;)
Nová monografia Mestské divadlo v Prešporku na sklonku 19. storočia. Medzi provinciou a metropolou
29. januára 2021
Nielen pre milovníkov divadla, ale aj pre tých, ktorí radi objavujú rôzne skryté stránky histórie nášho mesta, vychádza v týchto dňoch v koprodukcii Hudobného centra a Historického ústavu SAV v spolupráci s Katedrou muzikológie FiF UK rozsiahla monografia Jany Laslavíkovej Mestské divadlo v Prešporku na sklonku 19. storočia. Medzi provinciou a metropolou. Mnohoročný výskum autorky prináša veľa nových, dosiaľ nepublikovaných informácií.
Podnázov knihy odzrkadľuje, že divadlo existovalo v určitom geopolitickom priestore, ktorý ho ovplyvňoval. Autorka zdôrazňuje kontinuitu s predchádzajúcim mestským divadlom, postaveným grófom Jurajom Csákym v r. 1776 a nadväznosť neskôr vzniknutého Slovenského národného divadla. SND práve oslavuje svoju storočnicu a publikácia je príspevkom k tomuto jubileu. Približuje úlohu a činnosť divadla v meste koncom 19. storočia, od postavenia novej divadelnej budovy v r. 1886 až do roku 1899.
Csákyho divadlo
Vďaka výskumu spisu mestského inžiniera Antona Sendleina môžeme nahliadnuť aj do priebehu prípravy stavby novej divadelnej budovy od slávnych divadelných architektov Ferdinanda Fellnera ml. a Hermanna Helmera – autorov takmer 50 divadiel od Hamburgu až po Odesu – a sledovať pôsobenie mestských elít v tomto procese. Prešporskí mešťania videli v postavení nového divadla možnosť prinavrátiť mestu lesk a slávu z čias metropoly, žiadali od umelcov špičkové výkony, nedokázali však divadlo financovať tak, ako napr. viedenská Dvorná opera.
Kniha v rozsahu 580 strán je rozdelená do viacerých častí, obsahuje textovú časť, obrazovú prílohu aj tabuľky – kompletný denný hrací plán nemeckojazyčných predstavení Mestského divadla v Prešporku počas trinástich sezón 1886 – 1899. Autorka sa venuje predstaveniam v prvej časti sezóny – v nemeckej sezóne, popisuje pozície nemeckého a maďarského divadla a obdobia, v ktorých sa striedali. Dozvedáme sa aj to, v akých divadlách súbory účinkovali vo zvyšnom čase sezóny, pričom bolo využívané aj letné Divadlo Aréna na petržalskom brehu Dunaja. Od r. 1899 došlo k zmene systému dvoch riaditeľov nemeckej a maďarskej časti sezóny na model jedného riaditeľa, ktorý zabezpečoval obe časti, čo sa odrazilo na kvalite predstavení.
Divadlo Aréna
V diele je použitý koncept dejín každodennosti, čo znamená, že pozornosť nie je venovaná iba výnimočným udalostiam. Dnešnému čitateľovi približuje postavy riaditeľov divadla, umelcov, hudobných kritikov, ktorých mená sú mu väčšinou neznáme, čo neprekáža, pretože sú zobrazení farbisto so svojimi kladmi a nedostatkami.
Tri piliere, na ktorých stála (a v každom čase stojí) každodenná divadelná prevádzka, tvoria umelecký súbor, repertoár a publikum. So silnou nemeckojazyčnou tradíciou v predchádzajúcom mestskom divadle súviselo nielen vytvorenie dvoch sezón napriek plánu uhorskej vlády postaviť nový domov len pre uhorskú múzu, ale aj časté hosťovanie viedenských umelcov. Sezóny boli síce dve, ale publikum len jedno – to isté prešporské viacjazyčné publikum navštevovalo nemecké aj maďarské predstavenia. Arcivojvodský pár Fridrich a Izabela a príslušníci rôznych šľachtických rodov boli vysoko cenenými hosťami, stále publikum so zakúpenými abonentkami tvorili mešťania, vyšší úradníci a mestská inteligencia. Kapacita divadla bola cca 1200 osôb, dnes je približne polovičná.
Priestor je venovaný aj mediálnemu obrazu Mestského divadla. Zaujímavé sú napr. rôzne kritiky tých istých predstavení v rôznych médiách a rola Jána Batku, mestského archivára a šedej eminencie kultúrneho života v meste (tu najmä v pozícii člena divadelnej komisie a operného referenta v Pressburger Zeitung), ktorému je venovaná samostatná podkapitola.
Plagát otváracieho predstavenia 22.9.1886
V spomínanom období pôsobili dvaja riaditelia nemeckojazyčných sezón – Max Kmentt (1886 – 1890) a Emanuel Raul (1890 – 1899). Môžeme sa dočítať o špecifikách každej sezóny, procese jej plánovania, premiérach aj o čriepkoch zo zákulisia. Pri každej sezóne je uvedený zoznam umelcov, ktorí v nej účinkovali či už v réžii, činohre, opere a operete, či balete. U hercov je uvedený aj typ postavy, aké zvykli hrať, napr. prvý hrdina a milovník, komická starena atď. Nedá sa nespomenúť aj slávne mená: v sezóne 1897/1898 pozíciu operného kapelníka zastával mladý a neskôr svetoznámy dirigent Bruno Walter. Dozvedáme sa aj o dobročinných predstaveniach v divadle: napr. Johann Strauss ml. tu v r. 1888 dirigoval svoju operetu Netopier v prospech mestského chudobinského fondu. Významný barytonista Joseph Beck účinkoval v divadle dve sezóny, v prvej z nich aj v roli hlavného režiséra.
Podľa denného hracieho plánu sa aj v adventnom a vianočnom období hrávalo každý deň, nehralo sa len na Štedrý večer. Divadlo bolo súčasťou spoločenského a rodinného života nielen počas roka, ale aj cez sviatky a plnilo funkciu, ktorú pre nás teraz plní počas sviatkov televízia. Verím, že nová publikácia bude pekným vianočným (alebo aj celoročným) darčekom v mnohých (nielen) bratislavských domácnostiach a že čitatelia pri listovaní v nej aspoň na chvíľu zabudnú na sledovanie televíznych programov.
Kniha vychádza v tlačenej aj elektronickej forme, záujemcovia si môžu tlačenú knihu objednať tu: http://hc.sk/katalog/detail/232-mestske-divadlo-v-presporku-na-sklonku-19-storocia
Elektronická verzia (ePDF) je dostupná tu: https://www.martinus.sk/?uItem=836201
Zuzana Godárová
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!