O pohľadnici, ktorá sa po 106 rokoch vrátila zo sveta domov

Rodinné fotografie
13. februára 2020

V dnešnej dobe mávame pocit, že zázraky sa už nestávajú. Ale niekedy sa predsa dejú, aj keď len také drobné, ktoré nás „iba“ pohladia po duši. Zázrakom tohoto druhu je aj príbeh, ktorý Vám porozprávam.

Môj prastarý otec Dr. Leopold Altdorffer (1898 – 1985) bol právnikom, zamestnaným na riaditeľstve Handlovských uholných baní. Tento vzdelaný a ušľachtilý muž so spôsobmi starej uhorskej noblesy, hovoril siedmimi jazykmi, bol nadšeným botanikom a vášnivým zberateľom. Stal sa ním vo veľmi mladom veku, v akom – keď to porovnáme s dnešnou dobou – majú deti dnešnej doby väčšinou úplne iné záľuby.

Už vo veku 16 rokov si mladý Leopold vymieňal pohľadnice so zberateľmi doslova z celého sveta. Zberatelia tých čias odoberali časopis, v ktorom boli zverejňované adresy iných zberateľov, s ktorými si navzájom posielali pohľadnice. V roku 1914 takto Leopold odoslal pohľadnicu s motívom Viedenskej električky pri hoteli Savoy z uhorského Prešporku, do portugalského mesta Faro. Netušíme, aké bolo jej ďalšie putovanie a koľko majiteľov potom pohľadnica vystriedala, ale nakoniec sa ocitla v majetku zberateľa z dedinky Mulsum, v nemeckej spolkovej krajine Dolné Sasko. Ten pohľadnicu ponúkol na predaj na aukčnom portáli, kde ležala nepovšimnutá dlhé obdobie…

Na aukčnom portáli si ju jedného dňa všimol bratislavský zberateľ, nadšenec dejín Prešporka a jeden zo záchrancov súpravy Viedenskej električky pán Peter Martinko. Pán Martinko však pohľadnicu s týmto motívom už vo svojej zbierke mal, preto spočiatku tú spomínanú nemal dôvod kupovať. Až sa mu jej raz „uľútostilo“ a po dvoch rokoch, čo pohľadnicu nikto nekúpil, ju kúpil on. Podľa vlastných slov ho zaujala najmä pradedkova pečiatka s adresou (Jeszenák út 2, POZSONY, Hongrie, dnešná Šulekova 2), tiež pedantný popis, ktorý sa na pohľadnici nachádza („Electric train between Pozsony and Wien“, teda Elektrický vlak medzi Požoňom a Viedňou) a pradedkova výborná angličtina, ktorá bola v tej dobe pre 16-ročného chlapca z Prešporku nevídaná. Posúďte sami, keď si prečítate tie zdvorilé a vznešené frázy ako: „Hoping to hear from you soon. I am yours truly“ a nasleduje krásny podpis L. Altdorffer.

Pohľadnica odoslaná 29. júla 1914, ktorú Leopold Altdorffer poslal z Prešporku do portugalského Fara. Pohľadnica obsahuje vlastnícku pečiatku s kódom, ktorý označuje aký druh pohľadníc dotyčný človek zbiera (v tomto prípade sa pravdepodobne jedná o kód pre pohľadnice miest).

Leopold Altdorffer rovnako opečiatkoval vpravo hore pohľadnicu trojjazyčnou pečiatkou s upozornením, že známky sa nachádzajú na opačnej strane pohľadnice. Pre zberateľov totiž malo hodnotu, keď známky a samotný obrázok boli na totožnej strane a pekne sa vynímali v albume.

Preklad anglického textu na pohľadnici:

Pozsony/ Požoň, 29. júla 1914

Milý priateľ,

ďakujem Vám za Vašu peknú pohľadnicu a obežník „Portugalskej výmeny“. Pokiaľ ide skutočne o dobrý klub, mal by som do neho vstúpiť. Budete taký láskavý a pošlete mi klubový časopis? Ja ho potom pošlem okamžite naspäť v ďalšej pošte.

Kedy vstúpite do klubu R.E.C.P. ? Dostal som ich klubový časopis pred pár dňami a musím priznať, že je to najlepší klub zo všetkých. Za posledný štvrťrok má 21 nových krajín a reprezentovaný je v 71 rôznych krajinách. Bolo by to pre Vás veľmi dobré, namiesto členstva v klube „Kosmopolit“, v ktorom už ja nie som členom. Členské je iba 4 franky.

Budem sa tešiť na Vašu ďalšiu správu.

S úctou Váš

L. Altdorffer

Nasledujú kódy označujúce záujmy daného zberateľa.

Pán Martinko teda pohľadnicu kúpil a do slovenskej Bratislavy bola doručená 27. januára 2020, teda takmer 106 rokov po tom, čo odišla z uhorského Prešporku. Vďaka peknej pečiatke odosielateľa sa pánovi Martinkovi zdala pohľadnica zaujímavá a preto ju umiestnil do obľúbenej facebookovej skupiny „Prešpurčina ešče nezgegla!“, ktorá má toho času už vyše 9000 členov a stala sa unikátnym miestom na výmenu spomienok na starý Prešporok.

Príspevok v skupine si všimla moja mama, ktorá neveriacky pozerala na známy krasopisný rukopis a podpis svojho starého otca. A tak som pána Martinka oslovil a vysvetlil mu skutočnosť, že vlastní pohľadnicu môjho prastarého otca, ktorého deti navyše dodnes žijú. Veď moju babku (dcéru odosielateľa Leopolda Altdorffera), pozná z rozhovoru, ktorý som napísal pre Bratislavské rožky a ktorý ho nadchol až tak, že napísal milý pozdrav pre moju „Nagyi“, ktorý som jej rád odovzdal.

Zrodila sa tak myšlienka odovzdať pohľadnicu deťom jej odosielateľa. K odovzdaniu prišlo 12. februára 2020 v dome, ktorý v roku 1925 Leopold Altdorffer kúpil a v ktorom jeho dcéra Mária Hofrichterová, rod. Altdorfferová (*1931) celý život žije. Stretnutie aj za účasti jej staršieho brata Alfréda Altdorffera (*1926) bolo skutočne milou spoločenskou udalosťou, spojenou so spomínaním na starý Prešporok či Pressburg alebo Pozsony.

Pánovi Martinkovi sa podarilo všetkých zúčastnených prekvapiť, nakoľko vo svojej zbierke našiel ešte jednu pohľadnicu s pečiatkou odosielateľa s menom môjho prastarého otca. Rovnako sa jedná o motív Viedenskej električky, tentokrát idúcej po Viedenskej ceste a s dátumom odoslania 16. apríla 1914, ktorú mladý Leopold poslal kolegovi zberateľovi do Paríža. Prekvapenie všetkých zúčastnených bolo veľké. Veď aký to je zázrak, že dve pohľadnice odoslané do sveta v roku 1914 sa dostanú v roku 2020 do rúk žijúcich detí odosielateľa!

Druhá pohľadnica s pečiatkou Leopolda Altdorffera, ktorú pán Peter Martinko našiel vo svojej zbierke a venoval dcére odosielateľa.

S tým súvisí aj výzva pisateľa tohto článku pre všetkých, ktorí vlastnia staré pohľadnice Prešporku/ Bratislavy. Skúste sa raz popozerať na zadné strany Vašich pohľadníc, či na nich nezbadáte pečiatku s menom Leopold Altdorffer! Bolo by krásne vybudovať databázu pohľadníc, ktoré kedysi môj prastarý otec odoslal. Pokiaľ máte chuť sa zapojiť, navštívte môj web www.janovicek.eu, kde nájdete kontakt na mňa. S Vašou pomocou možno vybudujeme online databázu týchto pohľadníc!

Veď ja ako pravnuk Leopolda Altdorffera som sa rovnako ako on, dostal k zberateľstvu a sám pohľadnice zbieram. Teraz mám navyše o dôvod viac pozorne sledovať ich rub, či na nich nezbadám krásnu pečiatku svojho prastarého otca.

Peter Martinko s deťmi odosielateľa pohľadnice v momente jej odovzdania.

Zázraky sa dejú aj v dnešnej dobe a je na nás, či ich objavíme a pomôžeme dokonať. To je aj prípad pána Martinka, ktorý pohľadnice objavil a nezištne daroval deťom ich pôvodného odosielateľa.

Peter Janoviček

Podporili nás

Don`t copy text!