;)
Takmer zabudnutý bratislavský cintorín
1. novembra 2015
Bývalý katolícky cintorín (dnes Mikulášsky cintorín) v Podhradí, rozprestierajúci sa na svahu hradného kopca, dnes pozná len málokto. Je to pokojný ostrov ukrytý medzi obrovskými stromami, tajný svet, kde cestovateľ unavený virvarom pulzujúceho mesta ešte dokáže nájsť dokonalý pokoj.
Do rozlohou pomerne malého cintorína s „rodinnou“ atmosférou kedysi pochovávali obyvateľov Vydrice a Podhradia. Presný rok jeho vzniku sa mi nepodarilo zistiť (susedný ortodoxný židovský cintorín otvorili v roku 1846). Pred štrnástimi rokmi sa tu ešte pochovávalo – aspoň o tom vypovedá jeden z náhrobných kameňov: zosnulého umiestnili do starého hrobu svojich predkov, jeho meno sa dostalo na osobitnú tabuľu, ktorú pripevnili na pôvodný náhrobný kameň. Zvlášť zaujímavý je fakt, že kým krstné mená otca a syna (?), narodených v rokoch 1851 a 1883, boli pred nemecky znejúcim priezviskom napísané v nemčine (Johann), krstné meno ich potomka, ktorý žil v rokoch 1912 – 2000, je už uvedené v slovenskej podobe Ján.
Azda najvyššie položeným bodom cintorína, ktorý ťahá sa do kopca, je neogotická hrobka Kittlerovcov. Tá vzbudzuje rešpekt aj napriek značne poškodenej podobe. V roku 1900 ju pre seba a svoju rodinu postavil Ferdinand Kittler (1839 – 1906). Stavebná firma Kittler a Gratzl (vznikla v roku 1876) patrila medzi najúspešnejšie firmy svojho druhu v Prešporku. Po smrti prešporského rodáka a jedného zo zakladateľov a architektov firmy Ferdinanda Kittlera sa jeho spoločník Karl Gratzl rozhodol nepokračovať v ďalšej podnikateľskej činnosti, a tak prosperujúca firma zanikla. No väčšina budov navrhnutých a/alebo postavených firmou Kittler a Gratzl stojí dodnes. Jedným z ich najznámejších projektov je dom s dvakrát lomeným priečelím na dnešnej Laurinskej ulici č. 19, ktorý bol postavený pre evanjelický konvent. Neskorší hotel Krym postavili pre vlastné ciele v roku 1891 a bola to prvá budova na čerstvo otvorenej Barossovej ulici (dnes Štúrova ulica). Aj lekáreň Salvátor na Panskej ulici nesie rukopis firmy Kittler a Gratzl.
Žalostné pomery panujú aj v samotnej hrobke Kittlerovcov: na jednej stene chýba mramorová tabuľa a doska nad vchodom do krypty je tiež podozrivo posunutá… Celá stavba by si vyžadovala komplexnú rekonštrukciu. Odborná literatúra uvádza hrobku ako pekný bratislavský príklad neogotickej architektúry. Je smutné, že napriek tomu sa – očividne – nepodnikli žiadne kroky v záujme jeho ochrany a obnovy.
Zub času neušetril ani ostatné náhrobky: príroda sa snaží znovu zmocniť kameňa, ktorý z nej ľudia svojho času vyrvali. K cintorínu, ktorý je úchvatný aj v procese pomalého zániku, sa dá dostať aj spoza vežiaka vpravo od tunela, smerom od dunajského nábrežia: keď sa vyštveráme po schodoch za vežiakom, najprv sa dostaneme na parkovisko, no stačí zabočiť doľava a vykročiť mierne nahor a pred nami sa zjaví vchod do cintorína. V čase Tivadara Ortvaya sídlil na Karloveskej ceste (Károlyfalvi utca), dnes je to Žižkova ulica č. 34.
Ágnes B. Mánya
Fotografie: Mihály Stifter
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!