Cieľ je spoločný: predstaviť maďarskú „tvár“ Bratislavy Rozprávali sme sa s turistickým sprievodcom, prekladateľom, novinárom a maďarským podpredsedom OZ Bratislavské rožky Árpádom Korpásom.

Maďarská BA
2. marca 2016

Od univerzitných štúdií sa tvoj život spája predovšetkým s Bratislavou a jej okolím, no pochádzaš zo Šiah.

Áno. Narodil som sa v Šahách, odkiaľ – aj z okna rodičovského bytu – vidno zrúcaniny hradu Drégely. K štúdiu histórie a maďarského jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave ma inšpirovali „moje“ dve šahanské školy – dnešná ZŠ Lajosa Pongrácza a Gymnázium Györgya Szondyho, ale aj jedinečné prostredie pohraničného mestečka, neďaleká obec Sazdice – rodisko mojej mamy – a, samozrejme, Nežná revolúcia, ktorá prebiehala práve v časoch môjho formujúceho sa povedomia. Výber maďarského jazyka mohol ovplyvniť aj fakt, že okrem môjho otca Pála Korpása, ktorý učil maďarčinu a slovenčinu, ale aj mnohých ďalších skvelých pedagógov, bol mojím učiteľom maďarčiny na gymnáziu Ottó Vas. Bol som aj členom Divadielka poézie Attilu Józsefa, ktoré viedol. Po maturite som nastúpil ako herecký elév do Jókaiho divadla v Komárne, no musel som sa rozhodnúť a ja som sa rozhodol pre štúdium v Bratislave.

02

 

Rozhodol si sa správne?

Nuž, začiatok deväťdesiatych rokov bol zvláštnym, rozporuplným obdobím zmien, takže ťažko povedať, ale ja sa vždy snažím vidieť pozitívnu stránku veci. Čo sa lásky týka, odchod do Bratislavy sa stal pre mňa osudovým, veď na univerzite som spoznal svoju manželku Eszter Szabó, ktorá učí na strednej škole s VJM v Senci. Vtedy som si obľúbil aj mesto. Ešte v druhej polovici osemdesiatych rokov som prišiel do Bratislavy na rodinnú oslavu a ako hosť som mohol zažiť obrovský a aj vo svojej zanedbanosti impozantný Carlton, ktorý je dnes už pekne zrekonštruovaným luxusným hotelom. Videl som aj korzo, legendárny mliečny bar neďaleko bývalého mestského divadla… Keďže v tom čase som už často listoval v Lexikóne maďarských literárnych tradícií na Slovensku, o spomínaných miestach som čosi vedel. Ako gymnazista som v Bratislave aj silvestroval – bolo to práve v čase vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Prišiel som navštíviť bývalého spolužiaka z gymnázia, dnes divadelného režiséra a dramaturga Miklósa Forgácsa. Mimochodom, s ním a s ďalšími sme v rámci výletov prechodili aj niekdajšiu Hontiansku župu.

 

Ako si sa stal novinárom?

Už som študoval na univerzite, keď hľadali spolupracovníkov do maďarského vysielania Slovenského rozhlasu (dnešné Rádio Patria). Ako prvá ma v tomto smere povzbudila moja budúca svokra – farárka reformovanej cirkvi Erzsébet Hires Szabó. A tak som sa na jar 1998, v posledných mesiacoch Mečiarovej vlády, ocitol v rozhlase. Faktom je, že som potreboval peniaze, pretože môjho otca vyhodil z maďarského gymnázia v Šahách učiteľ telocviku, ktorý bol mocensky dosadený do funkcie riaditeľa. Dva roky nemohol učiť, rodinu živila moja mama. Neskôr som sa dostal do denníka Új Szó a postupne prichádzali ďalšie príležitosti: v televízii Duna som moderoval programy o dianí na Slovensku a bol som bratislavským korešpondentom Nezávislej tlačovej agentúry.

12107920_697228517043420_7142103492186798788_n

 

A sprevádzanie turistov?

Vždy som rád predstavoval iným okolitý svet a účinkovanie na divadelných doskách moju záľubu asi ešte umocnilo. Ešte ako študent univerzity som získal prvý preukaz sprievodcu, ale kvôli práci v médiách som ho nevyužíval. Po vyše pätnástich rokoch sa mi už novinárčina trochu prejedla a postupne som prešiel na sprevádzanie turistov.

 

 

Vidno, že ťa to baví!

Áno, veľmi si to užívam. Máme tri deti a občas sa vydá na výlet celá rodina. Ale ako každé povolanie, aj sprievodcovstvo je výzvou. Musím sa veľmi veľa učiť, a to takpovediac za pochodu, no svojich hostí sprevádzam rád. Mojím hlavným pôsobiskom je Bratislava, ale „zabýval“ som sa už na celom Slovensku – dokonca už sprevádzam aj skupiny po Českej republike a Maďarsku. Snažím sa, pravdaže, zúročiť aj svoje predchádzajúce pracovné skúsenosti, čiže prekladám, moderujem, píšem. V istom zmysle ide o príbuzné oblasti, veď v rámci každej z nich odovzdávam informácie, poznatky. A často sa aj prelínajú, veď ako sprievodca musím zároveň tlmočiť slovenské, české alebo maďarské texty miestnych sprievodcov alebo pripravujem preklady pre zahraničné firmy.

003 

 

Ako sa dostalo do tvojho zorného poľa OZ Bratislavské rožky?

Toto veľmi sympatické občianske združenie som poznal už dávnejšie, no v roku 2014 prišla ponuka od jeho predsedníčky Evy Bolemant, aby som v maďarčine sprevádzal po Bratislave. Na prvej maďarskej tematickej prechádzke Bratislavských rožkov som sa venoval vzťahu Bratislavy a maďarskej literatúry. Od tej chvíle ma začali zapájať do čoraz väčšieho počtu projektov. Nedávno ma zvolili za maďarského podpredsedu združenia, čo vnímam ako veľkú poctu. Teším sa z toho, pretože cieľ je spoločný: tolerantným, prezieravým spôsobom predstavovať tradície a súčasnosť Bratislavy – samozrejme, aj s dôrazom na jej maďarskú „tvár“.

OZ BArožky

Fotografie: Jenő Görföl, Réka Szabó

 

Árpád Korpás sa narodil v roku 1974 v Šahách, v roku 1993 zmaturoval na Gymnáziu s VJM (dnes Gymnázium Györgya Szondyho). Na Univerzite Komenského v Bratislave vyštudoval maďarský jazyk a históriu. Od roku 1998 bol redaktorom maďarského vysielania Slovenského rozhlasu, následne spolupracovníkom denníka Új Szó (redaktor domáceho spravodajstva, parlamentný spravodajca, vedúci redaktor regionálneho spravodajstva, neskôr zodpovedný redaktor Új Szó Online). Medzitým pôsobil ako moderátor televízie Duna, slovenský korešpondent Nezávislej tlačovej agentúry v Maďarsku, externý spolupracovník maďarského vysielania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Skúsenosti z redaktorskej praxe využíva aj pri slovensko-maďarských, maďarsko-slovenských a česko-maďarských prekladoch, pri sprievodnom tlmočení a redigovaní textov. Rozhlasové a televízne skúsenosti zasa zúročuje pri moderovaní podujatí rôzneho charakteru (literárne stretnutia, diskusné večery atď.). Prvý preukaz sprievodcu získal v roku 1996, druhý v roku 2013. Sprevádza turistické skupiny po Slovensku (predovšetkým po Bratislave a okolí), ale aj po Českej republike a Maďarsku »»

Podporili nás