Recenzia na novú bratislavskú rozprávku Diany Mašlejovej: Štefánia – korunná princezná

Bratislavské rozprávky
3. septembra 2020

Stojac v parku v Rusovciach sa na úvod vrátime časostrojom do roku 1913 a môžeme sa vydať na objavnú cestu po rusovskom panstve minulosti! Okrem toho sa prenesieme aj geograficky a vstúpime do starších epizód v kráľovskom paláci v Bruseli a v cisárskom paláci vo Viedni. Aj keď sme v rozprávke, nie vždy tam zažijeme rozprávkové vzťahy. Svojím životom nás sprevádza Štefánia – belgická princezná, manželka korunného princa Rudolfa, ktorá nenašla šťastie ani na jednom zo svojich predchádzajúcich pôsobísk – až u nás v Rusovciach po boku svojho druhého (a drahého) manžela Eleméra Lónyaya.

 

Ruku na srdce, koľkí z obyvateľov dnešnej Bratislavy, jej mestských častí na pravom brehu Dunaja a konkrétne Rusoviec vedia, že tu žila a ako tu žila. Princezná každým cólom, vždy vedela, čo je jej úlohou, či už ako dieťa neprístupného belgického kráľa Leopolda II., alebo neskôr ako manželka záletného a labilného korunného princa Rudolfa a nevesta konzervatívneho cisára Františka Jozefa a odmeranej cisárovnej Sisi. Tu v Rusovciach si svoje úlohy dávala sama a plnila ich cieľavedome a s radosťou. Kvôli láske k nižšie postavenému grófovi Lónyayovi sa vzdala svojho postavenia, on musel odísť z diplomatických služieb, ale predsa obaja našli zázrak. A v tom je tá pravá úloha rozprávok – pomôcť nám odhaliť zázrak v našej každodennosti.

Nabudúce, keď budete chcieť uniknúť z ruchu mesta, stačí zájsť do Rusoviec a prejsť sa parkom. Môžete si predstavovať princeznú Štefániu, ako pestovala kvetiny, prevádzkovala zásielkový obchod (dnes by iste využila formu e-shopu) a za prvej svetovej vojny ošetrovala ranených vojakov. Svoje služobníctvo na Vianoce obdarúvala, založila napr. útulok pre ľudí v núdzi, robotnícky čitateľský spolok a škôlku. Štefániu, Eleméra, aj mnohých návštevníkov, ktorí sa mohli po parku previezť kočom, na koni, alebo na bicykli, už síce pohltil čas, ale nezabudnite použiť časostroj a predstavivosť! Kaštieľ dnes smúti za časmi, keď bola jeho nezvyčajná krása cenená a udržiavaná a iste aj za Štefániou a Elemérom. Bodaj by sme sa dožili jeho obnovy! Na pookriatie navrhujem ešte jednu návštevu, a to kaviarne Štefánky, ktorá nesie Štefániino meno. Ak by ste sa z nej vydali na hlavnú železničnú stanicu, pôjdete po bývalej Štefániinej (dnes Štefánikovej) ulici za ďalšími dobrodružstvami.

Táto skvele napísaná rozprávka s krásnymi ilustráciami nám poodkryje čosi viac z našej bohatej minulosti.

Publikáciu si môžete zakúpiť v e-shope Bratislavských rožkov: https://bratislavskerozky.sk/eshop/

Zuzana Godárová

Podporili nás

Don`t copy text!