;)
Našli sa pôvodné stropné maľby z historickej budovy SND v Bratislave
15. februára 2024
V lete minulého roka ma na odporúčanie prof. PhDr. Juraja Šedivého, PhD., e-mailom kontaktovala Mgr. Jana Laslavíková, PhD., z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorá sa venuje dejinám Slovenského národného divadla v Bratislave (SND; kedysi Mestské divadlo). Počas výskumnej práce so spolupracovníkmi objavila v zbierkach Galérie mesta Bratislavy pôvodné stropné maľby z historickej budovy SND. O ich existencii ani o čase ich odstránenia nemali predtým žiadnu vedomosť.
Na viacerých miestach v dobovej tlači sa stretla s menom Dr. Ladislava Aixingera (strýka môjho otca z matkinej strany), ktorý v roku 1936 na margo osláv 50. výročia založenia Mestského divadla v Bratislave kritizoval odstránenie búst maďarských a nemeckých osobností, zdobiacich priečelie budovy. Janu Laslavíkovú zaujímalo, či sa v pozostalosti Ladislava Aixingera nezachovali písomné alebo fotografické dokumenty o tom, kedy boli predmetné maľby zo stropu divadla odstránené. Žiaľ, musela som odpovedať záporne, s odôvodnením, že historická kataklizma, ktorá nasledovala po 2. svetovej vojne, prerušila kontinuitu spomínanej bratislavskej vetvy rodiny. (V rodinnej pamäti vždy rezonovalo, že keby Ladislava Aixingera v roku 1944 nepovolala Prozreteľnosť, postihol by ho rovnaký osud ako Jánosa Esterházyho.)
Výskum pokračoval a Jana Laslavíková informovala o jeho výsledkoch v článku Mysleli, že sú stratené, ktorý vyšiel v novembrovom čísle Historickej revue v roku 2022. (Upozornil ma na to Gábor Schuster, manžel jednej z vnučiek Ladislava Aixingera.) Maľby boli zo stropu hľadiska odstránené v lete 1938, keď v sále prebiehala oprava závesného lustra a na to bolo potrebné postaviť lešenie. Počas rekonštrukcie v roku 1950 bola (podľa opisu) na strope viditeľná len biela štuková výzdoba.
Vráťme sa teraz na chvíľu do minulosti, keď divadlo vzniklo. Mestské divadlo v Prešporku otvorilo svoje brány 22. septembra 1886 operou Ferenca Erkela Bánk bán. Nedeľné noviny (Vasárnapi Újság), vychádzajúce v Budapešti, vo svojom 39. čísle z 26. septembra 1886 uverejnili prológ Móra Jókaiho Bludičky (Lidércfények), ktorý slávny spisovateľ napísal na túto príležitosť a poctil ju aj osobnou prítomnosťou. Po tom, ako zaznel prológ, spisovateľovi sediacemu v čestnej lóži vedenie mesta odovzdalo strieborný vavrínový veniec na modrej hodvábnej poduške s nápisom: „Autorovi Bludičiek na znak úcty pri príležitosti slávnostného otvorenia nového divadla mesta Prešporok.“
V článku s názvom Divadlo v Prešporku, ktorý vyšiel v 42. čísle novín zo 17. októbra 1886, Sándor Adorján v krátkosti opisuje okolnosti vzniku a postavenie divadla, ktoré zaraďuje medzi popredné divadelné budovy svojej doby a okrem iného vyzdvihuje, ako budova „teátra“ pekne zapadá do prostredia impozantného námestia. V súlade s požiadavkami doby architekti dôsledne dbali na požiarnu bezpečnosť a s veľkou staviteľskou vynaliezavosťou naprojektovali a zabezpečili čo najrýchlejšiu evakuáciu budovy cez jej čelné a bočné schodiská. „Bielo-zlatá výzdoba príjemne ladí s červeným zamatom sedadiel a čalúnenia…“ Súčasťou dobovej charakteristiky je aj kritický postreh, podľa ktorého „… chybne zvolená je len základná farba stropných fresiek, ktorá je natoľko tmavá, že postavy sú sotva viditeľné“.
Stropné maľby v bohato zlátených rámoch, zachytávajúce výjavy z maďarských divadelných hier ako Csongor a Tünde, Bánk bán, László Hunyadi či Starí Maďari, vytvoril Willibald Leo von Lütgendorff-Leinburg. Prvá z nich zvečňuje Csongora vo chvíli, keď sa prebudí a zbadá Tündu; scéna z Bánk bánu zobrazuje tragický okamih: Bánk je očitým svedkom toho, ako Otto nástojčivo dobýva Melindu; na tretej maľbe Mária Gara, ktorá sa tajne dostane k uväznenému Ladislavovi, prosí svojho otca, no ten ju zavrhne, kým štvrtý obraz sprítomňuje – prostredníctvom dobového speváka – život a hrdinskú minulosť starých Maďarov.
Zdroj: Galéria mesta Bratislavy, foto © archiv GMB
V otváracích prestaveniach, ktoré trvali päť dní, vystúpilo približne 150 členov Opery a 48 členov Národného divadla v Budapešti, ktorí pricestovali do Prešporka „spolu s nevyhnutným úradníckym aparátom a služobníctvom“. Išlo o 30 členov orchestra, 48 zboristov a 36 tanečníkov. Vďaka intendantovi grófovi Istvánovi Keglevichovi všetci vystúpili bez nároku na honorár. Uhradené mali len denné režijné náklady: sólisti dostali 5 forintov/deň a členovia orchestra a zboru 3 forinty/deň. Orchester počas úvodného predstavenia dirigoval umelecký riaditeľ budapeštianskej Opery Sándor Erkel.
Vráťme sa však k stropným maľbám, ktoré sú témou tohto článku. Podľa Jany Laslavíkovej dobová tlač informovala o tom, že pôvodný luster v roku 1937 odstránili a vypísali súťaž na návrh nového osvetlenia v hľadisku, vo vstupnej hale (foyer) a na schodiskách. Víťaznú ponuku predložila firma popredného českého umeleckého remeselníka Frantu Anýža, ktorá osobitne vyzdvihla, že nový luster zabezpečí primerané osvetlenie stropným maľbám. Nové osvetlenie uviedli do prevádzky v lete 1938, ale o maľbách už, žiaľ, nepadlo ani slovo. Podľa Jany Laslavíkovej maľby odstránili v čase, keď postavili lešenie na demontáž starého a inštaláciu nového lustra. Možným dôvodom odstránenia stropných malieb mohli byť ich maďarské odkazy, príp. snaha ochrániť ich v zložitej spoločenskej situácii.
Počas vojny sa v interiéri divadla vykonali len menšie zásahy a opravy: v roku 1939 zväčšili prezidentskú lóžu a v roku 1943 vo foyer vybudovali novú kanceláriu pre nemecký divadelný súbor. V roku 1947 mesto iniciovalo menšie opravy na budove, keď dalo zrenovovať a premaľovať jej fasádu. Veľkou interiérovou rekonštrukciou prešla budova v roku 1950, pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenského národného divadla: boli vymenené sedadlá, opravené balkóny a premaľovaný strop.
Ako sa v článku z Historickej revue uvádza, vtedajšia dokumentácia evidovala len štukovú stropnú výzdobu – o maľbách sa nezmieňovala. Lütgendorff-Leinburgove maľby, ktoré boli dovtedy považované za stratené alebo zničené, objavili pracovníci Galérie mesta Bratislavy v roku 2021 v jednom z jej vonkajších depozitárov. Po konzultácii s odborníkmi sa najprv podarilo určiť len jedno zo štyroch veľkorozmerných plátien (3 x 3,5 m). Všetky štyri maľby sa podarilo identifikovať až v máji 2022, keďže plátien, ktoré boli dlhé desaťročia zrolované, sa mohli dotknúť, zviditeľniť ich len odborní pracovníci a reštaurátori. Následne ich odfotografovali, zodpovedajúcim spôsobom navinuli na valec a bezpečne uložili. Maľby sú v pomerne zlom stave a potrebujú obnovu.
Na záver sa môžeme len stotožniť s autorkou článku: hoci v minulosti mnoho pôvodných dekoratívnych prvkov z divadla odstránili z politických dôvodov, tieto napriek všetkému dokumentujú dobové idey mesta a jeho elity, a preto je v záujme nás všetkých, aby sme toto dedičstvo zachovali aj naďalej. Dúfajme, že maľby Lütgendorff-Leinburga, ktoré v sebe nesú maďarské odkazy, budú po zreštaurovaní prezentované, resp. umiestnené na dôstojnom mieste.
Mária Bertha Orbán
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!