;)
Takto sa zabávali Bratislavčania pred sto rokmi
21. júna 2013
Blší cirkus, vojenská hudba, vzducholoď a obria dáma, ktorá dokáže čítať myšlienky. Takéto a podobné programy lákali v roku 1909 Bratislavčanov na Jarné slávnosti do Petržalky. Západomaďarský spravodajca uverejnil o podujatí celostranové inzeráty, no ani tak sa mu nepodarilo spomenúť všetky atrakcie, ktoré boli pre návštevníkov pripravené. No aspoň sa z nich dozvieme, čo naši predkovia pred sto rokmi potrebovali k tomu, aby sa na majálese cítili príjemne.
Inzeráty sa podrobne venovali najmä zahraničným atrakciám, ktoré boli prezentované ako svetové senzácie. Najväčším ťahákom mala byť pravdepodobne obria Miss Alice, ktorá vedela čítať myšlienky. „Miss Alice – najkrajšia obria dáma na svete. Táto pekná Švajčiarka obrieho vzrastu je najlepšou čítačkou myšlienok všetkých čias. Miss Alice zistí všetko. Miss Alice sa dotkne vášho čela a uhádne najhlbšiu myšlienku ktoréhokoľvek z vás. Miss Alice prečíta písaný aj tlačený text bez toho, aby ho videla, a zaspieva pieseň, na ktorú človek práve myslí.“
Podľa novín navštívil Bratislavu prvýkrát blší cirkus Cirque aux Puces s dvoma stovkami cvičených bĺch. „Nie je to humbug ani klam. Všetky blchy sú pripútané k zlatej retiazke, takže útek je vylúčený,“ upozorňuje reklama, ktorá blší cirkus odporúča ako dôstojný program pre celú rodinu. Mimochodom, v tej dobe sa už spomínaná atrakcia nepovažovala – minimálne medzi predstaviteľmi zábavného priemyslu (ak to tak môžeme nazvať) – za novinku . Podľa dobových prameňov „krotenie bĺch“ predvádzali zabávači z Budína a Pešti už v reformnom období, čiže v prvej polovici 19. storočia. Zlatá éra tohto žánru trvala od polovice 19. storočia do 50. rokov 20. storočia, no niekoľko blších cirkusov funguje dodnes (každoročne ich možno vidieť napríklad na Oktoberfeste v Mníchove). Podstata výcviku spočíva v tom, že hmyz sa aktivizuje pomocou svetla, tepla alebo istých výrazných vôní, a tak skackajúce blchy vzbudzujú dojem, že vedome ťahajú voz, ktorý na ne pripevnili, alebo hrajú na miniatúrnych hudobných nástrojoch.
Už náročnejšie je objasniť atrakciu, ktorá bola uvádzaná pod názvom Zázračná izba alebo Prekliata hojdačka. V novinovom inzeráte sa o nej píše ako o najväčšom zázraku svetového iluzionizmu, ktorú v Chicagu a Antverpách ocenili zlatou medailou. Názov môže u mnohých vzbudiť dojem, že ide o desivé číslo na spôsob „strašidelnej železnice“, no drobné písmená v reklame naznačujú, že pôjde o čosi celkom iné: „Zábava pre veľkých i malých. Každý sa musí smiať.“
Možno je trochu prekvapujúce, že v ponuke Jarných slávností nenájdeme cvičené šelmy; tieto patrili (v podstate už od konca 18. storočia) skôr do cirkusového repertoáru. Na bratislavskom majálese však boli zastúpené aj tradičné cirkusové čísla – napríklad dvakrát vystúpila povrazolezecká rodina Binderovcov, ktorá predviedla aj jazdu na bicykli po drôtenom lane vo výške 25 metrov. A vystúpil aj Domek, titulovaný ako svetoznámy vzduchoplavec.
Na Jarných slávnostiach (a na iných dobových majálesoch) nesmeli chýbať ani hudobné programy. Z novinových inzerátov sa dozvedáme, že na petržalských majálesoch vystupovali okrem cigánskych aj vojenské kapely a skupiny, ktoré hrali tzv. šramle – v tej dobe populárnu viedenskú zábavnú hudbu. Napríklad na turíčnu nedeľu roku 1909 ponúkali nasledovný program: „Ráno o 9-tej hodine slávnostné otvorenie koncertu kapely 72. pešieho pluku, dvoch cigánskych a jednej ľudovej kapely a jednej originálnej viedenskej Schrammelmusic.“
Miestom konania Jarných slávností bol, samozrejme, mestský park, známejší ako Aupark (dnes Sad Janka Kráľa). Jeho atmosféru sa snažili podľa dobových možností umocniť osvetlením. „Večer je osvetlenie dejiska slávností aj cestičiek, ktoré vedú cez Aupark, čarovné,“ píše Západomaďarský spravodajca. Propeler, ktorý zabezpečoval prepravu osôb po Dunaji, premával počas slávností do jednej v noci.
Osemdňové podujatie trvalo od 30. mája do 6. júna. Vstupné bolo 40 halierov na osobu, deti do 10 rokov mali vstup zdarma. Vstupenky si mohli ľudia zakúpiť aj vopred, napríklad v pokladni propelera alebo u cisárskeho a kráľovského importéra Jozefa Szeiferta v trafike pri Rybárskej bráne
Organizátori slávností – súrodenci Rudolfovci – už v inzerátoch naznačovali, že do parku sa oplatí vrátiť aj po skončení nedeľného programu, veď ako sa tučným písmom v spodnej časti reklamného textu uvádza, „V pondelok a utorok budú ohrady a drôtené ploty predávané na mieste konania slávností.“
P. K.
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!