„Bad Pozsony“ Takmer storočné kúpele

GENIUS LOCI
6. februára 2017 - vibration

O kúpeľoch na území Bratislavy sa zachovali písomné pramene už od stredoveku. Aj Kúpeľná ulica (pretínaná Medenou ulicou), na ktorej sa nachádzajú kúpele Grössling, dostala názov podľa niekdajších fungujúcich kúpeľov – Binderhoferovho kúpeľného domu, čo znamená, že kúpele Grössling mali svojho predchodcu.

Právom populárne mestské kúpele boli verejnosti prvýkrát sprístupnené 5. mája 1895. Za svoju popularitu vďačili aj faktu, že v tých časoch kúpeľne v domoch väčšinou chýbali a mnohí tento kúpeľný ústav, v tom čase známy ešte pod názvom „Pozsony“ („Bad Pozsony“), navštevovali z dôvodu celkovej očisty tela.

02

Zdroj: Július Cmorej: Bratislava – svedectvo historických pohľadníc

Oficiálne otvorenie kúpeľov sa uskutočnilo o deň skôr. S príhovorom vystúpil starosta Zoltán Péterffy a predseda prešporskej Priemyselnej banky András Pauschenwein. Prítomnosť druhého z pánov nebola žiadna náhoda, veď kúpele v začiatkoch tvorili majetok Priemyselnej banky a finančná inštitúcia dotovala ich vybudovanie čiastkou 130-tisíc forintov. O vypracovanie projektu požiadali architekta Adalberta Swobodu, ktorý sa podieľal aj na výstavbe centrálnych kúpeľov vo Viedni (Zentralbad). Realizáciou projektu poverili stavebnú firmu Kittler a Gratzl, ktorá postavila viaceré vily a obytné budovy na Štefániinej ulici (dnes Štefánikovej ulici) a na Palisádach. Stavebné práce prebiehali od roku 1893 a podľa Západouhorského spravodaja sa tak dialo pod vedením hlavného staviteľa Ludwiga Emerita.

Kúpeľný ústav, ktorý bol odovzdaný do užívania v roku 1895, pozostával zatiaľ iba z budovy na rohu Kúpeľnej a Grösslingovej ulice (dnešnej Medenej ulice). Na dobových fotografiách je nad vchodom, netradične umiestnenom na rohu ulice, dobre čitateľný rok odovzdania kúpeľov aj ich názov. Nadšencov kúpania sprevádzala dobová tlač po kúpeľoch nasledovným spôsobom:

„Prvé dvere vedú do priestrannej prezliekacej miestnosti s komfortnými kabínkami. Z tejto podlhovastej izby sa dostaneme do menšej miestnosti so zrkadlovým kúpeľom vo vlažnej teplej vode. Najbližšie dvere sa otvárajú do izby plnej pary. Nasleduje masážna izba, z ktorej prejdeme do priestrannej miestnosti s veľkým zrkadlovým kúpeľom. Tu si môže návštevník dosýtosti užívať príjemnosti kúpania, kým sa nevydá na cestu smerom k prezliekarňam. V najbližšej izbe sa nachádza menší bazén so studenou vodou, kde si môže návštevník schladiť rozhorúčené telo. A prechádza ešte jednou miestnosťou, kde mu dosucha vyutierajú telo, dostane suché oblečenie a v tomto kostýme vstúpi aj do ateliéru holičov a odstraňovačov kurích ôk. Tu si môže oddýchnuť, prečítať noviny, dať si ostrihať vlasy, zbaviť sa kurích ôk – všetko podľa vlastného želania.“

Istý inzerát v novinách opísal služby troch kúpeľných tried:

I. trieda: vodoliečebný ústav pre pánov a dámy, masáž, elektroterapia, rehabilitačný telocvik

II. trieda: liečebné kúpele – jódovo-brómové, ihličnaté, železité, dechtové a iné kúpele, inhalácie s liečivými účinkami

III. trieda: sprchy, vaňové parné kúpele pre pánov a dámy I. a II. triedy

20

Dobová reklama z Prešporských novín.

Je evidentné, že vedenie kúpeľov sa od začiatku snažilo okrem uspokojovania základných hygienických potrieb ponúknuť hosťom aj široké spektrum vodoliečebných služieb. A tak minister vnútra Dezső Perczel udelil zariadeniu na návrh Priemyselnej banky po niekoľkých mesiacoch fungovania štatút liečebných kúpeľov (nariadenie č. 64113/95), ktoré sa od tej chvíle začali nazývať vodoliečebným a kúpeľným ústavom „Pozsony“.

Podľa štatistických údajov kúpele počas prvej sezóny využilo 210 pacientov, z toho 152 Prešporčanov. Pacienti si sem najčastejšie chodili liečiť bolesti chrbtice, neurózy, krvné choroby, choroby žalúdka, obličiek a mechúra, bolesti svalov a zhybov, cukrovku či obezitu.

Prvých dvadsať rokov v živote kúpeľov charakterizovalo postupné rozširovanie poskytovaných služieb. Niekoľko rokov po ich otvorení zaviedli uhličité kúpele a v roku 1906 tlač informovala o zavedení elektriny. Novú technológiu využívali okrem osvetlenia interiéru aj v rámci liečebných procedúr, a to pri tzv. faradizácii (dráždení svalov a nervov slabým elektrickým prúdom). Hostia už mohli používať aj sušiče na vlasy a elektrické ventilátory.

Koncom prvej desaťročnice existencie kúpeľov začala byť kapacita budovy vďaka množstvu návštevníkov nepostačujúca. Priemyselná banka zriadila v roku 1904 akciovú spoločnosť so základným kapitálom 500-tisíc korún, aby získala susedný prázdny pozemok na plánované nové kúpeľné krídlo.

12

Dobová reklama z Pressburger Wegweiser.

Banka sa pre rozšírenie definitívne rozhodla v roku 1911 a čoskoro sa začali stavebné práce. Vypracovaním a realizáciou projektov poverila Lajosa Gratzla, syna staviteľa hlavnej budovy Károlya Gratzla. Výpadok príjmov spôsobený dočasným uzavretím kúpeľov, ako aj tlak verejnosti si vyžadoval čo najskoršie ukončenie stavebných prác, ale v marci 1913 médiá informovali, že „ako to už v Prešporku býva zvykom“, nové krídlo „nebude dokončené v stanovenom čase“. Podľa citovaného článku sa Lajos Gratzl a predseda Priemyselnej banky Ödön Merényi stavili o dvadsať fliaš šampanského, že budovu do marca toho roku dokončia. S istotou vieme, že majster Gratzl stávku prehral, keďže o odovzdaní nového krídla tlač informovala až 12. apríla 1914. A výsledok aj tentoraz (ako mnohokrát predtým) vyrazil dych všetkým nespokojencom.

Vonkajší vzhľad hlavnej budovy zostal podľa dobových správ takmer nezmenený, avšak vnútorné priestory prešli výraznými zmenami. V novom krídle dostali miesto 3 bazény, 1 parná komora, teplovzdušné komory a sprchy. Ale najpompéznejšou novinkou bol veľký plavecký bazén, ktorý „je taký pekný, že môže konkurovať aj tým najrenomovanejším kúpeľom“. Dozvedáme sa, že „je 25 metrov dlhý a 9 metrov široký, má šikmé dno, na strane neplavcov dosahuje hĺbku 120 metrov a na strane plavcov maximálne 3,80 metra“. V časti budovy orientovanej na Dunaj vybudovali na žiadosť prešporských šermiarov aj šermiarsku sálu. K novému krídlu patril aj 40 metrov vysoký kúpeľný komín. Táto stavba z roku 1914 sa považuje za najvyšší objekt v centre mesta a dodnes je jedinečná svojho druhu. „Prací inštitút“ v pivnici nového traktu zabezpečoval okrem prania špinavej kúpeľnej bielizne aj pracie služby pre hotely Savoy a Carlton.

04

Zdroj: Archív Pamiatkového úradu SR, http://www.pammap.sk/?miesta=767

Po vypuknutí 1. svetovej vojny využíval kúpeľnú práčovňu aj Uhorský Červený kríž a kúpele boli naďalej otvorené. Stále vážnejší nedostatok uhlia v pokročilom štádiu vojny čoraz zásadnejšie ovplyvňoval prevádzku kúpeľov. V roku 1917 Priemyselná banka predala kúpele Prešporskej obchodnej a úvernej banke, vďaka čomu sa kúpele Pozsony zmenili na akciovú spoločnosť Grössling so základným kapitálom 1 500 000 korún.

V roku 1919 sa život v Grösslingu rýchlo opätovne rozprúdil. Vo veľkom bazéne organizovali plavecké súťaže: od tej chvíle názov zariadenia figuroval v novinách najmä v súvislosti s výsledkami jesenných a zimných plaveckých súťaží. Kúpeľný bazén začal zohrávať kľúčovú rolu v každodennom živote rozvíjajúceho sa bratislavského plaveckého športu.

00

Zdroj: Archív Pamiatkového úradu SR, http://www.pammap.sk/?miesta=767

Posledné rozširovanie kúpeľov sa udialo v rokoch 1929 a 1930. Podľa architektonických projektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia vyrástla na Vajanskom nábreží (predtým Justiho rad) funkcionalistická budova s novým hlavným vchodom. V tejto časti budovy fungoval nový parný kúpeľ, tu sa nachádzali kabínky a na poschodí vytvorili byty.

V roku 1942 nastali v živote kúpeľov ďalšie zmeny – ich novým majiteľom sa stala novovzniknutá Sedliacka banka. Po zmene majiteľov nasledovala celková obnova; hlavnú budovu potom banka využívala pre vlastné potreby. V roku 1946 už denník Národná obroda píše o odkúpení kúpeľov mestom.

06

zdroj: https://www.facebook.com/StaraBratislavaNaFotografiach/?fref=ts

Po 2. svetovej vojne sa pod vplyvom nových ideí kládol popri športe a relaxe dôraz aj na masovú výučbu plávania. Pri napĺňaní tohto cieľa zohrávali kúpele kľúčovú úlohu. Pre potreby vrcholového športu sa stávali čoraz zastaranejšími, no do otvorenie krytej plavárne na Tehelnom poli zostával Grössling jedinou krytou plavárňou v Bratislave.

Deväťdesiatdeväť rokov po otvorení použili zariadenie poslednýkrát na pôvodné účely v roku 1994. Z jeho stien opadáva omietka, v bazénoch sa namiesto vody hromadí už len prach a špina.

Odvtedy boli kúpele Grössling sprístupnené verejnosti pri príležitosti niekoľkých výstav, no inak ich charakterizuje nehybnosť a pomalý zánik. Pesimistické novinové články z nedávnej minulosti spomenuli zámery mesta kúpele opätovne otvoriť, ale pre dlhoročný súdny spor s predchádzajúcim investorom nevidno zatiaľ žiadny výraznejší posun.

László Borka

Podporili nás