Legendárne Lido. Čo z neho prežije do budúcna?

Príbehy zo starej Bratislavy
7. júla 2024

Nová publikácia „Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra“ podrobne mapuje ikonické bratislavské územie pri Dunaji, ktoré sa rozprestiera na severe Petržalky a nachádzajú sa v ňom ulice Klokočova, Kočánkova, Pri seči a Pobrežná ulica.

Petržalskému Lidu sme sa v našom magazíne už v minulosti opakovane venovali. OZ Bratislavské rožky nedávno poskytlo historické obrázky aj do zaujímavej publikácie s názvom „Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra“, ktorú v roku 2024 vydalo združenie tranzit.sk. Do publikácie svojimi fotkami prispel aj „dvorný fotograf“ OZ Bratislavské rožky Braňo Bibel.

Publikácia „Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra“, ktorú vydalo združenie tranzit.sk (Foto: Braňo Bibel)

Lido ako obľúbené kúpalisko bratislavčaniek a bratislavčanov

Pojem lido má viacero významov. V našom prípade ide o pobrežnú plytkú časť mora alebo rieky, na ktorej sa dá kúpať. Prešporok ako mesto pri rieke dlho svoje dunajské kúpalisko nemalo. Nahrádzali ho drevené pontónové kúpele alebo prírodné kúpalisko pod Devínom.

Dunajské pontónové kúpele v Prešporku okolo roku 1903. (Zdroj: Archív BArožky)

Bratislava napokon svoje riečne kúpalisko dostala v roku 1928. Rozprestieralo sa na petržalskej strane Dunaja oproti riečnemu prístavu, na území okolo dnešného mosta Apollo. Spočiatku išlo len o štrkovú pláž, drevené mólo a neskôr aj jednoduchý bazén zasadený priamo do rieky. Od mesta ku kúpalisku hostí dopravoval špeciálny parník. Hostia sa zvykli nechať unášať dunajskými vlnami od Starého mosta až po Zimný prístav.

Pôvodné riečne kúpalisko (Zdroj: Archív BArožky)

V roku 1934 kúpalisko rozšírili o väčší bazén a kabínky na prezliekanie. Kúpalisko však zničil požiar v roku 1935. Mestu sa podarila rýchla obnova obľúbeného areálu a vybudovalo tu dva betónové bazény s tribúnami, šmykľavku, športoviská, ihrisko pre deti a bufety.

Počas 2. svetovej vojny Petržalka pripadla Nemeckej ríši a Bratislava stratila svoje obľúbené Lido. Ako náhradné kúpalisko vzniklo Tehelné pole. Lido bolo v roku 1944 poškodené spojeneckým bombardovaním, ale napokon fungovalo ďalej a to až do začiatku 90. rokov 20. storočia. Typické bolo svojou studenou vodou v bazénoch.

Kúpanie sa na „nemeckom Lide“ počas 2. svetovej vojny. (Zdroj: Archív BArožky)

Elýzium

Najchudobnejšou časťou Petržalky bolo Elýzium, ktoré ležalo medzi Starým mostom a Lidom. Stáli tu jednoduché domy nemajetných občanov, ktoré často zatápali vody Dunaja. Svoje pomenovanie územie trochu ironicky nesie podľa miesta večnej blaženosti v starogréckych bájach.

Územie Elýzia bolo pôvodne dunajským ostrovom s nemeckým názvom Stadtgrundau a prístup po suchej zemi sem bol podľa vlastivedného sprievodcu Ivora Švihrana možný po prehradení južného riečneho ramena, v rámci tereziánsko-jozefínskej regulácie Dunaja.

Švihran o území ďalej na internete píše: „V roku 1809, počas napoleonského obliehania mesta, tu bolo vybudovaných niekoľko francúzskych zemných pevností a zároveň tu vznikol vojnový hrob s pamätníkom pre piatich padlých vojakov…“

Dnes už neexistujúci pamätník piatim napoleonskym vojakom v Elýziu. Je pravdepodobné, že sa dodnes na území nachádzajú viaceré ďalšie hroby francúzskych vojakov. (Reprofoto autor. Zdroj: Vyčislík A.: Vojenské pamiatky Bratislavy. Bratislava: Obzor, 1974, s. 100)

Príloha novín Pressburger Zeitung zo dňa 15. augusta 1926, venujúca sa petržalskému Elýziu, s ilustráciami Karla Frecha. (Zdroj: www.difmoe.eu)

Súčasný stav územia

Publikácia „Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra“ sa v jednotlivých príspevkoch venuje opisu súčasného stavu územia. Popisuje jeho bohatú biodiverzitu, posledné zbytky pôvodnej architektúry a dnešné využitie plochy Lida.

Za zmienku stojí klimatický prínos Lida. Zmapoval ho klimatológ Juraj Holec, ktorý porovnával namerané teploty počas horúceho letného dňa v bratislavskom Starom meste, v Petržalke a na Lide. Rozdiel medzi najteplejšou lokalitou v meste a najchladnejšou lokalitou na Lide pri Dunaji bol až takmer 4 stupne. Zalesnené územie Lida je teda „lokálnym ostrovom chladu“ v rozhorúčenom meste.

Mimo zbytkov pôvodného lužného lesa, ktoré poskytujú útočisko bohatému spektru lokálnej fauny, je Lido dodnes priestorom pre šport. Okrem hrádze slúžiacej chodcom, cyklistom i korčuliarom tu fungujú vodácke kluby. Dunajklub sídliaci na Klokočovej ulici v roku 2023 oslávil deväťdesiate narodeniny. Podľa spomienok genetika doc. Vladimíra Feráka, ktorý je členom klubu, ho založila prvá trampská osada na území Slovenska „Waikiki“, ktorej vznik siaha do roku 1928.

Po stope lokálnej biodiverzity na Lide. (Foto: Braňo Bibel)

Budúci raj developerov

Vizualizácie budúcej podoby územia Lida na papieri pôsobia veľkolepo. Faktom však je, že len pre toho, kto k územiu nemá žiadny vzťah. Podľa dostupných plánov sa tam zmení úplne všetko. Zo spomienok na staré časy neostane nič. Projekt ovplyvní miestny ekosystém, klímu mesta, výzor pravého brehu Dunaja… Nikto nevie, či sa z územia nestane mesto duchov, v ktorom si bežný človek nebude môcť dovoliť bývať.

V knihe tieto obavy zhrnula kultúrna antropologička Ivana Rumanová nasledovne: „Na bratislavskom Lide sú obrovským developerským projektom ohrozené nielen ekosystémy lužných lesov, ale aj ľudia bez domova či sociálne slabí obyvatelia mesta. Ak by sme chceli mobilizovať intrasekcionálne spojenectvá, ako sa máme vyhnúť riziku ich viktimizácie?“

Pod mostom Apollo v ústrety západu slnka. (Foto: Braňo Bibel)

Záver

Publikácia „Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra“ je unikátnym knižným počinom, ktorý zaujme dizajnom, typografiou a množstvom príloh, dopĺňajúcich odborné texty, ktoré mapujú históriu, súčasný stav a aj budúcnosť tohto územia. Čitateľov isto oslovia vzácne archívne fotky, priložené faksimile, monitoring fauny, či časová os histórie územia.

Júnové uvedenie knihy do života, spojené s happeningom. (Foto: Braňo Bibel)

Ostáva dúfať, že publikácia sa nestane len papierovým pamätníkom toho, čo bolo a viac nebude, lebo ho pohltila ľudská túžba po konzume a pohodlí.

 

Mestský rozvoj pre koho? Bratislavské Lido medzi vágnym terénom a expanziou centra
Zostavili: Eliška Mazalanová, Ivana Rumanová, Peter Szalay.
Texty: Monika Bočková, Petra Červená, T.J.Demos, Juraj Holec, Brian Holmes, Mikuláš Huba, Ján Kralovič, Zuzana Kusá, Ján Madarás, Eliška Mazalanová, Dominika Moravčíková, Soňa Nuhlíčková, Ivana Rumanová, Marek Semelbauer, Peter Szalay, Jan Albert Šturma, Pavel Šuška, Rosella Tricario, Vojtěch Vomáčka.
Vydavateľ: tranzit.sk

 

 

 

Peter Janoviček
Fotografie: Braňo Bibel

Podporili nás

Kalendár podujatí

Don`t copy text!