Napoleonov topoľ sa nachádzal na dnešnom Tyršovom

GENIUS LOCI
26. júna 2020

Začiatok 19. storočia sa v Európe niesol v znamení napoleonských vojen, ktoré neobišli ani územie dnešného Slovenska. V roku 1809 sa pravý breh Dunaja pri Prešporku stal vedľajším bojiskom vojny piatej protifrancúzskej koalície. Obrancovia Prešporka poldruha mesiaca úspešne odolávali snahám Grande Armée o jeho dobytie.

O osude mesta bolo napokon rozhodnuté v dôsledku Napoleonových víťazstiev pri Deutsch-Wagrame a Znojme. Na základe znojemského prímeria sa Prešporok, až do uzatvorenia definitívnej mierovej zmluvy, stal súčasťou francúzskej demarkačnej línie. Vzhľadom na vlečúce sa mierové rokovania okupácia mesta trvala až štyri mesiace. Neochota rakúskej strany pristúpiť na nekompromisné francúzske požiadavky, ako aj obavy z rozpútania nových bojov, Napoleona primäli podniknúť inšpekčnú cestu na obsadené uhorské územie.

Napoleon v rámci svojej cesty do Rábu, prejdúc cez dnešný petržalský breh, 31. augusta 1809 navštívil aj Prešporok. Prehliadol si Hrad a tábor spojeneckých saských vojsk. Po krátkom odpočinku na úpätí Somárskeho vrchu sa vrátil späť na pravý breh Dunaja. Podľa tradície sa tu mal na chvíľu zastaviť a spod koruny veľkého topoľa hľadieť na mesto. Strom, ktorý sa nachádzal na dnešnom Tyršovom nábreží blízko prístaviska niekdajšieho propelera, sa neskôr stal známym ako Napoleonov topoľ.

O tom, že strom musel byť pomerne starý už v roku 1809, svedčí skutočnosť, že v 20. rokoch 20. storočia mal jeho kmeň priemer asi 2,5 metra. Obvod kmeňa tak musel mať približne 7,8 metra. Ako sa uvádza v novinách Preßburger Zeitung z roku 1927, zdravotný stav topoľa, ktorý bol poškodený mnohými búrkami, bol zlý. Podľa hlavného mestského záhradníka Klimu životnosť bútľavého stromu bolo možné predĺžiť jeho zaplombovaním, na ktoré však chýbali finančné prostriedky. Potrebných bolo 7000 Kčs, ktoré sa napokon podarilo získať v roku 1928. Sumou 1000 Kčs prispel pamiatkový úrad. Z vonkajšej strany bol kmeň topoľa spevnený železnou obručou. Zaujímavú spomienku na Napoleonov topoľ vo svojej knihe zaznamenal Bohuslav Chňoupek, ktorý ho však mylne označil ako dub: „V detstve sme pod ním šantili, prekárali sa v jeho tieni a uzavierali stávky, koľkí ho oblapíme, ôsmi, a či desiati. Preto som poznal každú vrásku v jeho starej kôre, každú skrutku v železnej obruči, čo ho sťahovala, aj cementové záplaty, ktorými povypĺňali jeho bútľavé útroby. […] Nie je známe, či [Napoleon – pozn. autora] pri tejto pamätnej zastávke pod starým dubom niečo poznamenal. Rokmi sa však šírila okolo tejto epizódy legenda, podľa ktorej tu nielenže predniesol reč, ale aj povyšoval dôstojníkov, a keby sa dalo, ústne podanie by mu bolo pripísalo aj raňajky v tráve. Napoleonov dub poznal každý domorodec. Strom bol taký chýrny, že si pri ňom dávali zaľúbenci schôdzky, mamky k nemu vodili deti, učitelia školákov. Dokonca aj Hitler, keď po Mníchove navštívil okupovaný pravý breh, hľadel na Bratislavu spod konárov Napoleonovho duba v príslušnej póze s ďalekohľadom vodcovsky priloženým k očiam, ako to zachytili dobové snímky. Túto historickú drevinu takisto poznal aj náš profesor francúzštiny. […] S dojatím spomínam, ako zaujato si na nás overoval svoj pedagogický talent pod korunou tohto botanického unikátu…

V roku 1935 bola v tlači uverejnená správa, že Napoleonov topoľ vyvrátil vietor. Aj napriek snahám o jeho záchranu strom postupne úplne spráchnivel. Ako vyplýva z fotografie zo súkromnej zbierky Antona Šmotláka ml., v júli 1955 sa na mieste, na ktorom strom stál, nachádzalo už iba jeho torzo. V roku 1958 bola v novinách Večerník v rubrike „Kritická kamera“ položená otázka, dokedy bude petržalské nábrežie špatiť betónová výplň a obruč z niekdajšieho Napoleonovho topoľa. Krátko nato bola v rovnomenných novinách v rubrike „Ozveny“ uverejnená správa, že v tejto veci bola vykonaná náprava, keď 17. júna 1958 boli betónová výplň a železná obruč v rámci akcie „Z“ definitívne odstránené. V tejto súvislosti možno uviesť, že v literatúre sa je možné stretnúť s nesprávnou informáciou, že k odstráneniu došlo v 60. alebo dokonca až v 70. rokoch 20. storočia. V roku 2017 bol na Tyršovom nábreží, avšak nie na pôvodnom mieste, symbolicky vysadený Napoleonov dub.

Mgr. Matej Čapo

Podporili nás

Don`t copy text!