;)
Kníhtlačiari a písmolejci na Dunajskej ulici
13. júna 2013
Pôsobenie Spolku kníhtlačiarov a písmolejcov v Bratislave pripomínajú hneď dve pamätné tabule, ktoré nájdeme na budove na rohu Dunajskej ulice a Ulice 29. augusta.
Ak si niekto dá námahu a pozornejšie si prezrie tento pôvodne dvojpodlažný dom, najviac mu udrie do očí „presklená povala“, ktorú pred niekoľkými rokmi vybudovali na mieste podkrovia. U väčšiny chodcov pravdepodobne vyvoláva zdesenie, a tak sa radšej ponáhľajú ďalej na autobusovú stanicu alebo do centra mesta. No ak je človek predsa len nútený čakať niekoľko minút pred domom, možno si všimne sivohnedú pamätnú tabuľu v slovenčine, ktorá v štýle robotníckeho hnutia oznamuje, že v tomto dome sídlil Spolok kníhtlačiarov a písmolejcov. V čase svojho vzniku v roku 1874 bol prvou odborovou organizáciou na území Bratislavy, preto zohrával dôležitú úlohu v dejinách robotníckeho hnutia. Text sa končí informáciou, že „spolkový dom bol postavený z peňazí spolku v rokoch 1895 – 96.“ Tabuľu, ktorú vytvorila košická rodáčka, výtvarníčka Alina Ferdinandy, umiestnili na priečelí budovy v roku 1959.
Keď nazrieme do podbránia, všimneme si, že na ľavej stene sa zachovala aj pamätná tabuľa oveľa staršieho dáta. Pochádza z roku 1896, keď bol dom odovzdaný do užívania, a obsahuje iba nasledovný text: Spolok kníhtlačiarov a písmolejcov. Dal postaviť v roku 1896.
Združenie plnilo koncom 19. storočia nezanedbateľnú úlohu v rámci bratislavského života. Napríklad od roku 1871 spolok, presnejšie vydavateľ a majiteľ miestnej tlačiarne Karl Angermayer, tlačil noviny Preβburger Zeitung. Angermayer bol zároveň členom spolku a od roku 1903 jeho čestným členom. Vydal prácu s názvom Dvadsaťpäť rokov, v ktorej jej autor a zároveň podpredseda spolku Karol Filip Kowarik sumarizuje dejiny organizácie. Môžeme z nej zistiť aj detaily o výstavbe sídla na Dunajskej ulici.
KOWARIK KÁROLY FÜLÖP: 25 év by Pozsonyikifli
„Na zasadnutí výboru 26. júla 1895 bol hneď aj predstavený kompletný plán spolkového domu, ako aj správa komisie pre výstavbu, ktorá znela nasledovne:
Ctení členovia!
Na našom každoročnom valnom zhromaždení sme si zvolili komisiu, ktorej úlohou bolo preskúmať, či je výhodnejšie investovať financie spolku do nehnuteľného majetku, alebo ich umiestniť do depozitu v sporiteľni. Ďalekosiahly vplyv tohto rozhodnutia a jeho nesmierny význam podnietili výbor k tomu, aby cteným členom ešte pred rozhodnutím oznámil správu šiestej komisie z dôvodu jej podrobného preskúmania. Komisia sa po zvážení všetkých okolností rozhodla pre výstavbu domu a toto svoje rozhodnutie odôvodňuje v prvom rade pozemkom s priaznivou polohou, v druhom rade jeho nízkou cenou a do tretice istým ziskom, ktorý vďaka tomu dosiahneme. Plán a predbežný finančný odhad vyhotovila firma Kittler a Gratzl.“
Z opisu projektu sa dozvedáme, že ide o dvojpodlažný rožný dom, ktorého hlavné priečelie, smerujúce na Dunajskú ulicu, dosahuje dĺžku 38 m, na Prayovej ulici 13 metrov. „Dom má 23 bytov, z ktorých 14 tvorí jedna izba, kuchyňa, komora, dreváreň a povala. Všetky byty sú orientované na východ a do ulice. Jednotlivé izby majú výšku 3,30 metrov a sú vybavené jedným dvojitým oknom. Prízemné okná sú umiestnené 1½ metra nad úrovňou ulice. Všetky kuchyne sú vybetónované; na každom poschodí je vodovodné potrubie a splachovací záchod. Dom má rovnú strechu z dreveného cementu. Povala z ulice dosahuje výšku 2 metrov, z dvora 1,80 metrov. Dvor je rozľahlý a vysadený ovocnými stromami, jednu jeho polovicu možno využiť ako stavebný pozemok. Ulica má asfaltovú a keramitovú dlažbu a onedlho sa z nej stane jedna z hlavných ulíc Bratislavy.“
Vedenie spolku zistilo, že v Bratislave je nedostatok malých bytov, a ako dodalo „možnosť, že dom zostane prázdny, je od začiatku vylúčená“.
Správu v maďarskom a nemeckom jazyku poslali všetkým členom a 11. augusta 1895 sa v záhrade hostinského Karola Häckela (Štefániina ulica 7) uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom bola výstavba domu definitívne schválená.
S výstavbou sa začalo 6. septembra 1895, základný kameň bol slávnostne položený 6. októbra. S príhovorom vystúpil predseda Jozef Schweitzer a do urny následne vložili tieto predmety: „Menoslov členov spolku, cenník kníhtlačiarov z roku 1895, základné stanovy spolku, stavebný protokol, 1-1 číslo bratislavských denníkov, odborné časopisy Typographia, Vorwärts a Buchdrucker-Zeitung, jedno číslo Népszava a po jednej striebornej, niklovej a bronzovej minci, ktoré boli v obehu; potom urnu uzatvorili a vložili do výklenku, ktorý vznikol za týmto účelom, a zamurovali náčiním, ozdobeným kvetmi.“ Schweitzer začal symbolické poklepkávanie kladivom slovami: „Nech milostivý Boh ochraňuje tento dom od všetkých nebezpečenstiev!“
Stavba bola slávnostne prevzatá 26. júla 1896. O jedenástej hodine predpoludním sa v novej spolkovej miestnosti konalo slávnostné valné zhromaždenie, na ktorom sa okrem bratislavských kolegov z odboru zúčastnili aj zástupcovia Mosonmagyaróvárskeho a Šopronského obvodu, zástupcovia rakúskeho spolku, ako aj majitelia bratislavských kníhtlačiarní Karl Angermayer, Adolf Alkalay a Emil Stromszky, staviteľ Kittler a majstri, ktorí sa zúčastnili na stavebných prácach.
Správa komisie pre výstavbu sa končí slovami: „A týmto Vám, ctený pán predseda, odovzdávame dom so želaním, aby v ňom spolok aj naďalej vykonával svoju blahonosnú činnosť, poskytujúc chorému úľavu; nezamestnanému podporu, pocestnému cestovnú náhradu, kníhtlačiarovi oporu v starobe a vdovám a sirotám isté útočisko. Na šťastie! v novom dome!“
Za správcu domu bol 13. septembra 1896 zvolený predseda spolku Jozef Schweitzer.
P.K.
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!