Dejiny bratislavského Propeleru

GENIUS LOCI
24. septembra 2012

Otvorenie prvého oceľového mosta v roku 1891 (Most Františka Jozefa I., dnes Starý most) umožnilo rýchle spojenie Bratislavy s Viedňou, centrom monarchie a Budapešťou, hlavným mestom kráľovstva. Kvôli pravidelnej splavnosti Dunaja pontónový most, ktorý slúžil od roku 1825, rozobrali. Niekdajší pontónový most slúžil na pohodlnú a rýchlu prepravu bratislavského obyvateľstva na druhý breh Dunaja, do dnešného Sadu Janka Kráľa, čo bolo obľúbeným miestom prechádzok pre bratislavských občanov.

Dňa 18. júna 1891 Henrik Hörnes, bratislavský podnikateľ, dostal povolenie od vedenia mesta, aby na úseku bývalého pontónového mosta mohol založiť svoj podnik na vodnú prepravu osôb. Na začiatku realizoval prepravu medzi dnešným Námestím Ľudovíta Štúra a Au Cafe malý parníček Frigyes (1893-1904) a o niečo väčšia Izabella (1892-1922). Pre veľký záujem začali používať aj viacmiestny parník Pozsony (1901-1922). Prvé lode verejnej dopravy v Bratislave boli zaujímavé spôsobom pohonu (lodná vrtuľa – propeler). Aj preto, že v tom čase boli oveľa rozšírenejšie bočnokolesové parníky. A práve táto, vtedy technická novinka sa dostala do povedomia Bratislavčanov, ktorí aj ďalšie lode zaisťujúce prepravu medzi Petržalkou a Bratislavou volali slangovo „propeler“.

pozsony_hatul_az_izabella_frigyes

Na prelome storočí lode premávali medzi oboma brehmi od 7 hodiny ráno do 19 hodiny večer, v lete od 6 hodiny ráno do 22 hodiny večer. Cena prepravného lístka bola 6 halierov. „Propeler“, ktorý sa objavil aj na dobových bratislavských pohľadniciach, sa stal symbolom mesta, ako aj vtedy už svetoznámy Bratislavský rožok. 

V roku 1913 mestská rada uzatvorila zmluvu už s vdovou Hörnesa, tohto znenia: „Kvôli použitiu koryta a priestorov brehov Dunaja, mestu náleží za každý kúpený lístok na parníky 1 halier.“ Zmluva uzatvorená na 18 rokov platila aj po vzniku Československej republiky. Nástupcom podniku sa stal Bratislavský podnik Propeler, ktorý nestrácajúc na svojom význame, patril vo svojej kategórii medzi najväčšie podniky v Bratislave. Parník Pozsony premenovali na Bratislavu (1922-1934), Frigyes sa dostal do Maďarska, parník Izabella dostal meno Alice (1922-1929). V roku 1926 Bratislavský podnik začal používať loď s dieselovým motorom, menom Florence (1926-1934). Lístok vtedy stál 50 halierov. Keďže sa blížil 30. september 1931, deň vypršania zmluvy medzi Propelerovým podnikom Amálie Hörnesovej a mestom, predložila rodina Hörnesovcov vlastný návrh: najprv aby mestu náležali za každý kúpený lístok 3, potom 4 haliere. Medzitým rodina zbohatla, vďaka čomu mohli prevádzkovať kúpele a kaviareň na lodi menom Boon Café kotviacu pri brehu Dunaja v Bratislave.

 

Mesto zmluvu o preprave osôb nepredĺžilo a podnik sa dostal do majetku mestských vodární. Do začiatku vojny vodárne dostávajú na prepravu pasažierov zo Starého mesta na petržalskú stranu nové lode: Bratislava (1934-1938) a Dunaj (1932-1938).

Po anexii Petržalky nacistickým Nemeckom sa stalo bratislavské pásmo Dunaja hranicou Slovenského štátu a Tretej ríše. Tieto okolnosti neumožňovali činnosť prepravy. Prekročenie hranice bolo možné len po Moste Františka Jozefa I. Dve osobné lode boli predané do Maďarska.

Po II. svetovej vojne loď Dunaj (1947-1952) sa podarilo kúpiť naspäť v hodnote jedného milióna korún československých. Loď sa dostala do lodnej opravovne a od augusta 1947 začala prepravovať pasažierov z bratislavskej strany do Petržalky. Loď sa 7. mája 1952 dostala k Československej plavbe dunajskej (ČSPD) a pod menom Devín (1952-1968) fungovala do roku 1968. V nasledujúcom roku prepravu pasažierov vyriešili rôznymi typmi lodí medzi oboma brehmi hlavného mesta. ČSPD roku 1978 nechala vyprojektovať katamaran s dvoma dieselovými motormi s kapacitou 200 miest, ktorý bol spustený na Dunaj pod menom Kamzík (1978-2003), hovorovo Propeler.

duna2010

V rokoch socializmu obľúbený Propeler neustále prepravoval pasažierov do zábavného parku na druhom brehu, najmä počas jarných a letných víkendov a rôznych sviatkov. Pre veľa Bratislavčanov to znamenalo prvú cestu loďou a nezabudnuteľný zážitok. Stal sa pevným bodom programu Bratislavčanov pri tradičných majálesoch a rôznych detských podujatiach. V roku 2003 bol Propeler vedením mesta z dôvodu stratovej prevádzky navždy vyradený z premávky, ale jeho kult ešte stále žije v dnešnej modernej Bratislave a jeho meno uchovávajú časopisy a pohostinstvá.

Sándor Papp ml.

Podporili nás