TOP 10 – VTEDY A DNES: Dominanty starej Bratislavy

TOP 10 - VTEDY a DNES
3. júna 2018

Vážení čitatelia, každý mesiac pre Vás kolektív OZ Bratislavské rožky vyberá zo svojho archívu sadu 10 najlepších porovnávacích fotografií oprášenej histórie i pulzujúcej súčasnosti Bratislavy TOP 10 – VTEDY A DNES.

Na úvod prinášame 10 dominánt starej Bratislavy, ktoré kedysi výrazne formovali panorámu mesta, no dnes existujú už len v spomienkach či na historických fotografiách. Na prechádzku po zaniknutých miestach pozývajú Braňo Bibel, Sándor Papp ml. a Ján Vyhnánek.

 

01. Pomník Márie Terézie 

Súsošie tvorené sochou obľúbenej kráľovnej na koni s dvomi honvédmi po stranách je dielom nášho rodáka Jána Fadrusza. Zhotovené bolo ako pripomienka prešporských korunovácií a čiastočná náhrada za Korunovačný pahorok, ktorý stál približne na rovnakom mieste do roku 1870. Jeho odhalenie 16. mája 1897, na ktorom sa zúčastnil aj panovník František Jozef I., bolo sprevádzané veľkolepými mestskými oslavami, trvajúcimi niekoľko dní. Životnosť pomníka bola krátka – po vzniku ČSR ho v októbri 1921 z politických dôvodov rozbili. Jeho časti môžeme dodnes nájsť zakomponované v niektorých bratislavských objektoch.

01

01_a

 

02. Neologická synagóga 

Výrazná synagóga v maurskom slohu vznikla v rokoch 1893 – 94 podľa projektu Dionýza Milcha na objednávku židovskej neologickej obce. Stála na mieste hostinca U zlatého slnka pri bývalých mestských hradbách v blízkosti hradobnej priekopy. Námestie pred ňou bývalo plné trhovníckych stolíkov, keďže sa tam konával jeden z najrušnejších trhov v meste. Jej typickým exotickým prvkom boli dve veže a steny obložené žltými glazovanými obkladačkami s pásmi z červených tehál, preto sa stala obľúbeným motívom umeleckých diel. Po 2. svetovej vojne slúžila ako sklad televízie, asanovali ju v apríli 1969 počas stavby Mosta SNP. Dnes ju pripomína silueta na čiernej mramorovej stene pri pamätníku holokaustu na Rybnom námestí.

02

02_01

 

03. Prešporský veslársky klub 

Prešporský veslársky klub (Pozsonyi Hajós Egyletet) vznikol už v roku 1862 ako najstarší veslársky klub v krajine a stál pri samých začiatkoch profesionalizácie športu v našom meste. Svoju drevenú lodenicu mal pôvodne pri divadle Aréna, neskôr sa mu aj vďaka výhodnému úveru od Prvej prešporskej sporiteľne podarilo v rokoch 1895 – 97 vybudovať nové kamenné sídlo. Projekt neogotickej stavby s ústrednou vysokou vežou a odhalenými drevenými trámami (technika fachwerk), určený pôvodne pre veslársky spolok v Linzi, dodal rakúsky architekt Raymund Jeblinger bez nároku na honorár. Budovu rozobrali pri stavbe Mosta SNP s prísľubom, že ju postavia na inom mieste. Jej dnes už stratené očíslované diely sa potom niekoľko rokov povaľovali na dvore istého družstva v Rusovciach.

03

03_01

 

04. Ortodoxná synagóga 

Synagógu v typickom orientálnom slohu si dala postaviť ortodoxná židovská obec v roku 1864 na mieste staršej modlitebne podľa projektu kresťanského architekta Ignáca Feiglera ml. Pred vchodom do synagógy bol malý dvor od ulice oddelený liatinovým oplotením. Unikátnym prvkom jej interiéru boli až dvojposchodové balkóny pre ženy. Židovskí veriaci ju využívali do vypuknutia 2. svetovej vojny, pravda, v posledných rokoch najmä chudobnejšie rodiny, ktorým sa nepodarilo presťahovať z bývalého geta po veľkom požiari v roku 1913. Synagógu, čiastočne zničenú bombardovaním Bratislavy počas vojny, zrúcali začiatkom 60. rokov 20. storočia.

04x

04_02xx

 

05. Landererov palác 

Rozsiahly barokový palác si dal – pravdepodobne podľa projektu Mateja Walcha – okolo roku 1770 postaviť kníhtlačiar Ján Michal Landerer, ktorý tu umiestnil i svoju tlačiareň a zlieváreň písmen. Palác mal 33 okien smerujúcich do ulice, veľkú sálu a dobre položenú záhradu. Landererovci ho boli neskôr nútení z finančných príčin predať, a tak ho v roku 1857 prestavali na ženijné kasárne. V budove, známej aj ako Pionierska kasáreň Františka Jozefa, sídlilo aj nižšie vojenské učilište a po roku 1918 sa sem nasťahovali príslušníci mostného práporu a po nich vojenská škola dôstojníkov generálneho štábu. Počas 2. svetovej vojny palác takmer úplne vyhorel, a preto ho v roku 1947 zdemolovali.

x

05_01

 

06. Stĺp sv. Jozefa 

Od roku 1764 stál na priestranstve pred kostolíkom rehole Notre Dame rokokový pieskovcový stĺp na pamiatku opakujúcich sa zemetrasení. Zo stredu jeho podstavca vystupoval do výšky približne 8 metrov stĺp s vrcholom rozšíreným na spôsob podušky. Tam stála socha sv. Jozefa, držiaceho na rukách dieťa. Stĺp dopĺňali plastiky ďalších svätcov (niektoré údajne prenesené zo zrušenej Rybárskej brány) a reliéf Adama a Evy v raji. V roku 1947 sa rozhodlo o jeho reštaurovaní s tým, že bude rozobratý a postavený na inom mieste, čo sa napokon kvôli údajnému masívnemu poškodeniu stĺpu neuskutočnilo. Sv. Jozef tak poputoval do záhrady súkromnej vily na Ulici Prokopa Veľkého, ďalšie sochy umiestnili v alžbetínskom kláštore, časť výzdoby sa dostala do mestskej galérie a zvyšok skončil na smetisku.

06

06_01

 

07. Fontána Karolíny Augusty 

Obeliskovú fontánu kráľovnej Karolíny Augusty vztýčili v roku 1828 na pamiatku jej prešporskej korunovácie spred troch rokov. Vytesali ju domáci kamenári podľa plánov profesora viedenskej Akadémie výtvarných umení Josefa Kliebera. Približne 9 metrov vysoký štvorboký obelisk spočíval na sokli s polkruhovými výklenkami na štyroch stranách. Vytŕčali z nich levie hlavy, chrliace vodu do kruhovej kamennej nádrže. Z nej voda pretekala do štyroch menších nádrží v tvare výlevky, rozložených po jej obvode. Na obelisku bol umiestnený nápis na počesť kráľovnej, ríšsky erb a erb mesta. Po 2. svetovej vojne ju odstránili so zámerom postaviť ju inde, čo sa pre údajný zlý stav kameňa nerealizovalo. Obelisk potom chvíľu ležal v priestore Námestia slobody, až ho použili pri rekonštrukčných kamenárskych prácach.

07

07_01

 

08. Esterházyho maják

Od roku 1902 sa na dunajskom nábreží nachádzal objekt ľudovo nazývaný Esterházyho maják. Mestu ho daroval gróf Michal Esterházy pri príležitosti II. krajinskej poľnohospodárskej výstavy a išlo vlastne o vyhliadkovú terasu s kamenným schodiskom, vedľa ktorého stál vysoký kamenný stĺp. Ten niesol v kovovom ozdobnom koši silne žiariacu lampu (bola to prvá elektrická lampa na nábreží), takže pripomínal maják. Na podstavci stĺpu bol veľký grófsky erb Esterházyovcov vytesaný z kameňa. Vzácnu pamiatku odstránili z nábrežia po 2. svetovej vojne.

08

08_01

 

09. Meštiansky pivovar

Jednoposchodový barokovo-klasicistický objekt vznikol v roku 1772 namiesto staršieho pivovaru podľa projektu Franza Römischa. Pôvodne sa rozprestieral až k Dunaju, čo sa využívalo na čerpanie vody pomocou parného stroja. Vzhľad pivovaru sa menil pomerne častými stavebnými úpravami (viackrát vyhorel). V jeho východnej časti bola predsadená drevená krytá Pivovarská reštaurácia, v západnom krídle bola na prízemí a prvom poschodí výrobňa. V tympanóne nad vchodom bol umiestnený mestský znak. Pivovar vlastnilo mesto až do roku 1880, kedy ho prevzala známa rodina Deutschovcov. Zbúrali ho v 60. rokoch 20. storočia počas stavby Mostu SNP.

09

09_01

10. Pekárska bašta

Prvýkrát sa spomína v roku 1439 ako súčasť južného mestského opevnenia. Chránila Laurinskú bránu a časť južného predmestia Prešporka, pričom jej posádku tvoril cech pekárov. Po zrušení hradieb koncom 18. storočia bola pričlenená k Scharitzerovmu domu (priechodnému až na Laurinskú ulicu) a v roku 1812 prestavaná na obytný dom. Tu býval počas štúdia na prešporskej právnickej akadémii (1821-1822) slávny rakúsky básnik Nikolaus Lenau. Zbúraná bola v roku 1941 pri výstavbe paláca Slovenskej národnej banky. Dnes sa na tomto mieste nachádza herecký vchod Mestského divadla P.O. Hviezdoslava.

10

10_03

OZ BArožky

(Historické fotografie: J.Horváth, L. Kalman, J. Cmorej, Peter Martinko)

Podporili nás

Don`t copy text!