Výsleky vyhľadávania pre: lido

Legendárne Lido. Čo z neho prežije do budúcna?

Petržalskému Lidu sme sa v našom magazíne už v minulosti opakovane venovali. OZ Bratislavské rožky nedávno poskytlo historické obrázky aj do zaujímavej publikácie s názvom „Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra“, ktorú v roku 2024 vydalo združenie tranzit.sk. Do publikácie svojimi fotkami prispel aj „dvorný fotograf“ OZ Bratislavské rožky Braňo […]

https://bratislavskerozky.sk/legendarne-lido-co-z-neho-prezije-do-buducna/

Vo „Fajnorke“ fungovali dielne pre vojnových invalidov

  Týmito zanietenými slovami otvoril Dr. Ferenc Finkey 27. júna 1917 zasadnutie výboru pre vojnovú starostlivosť v Prešporku, ktorého hlavnou úlohou bolo pripraviť výstavu, priekopnícku svojho druhu nielen v celej krajine, ale dokonca v celej rakúsko-uhorskej monarchii. Bol to práve Prešporok, kde po Berlíne, Kolíne a Istanbule zorganizovali Krajinskú výstavu vojnovej starostlivosti, predstavujúcu širokej verejnosti […]

https://bratislavskerozky.sk/vo-fajnorke-fungovali-dielne-pre-vojnovych-invalidov/

História na zjedenie: Výber článkov z internetového magazínu www.bratislavskerozky.sk

Nová kniha z našej dielne je výberom spomedzi najlepších článkov, ktoré boli za vyše 12 rokov publikované na obľúbenom webovom magazíne s názvom „História na zjedenie“. Ten nájdete na internetovej stránke www.bratislavskerozky.sk.

https://bratislavskerozky.sk/produkt/historia-na-zjedenie-vyber-clankov-z-internetoveho-magazinu-www-bratislavskerozky-sk/

Knižná novinka „História na zjedenie“ sa dočká slávnostného uvedenia do života

Internetový časopis „História na zjedenie“ sa za dobu svojej existencie stal klenotom šíriacim poznanie o dejinách a kultúre multietnickej a viacjazyčnej starej Bratislavy. Webová stránka každoročne osloví desaťtisíce návštevníkov takmer zo všetkých krajín sveta, kde žijú bratislavskí rodáci a milovníci jej histórie. Časopis ponúka fundované odborné články s bohatou obrazovou prílohou najvyššej kvality a píšu pre neho historici, muzikológovia i pamätníci dejín. […]

https://bratislavskerozky.sk/knizna-novinka-historia-na-zjedenie-sa-docka-slavnostneho-uvedenia-do-zivota/

Správa o uskutočnení výskumu pre publikáciu „My sme starí Prešporáci 2“

Ukážka z dokumentu projektu My sme starí Prešporáci 2. Náš aktuálny výskumný projekt nadväzuje na už ukončený projekt úspešnej knižnej publikácie „My sme starí Prešporáci“. Jeho cieľom je odborný výskum histórie starých bratislavských rodín, digitalizácia ich rodinných archívov a pozostalosti, zaznamenanie spomienok žijúcich členov rodín a následné spracovanie údajov. Výstupom projektu bude zbierka digitálnych dokumentov […]

https://bratislavskerozky.sk/sprava-o-uskutocneni-vyskumu-pre-publikaciu-my-sme-stari-presporaci-2/

Moje detstvo v starej Petržalke

Dom na Lysenkovej ulici, do ktorého sme sa prisťahovali v auguste 1961. Na fotke je môj otec. (Zdroj: Archív rodiny Janoviček) Stará Petržalka Cez letné prázdniny v auguste 1961, sme sa spolu s rodičmi prisťahovali do Petržalky. Nasťahovali sme sa ako podnájomníci do rodinného domu so záhradou na vtedajšej Lysenkovej ulici, hneď vedľa rozostavanej základnej školy.  Majiteľom domu […]

https://bratislavskerozky.sk/moje-detstvo-v-starej-petrzalke/

Pomník Štyri levy na Murmannovej výšine. Impozantný výhľad na celé Staré Mesto je už minulosťou.

Spoločenský tlak však s pribúdajúcimi rokmi silnel – inak často rozdelené obyvateľstvo Bratislavy sa v tejto veci vzácne zjednotilo. Neexistovalo delenie podľa národnosti: či Nemec, Maďar, Slovák alebo Žid, každý bez výnimky niekoho vo vojne stratil a túžil po mieste, kde by si mohol dôstojne uctiť jeho pamiatku. Iniciatívy sa preto v roku 1925 chopili kompetentní. Celú aktivitu zastrešil […]

https://bratislavskerozky.sk/pomnik-4-levy-na-murmannovej-vysine-impozantny-vyhlad-na-cele-stare-mesto-je-uz-minulostou/

Petržalka v područí Tretej ríše

Moderný slovenský názov obce Ligetfalu, či Engerau – „Petržalka“,  je prvý raz písomne doložený v roku 1919. Podľa sčítania ľudu z roku 1910 na tomto území žilo 67,76% Nemcov, 16,80% Maďarov a 10,79% Slovákov. Samotná obec Petržalka však nepokrývala celú plochu dnešnej bratislavskej mestskej časti. Patrili SEM aj územia ďalších troch obcí: Kittsee – Kopčany, Prievoz, ktorého […]

https://bratislavskerozky.sk/petrzalka-v-podruci-tretej-rise/

Tŕnistá cesta k bratislavskému lidu (dokončenie)

Písal sa 13. júl 1919 a Bratislava konečne mala – i keď iba provizórne – lido. Tlač vychválila progresívny prístup kapitána a opätovne zdôraznila, že sa tam spolu kúpu všetky 3 národy bez akýchkoľvek konfliktov: „Láska k prírode a k zdraviu prospešným športom zblížila kruhy, ktoré proti sebe ešte pred krátkym časom stáli. Aj tu […]

https://bratislavskerozky.sk/trnista-cesta-k-bratislavskemu-lidu-dokoncenie/

Tŕnistá cesta k bratislavskému lidu (1. časť)

 Plážové kúpele mesta Viedeň na ostrove Gänsehäufel na dobovej pohľadnici  História bratislavského lida sa začala písať paradoxne vo Viedni roku 1900, keď sa tamojšiemu dobre známemu naturopatovi Florianovi Berndlovi zapáčila pláž na dunajskom ostrove Gänsehäufel a pod zámienkou, že sa tam bude starať o vŕby, si jeho časť od mesta prenajal. Namiesto vŕb tam však […]

https://bratislavskerozky.sk/trnista-cesta-k-bratislavskemu-lidu-1-cast/

Zabudnutý doktor Eugen Lesný, priekopník a spoluzakladateľ röntgenológie

Keď sa mi pred rokom dostala do ruky priekopnícka kniha Vily nad hradom autorského tandemu Berka – Bahna, s pôžitkom som sa do nej začítal a nechal pred sebou defilovať osudy všetkých tých zaujímavých obyvateľov tohto príbehmi nabitého kúska územia. Málokto si uvedomuje, koľko hodnotných stavieb (či už z historického alebo architektonického hľadiska) sa v […]

https://bratislavskerozky.sk/zabudnuty-doktor-eugen-lesny-priekopnik-a-spoluzakladatel-rontgenologie/

Dunajské kúpaliská v Bratislave

Podrobnejšie o začiatkoch dunajských kúpalisk v Bratislave sa môžeme dočítať v známej knihe Tivadara Ortvayho: Ulice a námestia Bratislavy z roku 1905, ktorá sa zaoberá dejinami mesta: „…ku kúpeľom môžeme prirátať v letnej sezóne aj dunajské kúpele. Meštiansku plaváreň a kúpele založilo v roku 1847 štyridsať miestnych mešťanov s účastinami v hodnote 5 zlatých. Pôvodne […]

https://bratislavskerozky.sk/dunajske-kupaliska-v-bratislave/

Kde stál prešporský železný honvéd?

Prešporský železný honvéd tvorí súčasť početnej rodiny „sôch, symbolizujúcich národnú obetu“, presnejšie je zakladateľom tejto rodiny v historickom Uhorsku. Prvú podobnú sochu postavili 6. marca 1915 na Schwarzenbergovom námestí vo Viedni. Vytvoril ju Joseph Müller na podnet grófa Theodora Hartiga, bývalého adjutanta námorných síl Františka Ferdinanda. Zobrazovala stredovekého rytiera a mala názov Wehrmann im Eisen. […]

https://bratislavskerozky.sk/kde-stal-presporsky-zelezny-honved/

Karol IV. v Prešporku – kronika jedného dňa slovom, obrazom a vo filme

 Počas štvrtého roku tohto hrozného svetového konfliktu bola kráľovská návšteva v niekdajšom korunovačnom meste istou formou manifestácie vlastenectva. Odzrkadľovalo sa to aj v spravodajských príspevkoch celoštátnych či regionálnych novín. Mesto, ktoré usporadúva „veľkolepú slávnosť s charitatívnym zámerom podporiť obete vojny“, sa pri príležitosti návštevy kráľovského páru odelo do slávnostného habitu. „Ulice všade lemovali žrde zdobené […]

https://bratislavskerozky.sk/karol-iv-v-presporku-kronika-jedneho-dna-slovom-obrazom-a-vo-filme/

Vojna z druhej strany

No Veľká vojna sa neobmedzila len na bojiská. Viac ako ktorákoľvek predchádzajúca vojna zasiahla i do života civilného obyvateľstva. Okrem finančnej neistoty, spôsobenej konfiškáciami a sústavnou infláciou, sa vojna vďaka propagande stala súčasťou každodenného života aj tých, ktorí zostali doma. Svetovú vojnu z tejto druhej, menej známej strany sa snaží predstaviť dočasná výstava v Múzeu […]

https://bratislavskerozky.sk/vojna-z-druhej-strany/

Bratislava bez cibule a kapusty

Kapusta a cibuľa predstavovala v roku 1919 v Bratislave vysoko nedostatkový tovar. Aj dnešnú Starú tržnicu, ktorú dokončili v roku 1910, postavili preto, aby prispeli k vyriešeniu potravinovej krízy v meste. Zastúpenie pestovateľov a tovaru na trhoch bolo totiž dosť nepravidelné. A týkalo sa to nielen plodín, ale prakticky všetkého, keďže v prípade nepriaznivého počasia […]

https://bratislavskerozky.sk/bratislava-bez-cibule-a-kapusty/