;)
Prvé kaviarne v Prešporku
16. augusta 2018
Prečo nedovolili kaviarnikom v Prešporku založiť si vlastný cech? A čím strašil pred dvesto rokmi istý prešporský lekár majiteľov viedenských kaviarní? Vyberáme niekoľko zaujímavostí z „kaviarenských“ dejín Bratislavy.
Od hlavného mesta človek očakáva, že tu bude mať prístup k dobrej káve, hoci dobrá káva je rovnako relatívny pojem ako láska či umenie, keďže týmto prívlastkom možno označiť takmer čokoľvek v závislosti od individuálneho vkusu konzumenta. A v prípade Bratislavy je pozícia hlavného mesta s prvým výskytom kávy v jeho uliciach (kaviarňach) úzko spätá.
Za všetko môžu Turci
Začnime otázkou, ako sa káva dostala do Prešporka? Zrejme ju sem niekto priniesol. Prípadne ju tu zabudol. Lebo presne to sa stalo: pri obliehaní Viedne v roku 1684 turecké vojská, unikajúce pozdĺž Dunaja na východ, zabudli v dejisku bitky niekoľko vriec kávy (podľa niektorých zdrojov to boli presne štyri vrecia). A tak si voľní Viedenčania s úľavou uvarili prvú zalievanú, čiže tureckú kávu na počesť zažehnaného nebezpečenstva a začali postupne podliehať čaru povzbudzujúceho nápoja. A hoci sa to všetko dialo oveľa pomalšie, ako by sa z vyššie uvedených riadkov zdalo, isté je, že v Prešporku, ktorý bol v oblasti „konzumnej módy“ uplynulých desaťročí susednej Viedni neustále v pätách, sa už niekoľko desaťročí po spomínanej bitke konzumovala káva. A tak môže mesto vďačiť dobyvačným Turkom nielen za svoju pozíciu hlavného mesta (po obsadení Budína v roku 1541), ale v istom zmysle aj za tradíciu pitia kávy.
Interiér tureckej kaviarne
V čase tureckej nadvlády, čiže od polovice 16. storočia, sa na území Uhorska stretávame s pravidelnou konzumáciou kávy. A podieľali sa na nej nielen Turci, resp. národy tvoriace súčasť ich aparátu (Bosniaci, Srbi), ale aj skutočnosť, že nápoj sa pomaly, ale iste začal udomácňovať aj medzi zámožnejším domácim obyvateľstvom.
Poliak Kartsoly
Presný rok otvorenia prvej kaviarne v Prešporku nepoznáme, ale s určitosťou môžeme povedať, že to bolo niekedy v prvej polovici 18. storočia. Denník Nyugatmagyarországi Hiradó (Západouhorský spravodaj) uverejnil 13. júla 1905 krátky článok o pití kávy s názvom Prešporok a prvá kaviareň v Uhorsku: „Prvú zmienku o pití kávy v našej vlasti nachádzame u Csereiho (spisovateľa Mihálya Csereiho – pozn. prekl.), ktorý píše, že v roku 1663, keď sa sedmohradský vojvoda Michal I. Apafi zdržiava v tábore tureckého veľkovezíra za múrmi novozámockej pevnosti, usporiada Ali paša tradičnú hostinu a nechá priniesť findžu Cávy a potom šerbeť, ktoré ponúka a necháva ponúkať svojim hosťom.“ Autor článku spomína aj to, že v kuchyni Františka Rákócziho „denne varili čiernu polievku“. Potom sa dostáva k Prešporku: „Čoskoro – v roku 1730 – otvoril Poliak Kartsoly v Prešporku prvú kaviareň. V Pešti otvorili prvú kaviareň až o polstoročie neskôr.“ A na záver dodáva: „Je zaujímavé, že na Spiši ešte aj roku 1790 nazývali kávu bankrotovou vodou, čaj sennou vodou, čokoládu zohriatym pivom a punč pijatikou matrózov.“
Prešporok z južnej strany okolo roku 1720. Zdroj: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_19326
Nerád by som polemizoval s vyššie uvedeným tvrdením, len poznamenávam, že zmienka o prvom známom kaviarnikovi v Pešti pochádza z roku 1714, keď si „katolícky Rác“, čiže Srb Cavesieder Blasius (Balázs/Blažej variaci kávu), kúpil dom v Pešti. V zápisnici z mestskej rady v Pešti v roku 1729 sa píše o spore troch kaviarnikov: spomínaný Balázs a nemecký Franz Reschfellner podali sťažnosť na Taliana Francesca Belliena, lebo im svojimi nízkymi cenami kazil obchody. Čiže v období, keď mala byť otvorená Kartsolyova kaviareň v Prešporku, už v Pešti zúril konkurenčný boj medzi majiteľmi kaviarní.
Kazí mládež
„Z roku 1753 pochádza zmienka o kaviarni, ktorá fungovala v prešporskom Podhradí, vo štvrti Zuckermandel, v hostinci U čierneho medveďa,“ upozorňuje Štefan Holčík, ktorý tento prípad spomína v predslove knihy Petra Salnera Bratislavské kaviarne a viechy. Káva tu stála šesť grajciarov, no nie je jasné, či to bola cena za jednu alebo dve porcie, iba to, že toľko za ňu hosť zaplatil.
Isté je, že v tých rokoch to nemohlo byť jediné miesto v Prešporku, kde sa podávala káva. Prevádzkovatelia kaviarní si totiž chceli v roku 1752 založiť vlastný cech – neúspešne. Príslušné orgány im žiadosť zamietli s odôvodnením, že návšteva kaviarní kazí mládež. Z roku 1777 pochádza zmienka o kaviarni Za slnkom, ktorá sídlila pri čerstvo zbúraných hradných múroch neďaleko Vydrickej brány.
Inzerát kaviarnika Antona Apfela v dobovej prešporskej tlači, 1898
KAVIARENSKÝ OZNAM
Mám tú česť dať na vedomie urodzenému panstvu, príslušníkom vojska a veľaváženej cieľovej verejnosti, že som zriadil kaviareň na PROMENÁDE Č. 14. Neľutoval som náklady ani úsilie, aby som v nej – podľa vzoru svetových metropol – zabezpečil pohodlie v duchu dnešnej doby a aby som vo všetkých ohľadoch vyhovel prianiam a nárokom svojich ctených hostí. Môžem poslúžiť hojným počtom domácich, zahraničných aj najčítanejších novín, a ústretovosťou a ponukou tých pravých nápojov sa budem snažiť za každých okolností získať a zaslúžiť si dôveru svojich ctených hostí.
Na hojnej návštevnosti zainteresovaný s hlbokou úctou
Anton Apfel
kaviarnik
Najväčšími konkurentmi kaviarní boli viechy, resp. vincúrske domy, ktoré ponúkali vlastné vína. Vo svojej ponuke sa prísne separovali od kaviarní, ani jeden nemohol ponúkať to, čo druhý. Samozrejme, tieto pravidlá boli s vidinou zisku pravidelne porušované. A nezabúdajme ani na hostince a reštaurácie, kvôli ktorým bolo v tradičných kaviarňach dlho zakázané variť alebo ponúkať teplé jedlo. To už však hovoríme o 19. storočí, keď bolo pitie kávy rozšírené po celom Prešporku.
Viac politiky, viac kávy
„Úroveň prešporských kaviarní na začiatku 19. storočia zodpovedala tým viedenským,“ tvrdí Andor Sas vo svojej práci Korunovačné mesto. Odkazuje pritom na Pavla Ballusa (narodil sa v roku 1783 v Modre a napísal aj sprievodcu po Prešporku), ktorý obe mestá často porovnával. „Prešporské kaviarne sú zariadené podľa vzoru tých viedenských, hoci ich návštevnosť nie je taká vysoká, tvrdí Ballus s uznaním, a dokonca podľa neho predstihujú svoje viedenské vzory. Dokazuje to aj skutočnosť, že v roku 1922 fungovali už aj v Prešporku luxusné kaviarne, aké boli podľa monografistu v oblasti dejín viedenských kaviarní v rakúskej metropole prvýkrát otvorené v rokoch 1819 – 1820. Kaviarenský život v oboch mestách rozprúdili pokoj pokongresového obdobia a túžba po živote,“ vysvetľuje Sas.
A vzápätí uvádza prípad, keď majiteľov viedenských kaviarní v roku 1817 vystrašil leták prešporského lekára Mihálya Petőcza o škodlivých účinkoch pitia kávy na ľudský organizmus. „Aj sa hneď postarali o to, aby tlač tieto jeho tvrdenia dementovala. V Prešporku vtedy fungovalo 8 kaviarní a v centre Viedne 33.“ V Prešporku existovali aj predmestské kaviarne, ktoré zodpovedali predmestským kaviarňam vo Viedni. A potom dostaneme odpoveď aj na otázku, čo v prvej polovici 19. storočia zvýšilo obrat prešporských kaviarní.. „Juráti, prichádzajúci do Prešporka spolu s poslancami, vnášajú od roku 1825 do kaviarní veľa vzruchu; navštevujú najmä Hollingerovu kaviareň na Promenáde. Ballus zastáva názor, že na rozdiel od Viedne sa v Prešporku čapuje príliš veľa piva,“ ale Sas – citujúc Ballusa – dodáva, že nielen úroveň kaviarní, ale aj prírodné krásy prispievajú k tomu, že Prešporok predstihuje Viedeň, veď z kraja Prešporka už vidieť nádhernú panorámu s Dunajom.
Bývalá kaviareň Sad (Au Café) okolo roku 1850 na grafike Johanna Vincenza Reima
Zdroj: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_19903
Čiže obrat kaviarní aj tu závisel od politického života v hlavnom meste, veď tí, čo prichádzali na reformné zasadnutia snemu do Prešporka, jednoznačne zvyšovali zisky pohostinských zariadení, medzi nimi aj kaviarní. V roku 1885 už v Prešporku oficiálne fungovalo dvanásť kaviarní a na začiatku 1. svetovej vojny už takmer tridsať.
Čoraz náročnejší
A odvtedy pijeme kávu v Bratislave ďalej a za posledných desať rokov môžeme konštatovať, že sme sa stali svedkami skutočnej kávovej revolúcie. V centre mesta si totiž môžeme vyberať z čoraz väčšieho počtu kaviarní pre náročných konzumentov, a to v závislosti od požadovaného typu kávy alebo jej pôvodu. Vznikli aj pražiarne kávy, ktoré sú možno pre niektorých kuriozitou, ale napríklad v medzivojnovom období ich bolo plné mesto (vývesné tabule s príslušným nápisom nachádzame na množstve starých pohľadníc a fotografií).
Reklama prešporskej kaviarne Café Baross okolo roku 1915
A už aj s baristami konverzujeme na inej úrovni ako pred pätnástimi rokmi, keď sa ešte baristi v našich končinách ani poriadne nevyskytovali – rovnako ako sme vtedy nechyrovali ani o filtrovanej káve, espresse či kávach macchiato, flat white či latte art… Spomínam si, že keď sme sa raz ráno, po noci strávenej „nad knihami“, vpotácali do Ponorky a objednali sme si tam „nesku s mliekom“. Výčapník sa na nás vydesene pozrel a neveriacky sa spýtal: „Čooo? Tresku s mliekom?“ Potom sme, samozrejme, dospeli ku kompromisu a objednali sme si radšej pivo. Čo možno ani nebola taká náhoda, keď si spomenieme na Ballusove slová z prvej polovice 19. storočia, že v Prešporku „sa čapuje príliš veľa piva“…
István Veres
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!