;)
Bratislavské rožky opäť rozbehli obľúbené prednášky: O nemčine a Nemcoch v starom Prešporku s doc. Jurajom Šedivým
26. júla 2020
Po vynútenej prestávke vo verejnej aktivite občianskeho združenia Bratislavské rožky, spôsobenej koronakrízou, sa 7. júla 2020 opäť stretli priaznivci histórie na ďalšej zaujímavej prednáške o dejinách Bratislavy. V spolupráci so Staromestským centrom kultúry a vzdelávania v Pistoriho paláci, Bratislavské rožky zorganizovali prednášku historika docenta Juraja Šedivého z Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty UK. Vypočuť si ju prišlo okolo päťdesiat nadšencov dejín nášho mesta.
„Kto sú to vlastne Nemci?“, pýtal sa J. Šedivý na začiatku. Historici hovoria o Nemcoch až od začiatku 2. tisícročia. Dovtedy je korektné hovoriť o Bavoroch, Frankoch či Sasoch. Na naše územie vplývali Germáni priamo od 1. do 6. storočia, nepriamo zhruba od 7. do 10. storočia a od 11. storočia už pramene dokladajú prítomnosť Nemcov aj na našom území. Známy pojem „Karpatskí Nemci“ je však až konštruktom 20. storočia. Vznikol pod vplyvom Sudetských Nemcov za účelom budovania skupinovej nemeckej identity na našom území.
Ďalšie rozprávanie rozčlenil docent Šedivý do troch etáp. V prvej rozprával o Germánoch na našom území (1.- 6. stor.), v druhej o interakciách nášho územia s Bavormi (7. až 11. stor.) a napokon o Nemcoch na území Bratislavy (od 11. do 20. stor.). V prvých štyroch storočiach nášho letopočtu ležalo územie budúcej Bratislavy na hranici medzi Rímskou ríšou a územím germánskych Kvádov. Ďalšie dve storočia delil Dunaj Slovanov a germánskych Langobardov. Aj po ich odchode južne od Álp pretrval vplyv „nemecky“ hovoriacich – stačí spomenúť na misie, ktoré na územie Bratislavy (a Nitrianska ako takého) prichádzali z Bavorska. Až osudová bitka zo 4. júla 907 ukončila takmer na storočie vplyv Bavorov v našej oblasti. Znovu sa obnovil až približne v období kniežaťa Gejzu a jeho syna Štefana. Za všetkým možno hľadať ženu a kráľa Štefana ovplyvňovala jeho manželka – bavorská princezná Gizela. Mladý pár sídlil možno v Bratislave (naznačuje to Štefanova minca s nápisom PRESLAVA), ale Šedivý spomenul aj svoju teóriu, podľa ktorej je názov mesta v latinčine (Boson/Poson) a maďarčine (Pozsony) odvodený od nemeckého župana menom Boso, ktorý prišiel v Gizelinom sprievode.
Osviežením prednášky bol príbeh „prvého známeho prešporského potápača Zothmunda,“ z 11. storočia. Nemecký cisár Henrich v roku 1052 zaútočil na Prešporok, avšak medzi obrancami bol udatný Zothmund (podľa mena tiež Nemec, avšak verný uhorskému kráľovi Ondrejovi I.), ktorý pod rúškom noci zišiel z hradu a s trstinou na dýchanie v ústach prevŕtal dná cisárových lodí. Nemci sa potom bez zásob museli obliehania vzdať. Nemec teda zachránil Bratislavu pred Nemcami.
Juraj Šedivý hovoril aj o tom, ako sa v 12. storočí obraz Uhorska v západnom svete začal postupne meniť a zlepšovať. Križiaci prechádzajúci cez naše územie obdivovali úrodnú krajinu, okrem iných aj kronikár samotného cisára Friedricha Barbarossu. Keď začali uhorskí panovníci v 13. storočí cielene lákať zahraničných „investorov“, teda najmä zámožných Nemcov, došlo doslova k boomu nemeckého osídlenia na našom území. Bratislava sa silne ponemčila a nemecky hovoriaci mali v meste výraznú väčšinu až do polovice 19. storočia. Pod vplyvom nemeckého kapitálu a „know how“ zaznamenala Bratislava podobne ako iné uhorské mestá dramatický stavebný a technologický boom. V Prešporku vyrástli vežové domy ako v Regensburgu či Viedni, inde na území Slovenska sa však prakticky nestavali.
Významnou zložkou prichádzajúceho nemeckého obyvateľstva boli aj Židia. Líšili sa iba náboženstvom a napríklad v Prešporku mali podľa privilégia z roku 1291 rovnaké práva ako ostatní mešťania. Prešporok sa v priebehu 13. storočia silne germanizoval. Dokonca aj mestská pečať obsahovala názov mesta v nemčine (Prespurch).
Prichádzajúci Nemci pochádzali z Viedne, Passau, Regensburgu, či iných častí Bavorska. Dokazujú to aj zoznamy prešporských daňovníkov. Juraj Šedivý poukazoval aj na fakt, že množstvo obyvateľov mesta sa volalo Pair /teda Baier/- z nich vybral viaceré, z dnešného pohľadu kuriózne priezviská a prezývky, ako obchodník s vínom Eulaysemrock (Sova spod suknice) či Eberhard Diabolus alebo Gilg Seydenschwancz (Hodvábny chvost).
Bratislava bola v uhorskom kontexte stáročia centrom nemecky písanej kultúry. Miestny notár mal najväčšiu známu zbierku nemeckých stredovekých rukopisov v celom kráľovstve. Práve v Prešporku začali vydávať najstaršie nemecké listiny v celom Uhorsku (v roku 1319, približne generáciu pred inými veľkými mestami Uhorska a pol storočie pred kráľovskou kanceláriou). Tu vznikli aj najstaršie nápisy v nemčine z celého územia Slovenska.
Percentuálny podiel nemeckého obyvateľstva v Bratislave klesal pod vplyvom maďarizácie v 19. storočí. Nemci tu však naďalej žili, iba viac asimilovaní. Stratégie prispôsobenia sa volili nemecky hovoriace rodiny aj v období medzivojnovej ČSR. Vplyv Nemcov sa zintenzívnil počas existencie vojnového Slovenského štátu.
Zlomovým pre nemeckých obyvateľov bol koniec vojny a rok 1945, kedy boli podľa princípu kolektívnej viny zbavení štátneho občianstva, mnohí aj majetku, väčšinu rodín internovali v táboroch a následne násilne vysťahovali z Československa.
Počet Nemcov sa dramaticky znížil aj v Bratislave. Až v roku 1953 bolo hŕstke tých, ktorí tu mohli ostať, opäť udelené štátne občianstvo. Rodinné väzby však boli popretŕhané, jednotlivé časti rodín niekedy žili vo viacerých štátoch, oddelené od seba železnou oponou. Rok 1968 priniesol pre mnohých tunajších Nemcov nový dôvod pre emigráciu z Československa a poslednú vlnu opúšťania nášho územia dovŕšilo otvorenie hraníc v roku 1989. Prednášajúci ilustroval dramatické osudy bratislavských Nemcov na príkladoch viacerých rodín, ktorých archívy sú prístupné na pamäťovom portáli PamMap.sk.
Prednáška doc. Juraja Šedivého doplnená bohatou obrazovou prezentáciou trvala vyše hodinu a pol a na záver si zožala zaslúžený potlesk divákov. Záujemci si mnohé z prednášky môžu prečítať v novej knihe J. Šedivého Beiträge zur Geschichte der deutschssprachigen Schriftkultur in der Slowakei I.
Predsedníčka občianskeho združenia Bratislavské rožky pani Eva Bolemant prednášajúcemu poďakovala za informáciami nabité stretnutie a všetkých pozvala na novú sezónu historických prednášok, ktoré sa budú konať opäť od septembra na tradičnom mieste v Múzeu mesta Bratislavy.
Peter Janoviček
Fotografie: Braňo Bibel
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!