„Prešporská kasáreň maľovaná… „

Príbehy zo starej Bratislavy
2. apríla 2019

„Vojaci naháňali dôstojníkov, bili ich a strhávali im odznaky a hodnosti … Akémusi podplukovníkovi vzali šabľu. Kľakol si a dal sa do plaču, aby mu ju vrátili. Napokon si šabľu naozaj vyprosil; chytil ju a od dojatia pobozkal.“ Takto spomínal mestský archivár Ovidius Faust na vojenskú vzburu, ktorá vypukla 5.6.1918 na nádvorí Vodných kasární.

01

Keď ich po štyroch rokoch stavby dali v roku 1763 do užívania, znamenalo to pre obyvateľov Prešporka veľkú úľavu. Odvtedy už neboli povinní ubytovávať vo svojich domoch vojsko, ktoré dorazilo do mesta. A pretože v nich mohli byť ubytované celé dva pluky, išlo dokonca o najväčšie kasárne svojho druhu v celej monarchii. Keďže sa nachádzali v tesnej blízkosti Dunaja, dostali názov Vodné. Projektant (pravdepodobne Franz Anton Hillebrandt) myslel aj na praktickú stránku veci – do stredu masívnej štvorkrídlovej stavby umiestnil priestranné nádvorie obkolesené pravidelnými arkádami, určené na výcvik – execírovanie – vojakov.

horvath_045

Kasárne však nevyužívali len ako ubytovňu. V rokoch 1805-1809 tu väznili francúzskych vojenských zajatcov z napoleonských vojen. V revolučnom meruôsmom roku tu zas boli zatvorení politickí zajatci z protimaďarskej strany. Keď o rok kasárne padli do rakúskych rúk, vystriedali sa rakúski zajatci s maďarskými. Posledné chvíle svojho života tu strávil napr. obranca leopoldovskej pevnosti barón Mednyánszky, ktorého potom na Somárskom vrchu obesili aj s rotníkom Gruberom na dvojitom háku.

horvat029

Istý čas tu nedobrovoľne strávil aj slávny maďarský básnik Imre Madách. Počas prusko-rakúskej vojny (1866) priamo v kasárňach popravili pruského stotníka Egona Halberstatta, pretože ako riaditeľ malého zverinca chodil po Uhorsku a dodával pruskej spravodajskej službe dôležité správy.

horvat047

Od roku 1871 sem bol natrvalo preložený 72. peší pluk z Viedne. Známy bol mimoriadne kvalitnou vojenskou kapelou, s ktorou v Prešporku spoluúčinkovali napr. chýrni klaviristi Ernst von Dohnányi a Anton Door. Práve jeho členovia však na konci prvej svetovej vojny iniciovali spomínanú vzburu, ktorej obetnými baránkami sa stali dvaja mladí slovenskí vojaci, Ján Škapík a Martin Jurza. Oboch o niekoľko dní popravili na Hrade, blízo Leopoldovej brány.

booncaffe

Po vzniku Československa premenovali kasárne na Štefánikove (rovnaké modus operandi sa použilo aj v prípade Hurbanových či Svätoplukových kasární) a ubytovali v nich československých ženistov.

horvat024

Po roku 1939 v nich bývali vojaci slovenskej armády, no už zakrátko sa ukázali ako nepotrebné, preto mesto nechalo v apríli 1940 pri rozširovaní vozovky čelnú fasádu zbúrať.

r%C3%A1zusovo%20n%C3%A1bre%C5%BEie%20cca%201926

Rok predtým asanovali aj palác Ludwiga Benyovszkého (na obrázku vľavo vedľa kasární) z 18. storočia, patriaci prasynovcovi legendárneho cestovateľa Mórica Beňovského. Po znárodnení získala kasárne Slovenská národná galéria a prieluku južného krídla premostila moderná prístavba (Vladimír Dedeček, 1969-1977). Pôvodnú podobu tejto časti nábrežia nám tak dnes už pripomínajú len zriedkavé fotografie.

Ján Vyhnánek

Podporili nás