Ernst von Dohnányi (1877-1960) – spomenie si Bratislava na svojho veľkého rodáka?

Historické osobnosti
30. apríla 2017

Pri prechádzke Starým Mestom neobchádzam ani jednu z jeho najstarších ulíc – Klariskú. Mnohí ju nemajú radi: poctivá dlažba z mačacích hláv dáva nohám zabrať, a tak po nej len bleskovo prebehnú. Ja medzi nich nepatrím, naopak, považujem ju za jednu z najatmosférickejších v našom meste. A nevšímam si len majestátnu budovu bývalého klariského kláštora, ale aj rad pomerne nenápadných domov na jej východnej strane. Z nich patrí k najvzácnejším dom s číslom 10, stojaci tu pravdepodobne už od konca 15. storočia. Podobu, v akej ho poznáme dnes, však dostal až nadstavbou a prestavbou v 2. polovici 19. storočia.

08

 Klariský kláštor v 19. storočí. Zdroj: http://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.A_4752

Na prvý pohľad nie je ničím zaujímavý, no patrí k bratislavským budovám s najvýraznejšou hudobnou tradíciou. Už začiatkom 19. storočia ho určitú dobu obýval vynikajúci pedagóg Heinrich Klein, učiteľ otca maďarskej opery Ferenca Erkela. Tu ho navštevovala Constanze Mozartová (vdova po W.A. Mozartovi), keď sa v Prešporku v roku 1809 druhý raz vydala. V 2. polovici 19. storočia sa sem nasťahoval pedagóg katolíckeho gymnázia Friedrich Dohnányi.

02

  Rodina Dohnányiovcov: Friedrich, Mária, Ernst a Otília, 1900. Zdroj: http://www.zti.hu/mza-dohnanyi/

Táto poloha bola pre neho maximálne výhodná, veď gymnázium sa vtedy nachádzalo v protiľahlom kláštore a z okien kabinetu sa pozeral priamo do svojho bytu… Okrem toho, že pôsobil ako uznávaný učiteľ matematiky a fyziky, bol aj talentovaným violončelistom. Len starosť o svojich mladších súrodencov (ich otec zomrel priskoro) mu zabránila v tom, aby sa nedal na dráhu profesionálneho hudobníka a zvolil si v tej dobe istejšie povolanie učiteľa.

03

Budova katolíckeho gymnázia okolo roku 1905. Zdroj: Július Cmorej.

Hudobné nadanie tak v plnej miere zdedil a rozvinul jeho syn Ernest (Ernst, Ernő). V lete uplynie okrúhlych 140 rokov odvtedy, ako v dome na Klariskej 10 uzrel svetlo sveta. Od útleho detstva sa mu dostalo veľkého privilégia. Veď byt jeho otca bol jedným z ohnísk domáceho muzicírovania vtedajšieho Prešporka. To znamenalo, že si v ňom takmer každý deň podávali kľučky hudobníci, konali sa súkromné komorné koncerty, viedli diskusie o hudbe…  

04

Friedrich Dohnányi v roku 1874 muzicíroval s Franzom Lisztom v Prešporku. Zdroj: Franz Liszt a Bratislava, 2012.

Ernest tak bol už odmalička zrastený s hudbou a ako neskôr sám priznal, práve toto muzicírovanie malo na jeho klavírnu techniku aj hudobné cítenie najväčší vplyv. A ešte jedna vec malého Ernesta výrazne formovala. 80. roky 19. storočia sa totiž niesli v znamení série benefičných koncertov v prospech Hummelovho pomníka. Mestskému archivárovi Johannovi Nepomukovi Batkovi sa vtedy do Prešporka podarilo priviesť najväčších hudobníkov oných čias. Na 7-8-ročného chlapca tieto vystúpenia hlboko zapôsobili.

 01

Ernst von Dohnányi so svojou sestrou Máriou, 1879. Zdroj: http://www.zti.hu/mza-dohnanyi/ 

V pamäti mu utkveli najmä koncerty troch umelcov: keď hral Eugen d’Albert v Sieni reprezentantov, prítomné obecenstvo vstávalo zo stoličiek, aby obdivovalo neprekonateľnú techniku a virtuozitu tohto pianistu. Koncert Antona Rubinštejna v Župnom dome bol pre neho pamätný paradoxne nie kvôli koncertu samotnému, ale kvôli účasti nesmrteľného Franza Liszta: „Tak veľa som o Lisztovi počul, že len jeho samotné meno malo magický účinok. A teraz som ho mohol vidieť! Zozadu sály som mohol vidieť Franza Liszta, stojaceho naľavo od pódia, blízo steny a pod lustrom. Jeho vysoká postava a ostrý profil boli publiku zreteľne viditeľné. Nespomínam si už, či tam stál počas celého koncertu alebo len počas jeho časti, no celý tento obrázok si stále jasne vybavujem.“

 11

Mladý Dohnányi

Keď v Župnom dome dirigoval Hans von Bülow svoj Meiningenský orchester, Dohnányi bol nadšený súhrou medzi dirigentom a kapelou, videl, ako hudobníci vnímajú a odpovedajú na každý Bülowov pohyb. Fascinovaný týmto prepojením si práve vtedy zaumienil, že okrem klaviristu sa raz stane aj dirigentom. A tento cieľ si aj naplnil ako dlhoročný dirigent Budapeštianskej filharmónie.

Ernst von Dohnányi a Budapeštianska filharmónia, 1928. Zdroj:http://www.zti.hu/mza-dohnanyi/

Hodno pripomenúť, že v tých rokoch Hans von Bülow ako priekopník moderného dirigovania nadchýnal na svojich koncertoch v Berlíne i ďalšieho nádejného hudobníka – Bruna Waltera, ktorý svoju cestu na piedestál slávy začal v sezóne 1897-98 práve u nás v Prešporku… Okrem týchto stimulov obdržal Ernest v Prešporku prvé hudobné vzdelanie – najskôr od svojho otca, potom u organistu Dómu sv. Martina Carla Forstnera.

12

Dohnányi vo svojej pracovni v Amerike, 1957. Zdroj: http://www.zti.hu/mza-dohnanyi/ 

Ako žiak katolíckeho gymnázia absolvoval v budove bývalého klariského kláštora na ročníkových prehrávkach aj prvé verejné vystúpenia, pričom sa mu dostalo vrelého prijatia od publika a hudobnej kritiky. A potom prišiel čas, aby sa posunul ďalej, preto odišiel študovať do Budapešti. Na svoj rodný Prešporok však nikdy nezabudol, ani vtedy, keď už sám patril medzi hviezdy hudobného neba. Pravidelne sa doň až do 30. rokov 20. storočia vracal koncertovať, aj benefične. Svoje umenie predvádzal práve na tých pódiách, kde ako malý obdivoval svoje umelecké vzory, čo ho privádzalo do rozpakov: „Každý raz som si pripomínal tie koncerty, ktoré som počul v mojom detstve v podaní tamtých veľkých, obdivuhodných umelcov.“

00

 Rodný dom Ernsta von Dohnányiho na Klariskej 10. Foto: Braňo Bibel.

Od popisovaných udalostí prešli desaťročia a Dohnányiho kult sa z Bratislavy pomaly vytratil, čo dokumentuje o.i. absencia akéhokoľvek pamätníka. Aj keď sa z okien jeho rodného domu zvykne ozývať hudba (býva v ňom čembalistka Agnesa Ferienčíková), na fasáde by určite vynikla pamätná tabuľa, tak ako v Budapešti, kde po ňom navyše aj pomenovali ulicu. Spomenie si niekedy Bratislava podobným spôsobom na svojho veľkého rodáka?

Ján Vyhnánek

Podporili nás

Don`t copy text!