;)
Korene má na „Friedliche Hütte“: Prešporáčka Margita Matrková sa rozpomína na starú Bratislavu
19. septembra 2021
Jej starý otec varil pre vojakov vo Vodných kasárňach a vlastnil obľúbenú výletnú vilu „Friedliche Hütte“, v ktorej prežila prvé roky svojho života. Vyrastala v typicky prešporskej trojjazyčnej domácnosti. Ako devätnásťročná na vlastné oči videla bombardovanie rafinérie Apollo, ktoré aj fotograficky zachytila. Bratislavčanka Margita Matrková, rodená Rublíková (1925) pre Bratislavské rožky porozprávala o histórií svojej rodiny i dejinách rodného mesta.
Pani Margita Matrková. (Foto: Braňo Bibel)
Pani Margitu sme navštívili vo viacgeneračnom dome uprostred zástavby rodinných viliek na bratislavských Mlynských nivách. Tu sme si vypočuli jej rozprávanie o dobách dávno minulých, i spomienky na rodinných príslušníkov, ktorí už dávno nie sú na tomto svete.
Otec pani Matrkovej pochádzal zo Skalice a bol pracovníkom poisťovne. Jej mama sa narodila v Prešporku a celý život bola v domácnosti. Do Bratislavy jej otec prišiel po vzniku prvej Československej republiky. V mladom štáte bol totiž nedostatok slovensky hovoriacich pracovníkov pre novovznikajúce úrady a organizácie. Nakoľko otec hovoril po slovensky, rýchlo sa uplatnil v Prvej slovenskej poisťovni u Dr. Wagnera, na Hviezdoslavovom námestí. Otec mal dovtedy iba maturitu a aby si zvýšil kvalifikáciu, študoval popri práci na univerzite matematiku. Peňazí nazvyš nemal a musel žiť skromne. Preto býval mimo mesta. Prenajal si ubytovanie vysoko nad Bratislavou medzi vinohradmi, neďaleko Novosvetskej ulice. Raz ako išiel z práce domov, si v parčíku vily „Friedliche Hütte“ všimol sympatické mladé dievča. Bola to mama pani Margity.
Vodné kasárne v Bratislave, v období Rakúsko – Uhorska. Po roku 1940 bolo zbúrané celé južné krídlo paláca a v rokoch 1969 – 1977 bola budova prebudovaná pre potreby Slovenskej národnej galérie, vrátane výstavby kontroverzného „Premostenia“.
Vojenská kantína starého otca
Starý otec pani Margity (z maminej strany) pochádzal z rovnakého kraja, ako generál Štefánik. Bol veľmi podnikavý a dobrý organizátor, čo využil po príchode do Prešporku. Mal na starosti stravovanie vojska vo Vodných kasárňach. Dostal tam služobný byt a do práce zapojil celú svoju rodinu. On sám sa staral o zásobovanie kuchyne. Tá vyvárala zvlášť pre dôstojníkov a zvlášť pre obyčajných vojakov. Oženil sa so starou mamou pani Margity, ktorá pochádzala z ktorejsi obce na rakúskej strane Dunaja. Tá sa starala aj o samotné varenie. Do kuchyne po čase prišla vypomáhať aj jej sestra. Za Rakúsko – Uhorska tak kuchyňa fungovala ako skutočne rodinný podnik. V kasárňach sa narodila aj mama pani Matrkovej.
Každý deň už o šiestej ráno bolo treba postaviť na zeleninový vývar. Starala sa o to babka pani Margity. Tá však časom ochorela – dostala tuberkulózu.
Rodina v kasárni žila až do konca 1. svetovej vojny. Starý otec sa snažil o svoju chorú ženu postarať, preto hľadal miesto na bývanie so zdravším okolím, než bolo rušné centrum mesta. Po vojne a vzniku Československa, prišiel dedko o prácu v kasárňach. Nový štát potreboval nové kádre, ktoré predtým neslúžili zaniknutej monarchii. Podnikavý starý otec preto aj s ohľadom na zdravie svojej ženy, investoval rodinné úspory do kúpy pozemku s vilou vysoko nad mestom, v rekreačnej oblasti Motzengrund (dnes Machnáč).
Vila „Friedliche Hütte“ (Mierová búda) bola podľa portálu Pammap.sk postavená pred rokom 1820 a nachádzala sa na území medzi Drotárskou cestou a ulicou Na stráni. V roku 1892 prízemnú budovu nadstavali o jedno poschodie podľa projektu Antona Keuscha. Zbúrali ju po 2. svetovej vojne. (Zdroj: Pammap.sk, zbierka V. Farár)
Vila „Friedliche Hütte bola čímsi ako rekreačným ubytovacím zariadením, s parčíkom naokolo. Dom ponúkal ubytovanie s upratovaním a stravou, a stal sa obľúbeným oddychovým miestom nad Bratislavou. Rodina pani Margity sa starala o jeho chod. Stará mama žiaľ po pár rokoch na svoje ochorenie zomrela.
Rublíkovci
Otec a mama pani Margity sa zoznámili v záhrade vily „Friedliche Hütte“. Ich vzájomné sympatie prerástli do manželstva, ktoré uzavreli v roku 1922. Starý otec spočiatku so svadbou nesúhlasil, lebo tým prišiel o pracovnú silu, ktorú v dcére mal. Rodina stále ponúkala na prenájom izby a bolo sa treba starať o ubytovaných hostí. Novomanželom Rublíkovcom sa ako prvá v roku 1925 narodila dcéra Margita a o šesť rokov neskôr mali druhú dcéru Alicu.
Pani Margita žila prvých päť rokov svojho života s rodičmi u starého otca vo „Friedliche Hütte“. Dedko potom vilu okolo roku 1930 predal a s druhou dcérou sa presťahovali do Petržalky, kde kúpili dom so záhradou a venovali sa pestovaniu ovocia.
Rodina Rublíkovcov v roku 1933, na fotke z rodinného albumu. (Zdroj: Rodinný fotoalbum Margity Matrkovej)
Rublíkovci sa presťahovali do okrajovej časti mesta, na Turčiansku ulicu. Otec s kolegami z poisťovne tu výhodne kúpili vtedy veľmi lacné pozemky. Aj keď išlo o perifériu mesta, stále bolo odtiaľto bližšie do centra, než z Motzengrundu, kde bývali predtým. Vlastnili tu rozľahlú záhradu, v ktorej pestovali ovocie, ktorého zaváraniu sa mama pani Margity venovala.
Trojjazyčná domácnosť
Domácnosť rodičov pani Matrkovej bola typicky prešporácka. Otec bol Slovák a doma s deťmi hovoril po slovensky. Mama mala nemecké korene a hovorila s nimi zase nemecky. Keďže obaja rodičia mali maďarské školy, tak ich spoločným dorozumievacím jazykom bola maďarčina. Mama pritom nevedela veľmi po slovensky a otec zase po nemecky. Doma sa tak ale hovorilo všetkými tromi jazykmi starej Bratislavy.
Pani Margita ako 18 ročné dievča v piešťanskom kroji. (Zdroj: Rodinný fotoalbum Margity Matrkovej)
Namiesto výletu, svedkom bombardovania
Počas trvania 2. svetovej vojny pani Matrková nastúpila na univerzitu, kde ju matematiku vyučoval prof. Jur Hronec. Po absolvovaní jednej náročnej skúšky z matematiky, sa pani Margita s kamarátkami dohodli, že si urobia spoločný výlet na Železnú studničku. Toho pre Bratislavu osudného 16. júna 1944 sa stihli iba vychystať na výlet, keď sa zrazu mestom ozvali sirény. Práve sa nachádzali na dvore domu u kamarátky Ildikó, odkiaľ pozorovali, ako v diaľke na mesto dopadajú bomby. Potom bežali na pozemok rodiny druhej spoločnej kamarátky Pipi, ktorý sa nachádzal nad mestom na Partizánskej ulici, odkiaľ bol dobrý výhľad na Bratislavu. Odtiaľ pozorovali mohutný dym, ktorý sa dvíhal na mieste rafinérie Apollo. Tu fotoaparátom pôvodne pripraveným na výlet, urobila pani Margita prvú fotografiu toho tragického dňa. Rodičom o sebe ani nedali vedieť a zvedavo sa vybrali do mesta, až na Jakubovo námestie, kde urobila pani Margita druhú fotografiu zbombardovaného domu.
Vzácne fotografie, ktoré po bombardovaní rafinérie Apollo, zhotovila sama pani Matrková. (Zdroj: Rodinný fotoalbum Margity Matrkovej)
Tragédia nemecky hovoriacej tety
Mamina sestra žila po predaji vily „Friedliche Hütte“ s ich otcom v Petržalke. Práci pre neho a starostlivosti o rodinnú domácnosť, venovala celý svoj život. Po 2. svetovej vojne, kedy prišlo k odsunu nemecky a časti maďarského obyvateľstva z mesta, sa dostala do Tábora pre Nemcov v Petržalke. Margitin otec sa ju snažil z tábora dostať spôsobom, že by ju prehlásili za nesvojprávnu. Vznikli z toho však nezhody vo vnútri rodiny a kým sa tie vyriešili, tábor bol evakuovaný. Teta, ktorá vo svojom dovtedajšom živote bola najďalej z Bratislavy vo Svätom Jure, bola odsunutá až do nemeckého Rostocku pri Baltskom mori.
Tam bola umiestnená do ubytovne a musela začať pracovať v drôtovni. Žena, ktorá po celý život bola v domácnosti, zrazu musela pracovať vo fabrike, čo sa podpísalo na jej zdraví. Následkom prežitých udalostí v Nemecku zomrela.
Pani Margita s manželom, po rokoch navštívili počas zájazdu do NDR ubytovňu, kde jej teta žila a našli na cintoríne aj tetin hrob.
Pohyb bol pre pani Margitu vždy dôležitý. Vonkajšie klzisko na mieste dnešného zimného štadióna. (Zdroj: Rodinný fotoalbum Margity Matrkovej)
Pani Margita sa po vojne vydala za právnika Dr. Matrku a mali spolu tri deti. Pôsobila okrem iného ako učiteľka fyziky a chémie na gymnáziu Metodova.
V Bratislave prežila celý svoj život a jej najvzácnejším majetkom je fotoalbum, v ktorom uchováva spomienky na rodinu a priateľov.
Ďakujeme pani Matrkovej za jej rozprávanie a tešíme sa, že práve občianske združenie Bratislavské rožky malo možnosť zachytiť jej spomienky na starý Prešporok. (Foto: Braňo Bibel)
Peter Janoviček
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!