Bratislavský rodák Jozef Arpád Murmann (1889 – 1943). 130. výročie narodenia

Historické osobnosti
29. septembra 2019

V priebehu 19. storočia sa vo vtedajšom Prešporku narodilo viacero výtvarných umelcov, ktorí sa svojou tvorbou dokázali výraznejšie presadiť mimo úzko vymedzený lokálny rámec. Popri sochároch V. Tilgnerovi (1844 – 1896), Jánovi Fadruszovi (1858 – 1903) a Arthurovi Fleischmannovi (1896 – 1990) k nim patril aj Jozef Arpád Murmann (1889 – 1943), ktorého 130. výročie narodenia si v tomto roku pripomíname.

 

Portrét J. A. Murmanna na pozvánke na jeho autorskú výstavu v Galérii Bezděk v Bratislave v roku 1931.

Zdroj: Galéria mesta Bratislavy 

Osobnosť sochára a maliara J. A. Murmanna zostávala dlhšie obdobie na pokraji záujmu slovenskej umenovedy. K plnému doceneniu jeho prínosu dospeli slovenskí historici umenia až v posledných vedeckých syntézach venovaných umeniu 20. storočia na Slovensku. Murmann ako jeden z prvých predstaviteľov moderného sochárstva, ktorý dokázal obohatiť domácu tradíciu o najnovšie výdobytky svetového umenia, je tak zaradený medzi najvýznamnejších protagonistov nášho medzivojnového výtvarného umenia.

J. A. Murmann uzrel svetlo sveta 5. marca 1889 v rodine stolára Heinricha Murmanna a jeho manželky Mathildy rod. Farkas. Jeho rodičia v tej dobe bývali pod hradom, v štvrti Zuckermandel. V roku 1903 sa mladý chlapec začal remeslo umeleckého stolára vo Viedni. Už o tri roky neskôr však pri železničnom nešťastí prišiel o pravú ruku a odvtedy pracoval iba s ľavou, a to veľmi zručne. Vďaka finančnej podpore 1. Prešporskej sporiteľne v rokoch 1908 – 1912 študoval sochárstvo na Akadémii výtvarných umení vo Viedni u profesora Josefa Müllnera (1879 – 1968). Rokom začatia akademického štúdia (1908) je datované zrejme najstaršie známe umelcovo dielo – sadrový reliéf Portrét muža, nachádzajúci sa v zbierkach SNG.

V roku 1912 Murmann odcestoval do Paríža a predstavil sa na tamojšom národnom salóne. O rok neskôr sa stal členom Société Nationale des Beaux Arts, ktorej predsedom bol v tom čase slávny Auguste Rodin. Dva roky, ktoré Murmann strávil v Paríži, podstatne ovplyvnili jeho tvorbu, zaradil sa do prúdu medzinárodnej avantgardy. Potom, až do skončenia vojny, žil v Berlíne, kde bol zamestnaný v umeleckej firme Cassierer a v rokoch 1915 – 1916 vystavoval vo výstavnej budove (pavilóne) berlínskej secesie (Berliner Sezession). Ďalšie tri roky s rodinou – manželkou Gisellou Máté a dvoma synmi Arpádom a Gézom – prežil v Budapešti. Tu môžeme pozorovať výraznejšiu zmenu v orientácii jeho tvorby, zreteľnou sa stáva neoklasická línia. Vplyv na umelca mal aj teoretik avantgardy Lajos Kassák (1887 – 1967), ktorý recenzoval jeho výstavu. Murmann nebol činný len ako sochár, ale tiež maľoval (bol autodidakt) a venoval sa úžitkovému umeniu: zhotovoval návrhy na plagáty, tapety, odevy a textílie a pracoval aj s keramikou. Táto všestrannosť (toto široké zameranie) ho spájala s umeleckou skupinou Nabis, ktorí sa tiež snažili o komplexné vytváranie nového životného štýlu.

Kostýmová štúdia. Zdroj: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.K_16913

Murmann vo svojom rodnom meste vystavoval už v roku 1910 a následne bolo jedno jeho dielo s názvom Bozk prezentované na letnej výstave Viedenského umeleckého spoločenstva  (Wiener Künstlergenossenschaft) v tamojšom Dome umelcov (Künstlerhaus). V novembri 1919 sa v Bratislave už ako známy umelec zúčastnil veľkej „Výstavy záhradného mesta a výtvarného umenia“ (Gartenstadt- und Kunstausstellung) v priestoroch Reduty, ktorú usporiadal znovuobnovený Bratislavský umelecký spolok (Pressburger Kunstverein, Pozsonyi Képzőművészeti Egyesület). Toto podujatie bolo významnou spoločenskou udalosťou a Murmann kolekciou svojich sochárskych aj maliarskych diel vzbudil veľký záujem verejnosti aj odozvu umeleckej kritiky.

Po pobyte v Budapešti sa Murmann v roku 1920 vrátil do Bratislavy. Vytvoril tu dva bronzové ženské akty v životnej veľkosti, ovplyvnené tvorbou francúzskeho sochára A. Mailolla (1861 – 1944), ktoré patria k umelcovým vrcholným dielam (dnes v zbierkach SNG). V lete 1922 Murmann a skupina modernistov okolo neho usporiadali výstavu v zimnej záhrade hotela Carlton, ktorá mala reprízy v septembri toho istého roka v Topoľčanoch a Nitre a o rok neskôr aj vo Viedni a Berlíne.

V medzivojnovom období Murmann striedavo žil vo svojom rodnom meste a vo Viedni. V Bratislave sa prezentoval na niekoľkých individuálnych výstavách – napr. v Galérii Bezděk (1931) a zúčastnil sa tiež viacerých kolektívnych výstav usporiadaných Bratislavským umeleckým spolkom (v roku 1926 sa spomína ako jeho podpredseda). Podieľal sa aj na realizácii rôznych objednávok zadaných priamo tomuto spolku – napr. v rokoch 1921/1922 vytvoril odznak pre Spolok na ochranu zvierat. V roku 1922 ilustroval plesové noviny vydané k spolkovému plesu Chaos; spomedzi jeho ďalších spolkových aktivít sa treba zmieniť aj o účasti na zhotovovaní tzv. výročných darov – drobných výtvarných diel určených pre všetkých platiacich členov umeleckého spolku.

Pištec. Zdroj: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.K_16912

Na jeseň 1931 sa Murmann predstavil spolu s ďalšími protagonistami modernistickej línie – členmi zoskupenia (združenia) S.U.M., ktoré sa vytvorilo na pôde Bratislavského umeleckého spolku; v októbri 1934 vystavoval na jubilejnej výstave usporiadanej k 50. výročiu založenia spolku. V tom istom roku ho Maďarská spoločnosť pre vedu, literatúru a umenie v Československu vyznamenala zlatou medailou .

V roku 1931 boli Murmannove diela včlenené do výstavnej kolekcie viedenského umeleckého združenia Hagenbund. Dostal sa tak do priamej konfrontácie s dielami Auguste Rodina, Aristida Mailolla, Ossipa Zadkina, Ivana Meštroviča a Otta Gutfreunda. Čoskoro sa presadil aj vo vzdialenejšom zahraničí. V roku 1927 vystavoval v USA, a to v Múzeu umenia v Brooklyne a v Art-Center v New Yorku. Niektoré jeho diela boli zakúpené do zbierok brooklynského múzea. Umelec získal aj iné medzinárodné ocenenia: v roku 1935 na svetovej výstave v Bruseli za svoje textilné návrhy a o dva roky neskôr (1937) vyznamenanie na svetovej výstave v Paríži.

Podľa svedectva pamätníkov bol Murmann veselým a spoločenským človekom, pravým bohémom. Udržiaval priateľské kontakty s rôznymi výtvarníkmi, spomedzi miestnych umelcov najmä s J. Schubertom a tiež s niektorými bratislavskými rodinami. Mal prezývku „Murl“.

Po obsadení Rakúska v roku 1939 Murmann definitívne opustil Bratislavu a odcestoval do Londýna, kde strávil zvyšné roky svojho života. Jeho životná púť sa tu zavŕšila 31.12.1943. Dnes je už veľmi obťažné v Londýne vysledovať stopy tohto umelca a jeho meno je v tomto meste takmer neznáme aj v odborných umenovedných kruhoch.

Prístav v Hamburgu, cca 1930. Zdroj: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.A_3771

Diela J. A. Murmanna sú dnes roztrúsené v rôznych verejných aj súkromných zbierkach doma aj v zahraničí. V Bratislave sa nachádzajú v Múzeu mesta Bratislavy, Galérii mesta Bratislavy aj v Slovenskej národnej galérii.

Do zbierok Múzea mesta Bratislavy (v tom čase tvoriacom súčasť Vedeckých ústavov mesta Bratislavy pod vedením Dr. Ovidia Fausta) sa prvé diela J. A. Murmanna dostali už v priebehu 20. rokov 20. storočia. Viaceré sa stali súčasťou jeho medzivojnovej expozície modernej plastiky v priestoroch Apponyiho paláca. Niektoré z diel boli na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia delimitované do novo vytvorenej Galérie mesta Bratislavy.

V súčasných zbierkach múzea je evidovaných spolu 15 umelcových diel. Táto počtom neveľká kolekcia zahŕňa sochárske práce, najmä drobnú plastiku, ale aj dva obrazy a jedno dielo z keramiky. Tri najstaršie datované Murmannove práce pochádzajú z umelcovho raného tvorivého obdobia (1909 – 1912) a prejavuje sa na nich vplyv secesie. Viaceré neskoršie práce vznikli na objednávku a viažu sa k významným osobnostiam Bratislavy. Najstaršou z nich je plaketa pripomínajúca 40. výročie profesijného pôsobenia (Berufs Jubiläum) významného bratislavského obchodníka Žigmunda Fornheima (1868 – 1944). Fornheimovci boli obchodníkmi so strižným tovarom (látkami, záclonami), orientálnymi kobercami a nábytkom. Žigmund Fornheim vlastnil veľmi úspešnú rodinnú firmu; jeho obrovský dom s kobercami (Teppichhaus) na Michalskej 25 v medzivojnovom období ponúkal pravdepodobne najväčší sortiment orientálnych, najmä perzských, kobercov ale tiež iných interiérových dekorácií na Slovensku. Fornheim patril k váženým osobnostiam vtedajšieho hospodárskeho života, bol členom správnej rady Obchodnej a živnostenskej komory a posledným predsedom Grémia obchodníkov za predmníchovskej republiky. Zmienku si zaslúži aj jeho literárna činnosť – písal drámy a operetné libretá. Tragicky zahynul v koncentračnom tábore v Osvienčime a jeho obchod arizovali.

Plaketa k 40. jubileu profesijného pôsobenia bratislavského obchodníka  Žigmunda Fornheima, 1924.

Zdroj: Múzeum mesta Bratislavy

Pri príležitosti 80. narodenín ďalšieho významného obchodníka Adolfa Wimmera (1845 – 1935) Murmann v roku 1925 vytvoril bronzový sochársky portrét tejto osobnosti a tiež niekoľko bronzových pamätných plakiet. Je tiež autorom plakiet s portrétmi majiteľa likérky na Kozej ulici v Bratislave Júliusa Slubeka (1854 – 1920) a jeho manželky Aranky, alebo plakety vyhotovenej pri príležitosti 10. výročia pôsobenia Ing. Jaroslava Bartošeka vo funkcii riaditeľa Bratislavskej elektrickej účastinnej spoločnosti (1922 – 1932). Bartošek bol tiež riaditeľom Elektrickej lokálnej železnice Bratislava – krajinská hranica účastinná. spoločnosť. V roku 1932 si dal postaviť veľký nájomný dom s mohutnou betónovou sochou „strážcu“, ktorý dodnes stojí v Hradnom údolí 17. Jeho projektantom bol architekt Vojtech Holesch (1892 – 1938).

A. Murmann: Portrét bratislavského obchodníka Adolfa Wimmera, 1925?

Zdroj: Múzuem mesta Bratislavy

Plaketa s portrétom majiteľa likérky Júliusa Slubeka , bronz, mramorová podložka, 1920.

Zdroj: Múzeum mesta Bratislavy

Ojedinelým dokladom Murmannovej keramickej tvorby je guľovitá pestrofarebne glazovaná keramická váza s reliéfnymi motívmi štylizovaných vtákov vytvorená v roku 1923. Návštevníci múzea si ju mohli pozrieť na nedávno ukončenej výstave Generácie generáciám, prezentovanej vo výstavných priestoroch múzea v Starej radnici pri príležitosti 150. výročia jeho založenia. V zbierkach múzea sa nachádza aj nedatovaná kresba ceruzou, zachytávajúca pohľad na ostrov Käsmacher (Sihoť), ktorá pochádza z majetku rodiny lekára – primára chirurgického oddelenia bývalej evanjelickej nemocnice MUDr. Gustáva Szamáka (1889 – 1950). Rovnaký motív umelec spracoval i v grafickej podobe, ako o tom svedčí monotypia z obdobia okolo roku 1915, nachádzajúca sa v zbierke Galérie umenia v Nových Zámkoch.

Váza s reliéfnymi motívmi štylizovaných vtákov, glazovaná keramika, 1923.

Zdroj: Múzeum mesta Bratislavy

Pohľad na ostrov Käsmacher (Sihoť), . Zdroj. Múzeum mesta Bratislavy 

Murmann vo svojom rodnom meste pracoval aj pre exteriér. Je autorom sochárskej výzdoby s figurálnymi a rastlinnými motívmi na fasáde mladšej časti budovy bývalej 1. Ortopedickej kliniky na Hlbokej 7 (pristavanej k staršiemu objektu v roku 1919 podľa projektu Friedricha Weinwurma) a vytvoril tiež niekoľko náhrobníkov pre Ondrejský cintorín.

Jeho život a tvorba doteraz ešte stále nie sú dostatočne preskúmané.

Sochárska výzdoba na budove bývalej 1. Ortopedickej kliniky na Hlbokej 7 v Bratislave

Zuzana Francová

Podporili nás