dom, 2. poschodie. Vtedajšiemu hobojistovi kniežaťa Schwarzenberga a neskoršiemu riaditeľovi cisársko-kráľovskej harmónie cisára Jozefa II. Johannovi Georgovi Triebenseemu dlžil peniaze za nový hoboj, ktoré tiež zarobil komponovaním. Hľadal si civilné zamestnanie a už mal vo výhľade miesto u nám neznámej kňažnej. Okolo roku 1776 sa zoznámil so Susannou Pöllerovou, dcérou zosnulého krajinského lekára Karla Josepha Pöllera. Jeho budúca svokra Theresia Pöllerová sa v jeho mene neúspešne uchádzala o miesto krajinského tympanistu v Linzi, ktoré sa uvoľnilo. Druhý, už jeho vlastný pokus, priniesol úspech. Dňa 15.4.1777 bol vymenovaný za krajinského tympanistu v Linzi v Hornom Rakúsku. V tejto funkcii dirigoval na rôznych hudobných podujatiach, organizoval akadémie a komponoval. 19.5.1777 sa v kaplnke kolégia Nordicum v Linzi oženil so Susannou.

Primaciálny palác

V dôsledku reorganizácie krajinských úradov podľa nariadenia Jozefa II. z roku 1783 prišiel o svoje miesto. Od roku 1783 pôsobil vo Viedni ako vydavateľ a obchodník s hudbou – najmä s vlastnými dielami. Dňa 6.9.1783 sa stal členom Viedenskej spoločnosti Tonkünstler-Sozietät, ktorá po jeho smrti v roku 1819 vyplácala jeho vdove dôchodok (zomrela 9.7.1832, presne deň po vdove po Antonovi Zimmermannovi – bývalom kapelníkovi kardinála Batthyányho).

Družecký pôsobil na dvore šľachtického rodu Clam-Gallas vo Frýdlante a v Prahe, kde napísal viacero skladieb pre trio basetových rohov. Spomína sa aj v Gothajskom divadelnom kalendári v rokoch 1784 a 1785. Nakoniec prišiel do Uhorska, kde pôsobil u viacerých mecénov ako hudobný riaditeľ alebo kapelník súboru dychovej harmónie, ako aj skladateľ.

Od 1786/1787 pôsobil ako kapelník a nástupca Martina Schlesingera u kniežaťa Antona Grassalkovicha II. v Prešporku. Grassalkovich podľa vzoru svojho svokra, Mikuláša Esterházyho „Nádherymilovného“ (zamestnávateľa Josepha Haydna), usporadúval vo svojich palácoch v Prešporku aj vo Viedni, ako aj v letnom sídle v Gödöllő veľkolepé slávnosti za účasti vysokej šľachty.

Grassalkovichov palác

Družeckého „Nová partita pre 21 dychových nástrojov“, ktorá zaznela 15.11.1790 v Prešporku pri príležitosti korunovácie Leopolda II. za uhorského kráľa, patrí k najväčším nástrojovým formáciám v tomto segmente. Uviedla ju kombinovaná dychová harmónia Esterházy-Grassalkovich. To isté dielo zaznelo opakovane vo Viedni na koncerte Tonkünstler-Sozietät v divadle Burgtheater 16./17.4.1791, ktorý dirigoval Antonio Salieri. Bohužiaľ, dielo je stratené.

Od roku 1791 viedol Družecký dychovú harmóniu kardinála Jozefa Batthyányho, prímasa, ostrihomského arcibiskupa, ktorá pozostávala z 8 hráčov. Ten ju založil v roku 1790 ako pokračovateľku svojho veľkého orchestra (1776 – 1783), popri ktorom však už predtým pôsobil súbor dychovej harmónie pod vedením Theodora Lotza.

Na sviatok sv. Ignáca 31.7.1791 Družecký uviedol v kostole Najsvätejšieho Spasiteľa novo skomponovanú omšu pre Batthyányho virtuóznu harmóniu „v najsilnejšom obsadení najvyberanejších umelcov“ (Pressburger Zeitung zo 6.8.1791).

Kostol najsvätejšieho Spasiteľa – jezuitský kostol

V literatúre nachádzame rôzne údaje o roku odchodu Družeckého s kardinálom Batthyánym do Pešti (medzi rokmi 1791 a 1795). S istotou vieme, že Batthyány korunoval uhorského kráľa Františka I. v Budíne 6.6.1792. Družecký takmer vždy uvádzal pri dátume vzniku svojich diel aj miesto: v roku 1791 to bol ešte Prešporok, 1795 – 1799 Pešť a od roku 1800 Budín. Bohužiaľ, neuviedol miesto pri omši zloženej v roku 1793. Družecký viedol harmóniu kardinála Batthyányho v jeho rezidenciách v Prešporku, Pešti a Rechnitzi/Rohonci (dnes Burgenland) až do kardinálovej smrti v roku 1799.

V zaujímavom liste Družeckého Triebenseeovi z Pešti (1794) sa spomínajú aj jeho hudobní súčasníci Martin Schlesinger a Johann Matthias Sperger. Každý z týchto troch členov Tonkünstler-Sozietät dostal anonymný list s inštrukciami, čo má urobiť, aby mu spolok vyplatil určitú sumu (Družecký napokon dostal 454 zlatých).

Približne od roku 1801/1802 až do svojej smrti bol dirigentom a skladateľom dychového okteta arcivojvodu Jozefa Antona Jána, uhorského palatína (syna Leopolda II.) v Budíne. Ten žil oveľa skromnejšie ako Batthyány, ale jeho súbor dychovej harmónie bol pre neho dôležitý a prezentoval ho pri mnohých príležitostiach.

Podľa adresára „Addreßbuch der Königlichen Frey-Stadt Pesth 1815“ žil v zámockej štvrti na Paradeplatz v dome pekárskeho majstra Venusa. Spomína sa tu aj ako regenschori v seminári na univerzite (dnes univerzitný kostol).

Juraj Družecký zomrel 21.6.1819 v Budíne na hydrotorax (nahromadenie tekutiny v pohrudničnej dutine), o čom informovali noviny Pressburger Zeitung 29.6.1819. Pohreb sa konal 23.6. na cintoríne Buda Vár. Zachoval sa len závet jeho vdovy. Jeho hudobná pozostalosť sa nachádza v Maďarskej národnej knižnici a v knižnici Helikon v Keszthelyi. Ďalšie skladby sa zachovali v Rakúsku a Českej republike.

Družecký bol veľmi všestranný a plodný skladateľ, komponoval pre orchester, komornú hudbu a najmä pre dychovú harmóniu. Známych je 28 symfónií, množstvo koncertov a komorných skladieb, scénické diela, cirkevná hudba vrátane 9 omší. Približne 300 diel označených ako Harmoniemusik zahŕňa jeho vlastné skladby, ako aj úpravy diel iných skladateľov. Jeho nezvyčajné hudobné nápady sa odrážajú vo viacerých kuriozitách, ako je partita pre dychové okteto a detské nástroje a dve partity pre roľnícke nástroje, koncerty pre tympany, mandolínové sonáty a turecká hudba.

Informácie o živote Juraja Družeckého som čerpala najmä z prác Alexandra Weinmanna, Ágnes Sas, Eszter Fontany, Damiana Framea (dizertačná práca) a Mártona Egriho (diplomová práca).

Zuzana Godárová

Podporili nás

Don`t copy text!