Výstava Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc

Kultúra
8. februára 2020

trvanie výstavy 21.11.2019 -31.5.2020, Sídelná budova SNM, Vajanského nábrežie

Po otvorení ťažkých dverí sídelnej budovy Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží vstupujeme do jedného z vyše 300 zrealizovaných stavebných objektov architekta Michala Milana Harminca (1869 – 1964). Jeho meno na prvý pohľad spoznajú nielen obyvatelia Dúbravky, kde je po ňom pomenovaná jedna z hlavných prístupových ciest. Denne prechádzame okolo jeho rozmanitých diel nielen v Bratislave, ale aj v iných slovenských mestách a obciach, ba čo viac, nachádzajú sa aj v ďalších sídlach bývalej monarchie (dnes v Srbsku, Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine). Takýto rozsah ani kvalitu diel nenájdeme u nikoho iného v dejinách slovenskej architektúry.

 Zemedelské múzeum v 30. rokoch 20. storočia

K 150. výročiu narodenia a 55. výročiu úmrtia Slovenské národné múzeum v spolupráci s Fakultou architektúry Slovenskej technickej univerzity pripravilo výstavu o živote a diele architekta, ktorý pre toto múzeum naprojektoval tri budovy (dve v Martine a jednu v Bratislave) – každú z nich v inom tvorivom období. Tá bratislavská slúžila od skolaudovania v r. 1928 Zemedelskému múzeu, Lesníckemu a loveckému múzeu a Slovenskému vlastivednému múzeu, ktoré sa neskôr zlúčili do Slovenského múzea. Na výstave ožívajú aj exponáty z Kaviarne Múzeum, ktorú otvorili ešte pred celkovou kolaudáciou budovy a niektoré vitríny z týchto múzeí. Počas 65-ročnej tvorivej činnosti prešiel Harminc cestu od eklekticizmu cez secesiu až k moderne a vo veku 60 rokov sa radikálne preorientoval na funkcionalizmus (vždy s istým nádychom majestátnosti).

Dobová fotografia Kaviarne Múzeum “Múzejka”. Zdroj: J.Cmorej

Jeho dlhý životný príbeh začal vo vojvodinskej obci Kulpín (dnes Srbsko). Po získaní prvotných skúseností si otvoril vlastnú stavebnú kanceláriu v Budapešti (kde bol aktívny v Slovenskom spolku) a neskôr v Liptovskom Mikuláši a v Novom Smokovci. V roku 1922 sa usadil v Bratislave, kde žil a pracoval do konca života. Tri miestnosti výstavy nás pozývajú spoznať kontúry života majstra, ktorý bol v podstate samoukom bez akademického vzdelania, ale zato s majstrovskými skúškami tesára a murára a kvalifikáciou staviteľa, ktorú získal práve za projekt prvého z dvojice martinských múzeí. Od projektovania obytných a rodinných domov sa vďaka svojej húževnatosti, intuícii a podnikavosti dopracoval k veľkým projektom hotelov, sanatórií, nemocníc, bánk, kostolov (cca. 100 pre rôzne konfesie) a priemyselných budov.

Fragmenty výstavy Staviteľ múzeí Michal Milan Harminc

Vedľa modelov a plánov jeho najdôležitejších stavieb nájdeme vitríny so zaujímavými písomnosťami a fotografiami, napr. o stave múzejnej budovy poškodenej 16. júna 1944 pri bombardovaní Apolky, spolu s denníkom architekta otvorenom na inkriminovanom týždni. Rekonštrukčné práce múzea prebiehali až do r. 1951 pod Harmincovým stavebným dozorom. Ďalším nevšedným exponátom je list Heleny Prügerovej, vdovy po Henrym Prügerovi, manželom Harmincovcom – blahoželanie k sobášu ich dcéry Oľgy – na hlavičkovom papieri Hotela Carlton-Savoy. Harminc bol autorom prestavby hotela v rokoch 1925-1928.

Hotel Carlton okolo roku 1935

Spomedzi jeho diel v Bratislave spomeňme ďalej Palác Tatra banky (dnes Ministerstvo kultúry), Dom Slovenskej ligy s kinom a pasážou (v ktorom architekt s rodinou býval a mal aj ateliér), Nový evanjelický a. v. kostol na Legionárskej ul., kostol sv. Margity v Lamači a vilu Dr. Pavla Fábryho (dnes veľvyslanectvo Ruskej federácie). Pred postavením Domu Slovenskej ligy býval a mal ateliér na Dlhej ul. 13, dnes Panská ul. – Esterházyho palác.

Kľučka na budove Tatrabanka, dnes Ministerstvo kultúry

Čitatelia budú iste poznať viaceré z jeho mimobratislavských stavieb – napr. Palace sanatórium Dr. Szontágha v Novom Smokovci – dve rôzne sanatóriá s rovnakým menom, prvé monumentálne na rozhraní historizmu a moderny a druhé funkcionalistické. Úsmev vyvolá anekdota uvedená v jednom z knižných diel, vystavených vo vitrínke: Architekt telegrafoval z Budapešti do Tatier, aby preňho prišli k vlaku do Popradu. Úradník Dr. Szontágha z jeho mena vydedukoval, že príde 30 hostí a pripravil príslušný počet kočov, večerí aj postelí… (harminc v maďarčine = 30).

Synovia architekta Harminca – vľavo Milan Anton Pavol Harminc (neskôr architekt) a vpravo jeho brat Ivan Peter František (právnik) Zdroj: SNG, webumenia.sk

Michal Milan Harminc zomrel v Bratislave v r. 1964 a je spolu s viacerými členmi rodiny pochovaný v rodinnom hrobe na Cintoríne Slávičie údolie. Niektoré zdroje však stále nesprávne uvádzajú ako miesto jeho posledného odpočinku evanjelický Cintorín pri Kozej bráne, kde bola s ním posledná rozlúčka.

Nájdite si čas a spoznajte tohto významného predstaviteľa prvej generácie slovenských architektov.

Zuzana Godárová

Podporili nás