Napoleonov kameň zmizol v roku 1958

Príbehy zo starej Bratislavy
13. marca 2022

Udalosti roku 1809 sa v Prešporku niesli v znamení francúzsko-rakúskej vojny. Mesto od začiatku júna poldruha mesiaca čelilo nepriateľskému obliehaniu a následne muselo približne štyri mesiace znášať útrapy okupácie. Do tohto obdobia spadá aj Napoleonova návšteva Prešporka, ktorá sa uskutočnila 31. augusta 1809. V rámci svojej inšpekčnej cesty si cisár Francúzov prezrel Hrad, tábor spojeneckých saských vojsk a polohu okolitých vrchov Bratislavského predhoria. Podľa tradície si mal krátko odpočinúť na úpätí Somárskeho vrchu (Eselberg), ktorý ponúkal dobrý výhľad na široké okolie okupované jednotkami Grande Armée. Dôkaz o tom, že sa Napoleon oboznámil s miestnym terénom, prináša aj jeho korešpondencia. Krátko po návrate do Schönbrunnu, kde si zriadil hlavný stan, v nej prezentoval svoje ďalšie plány s obsadeným Prešporkom.

 

Somársky vrch pokrytý vinohradmi, lúčinami a lesíkmi nesie svoj názov podľa toho, že sa tu kedysi pásavali somáre. V kožených vakoch nosievali pitnú vodu z blízkych prameňov na Hrad. Spôsob zásobovania pitnou vodou sa zmenil až v polovici 18. storočia, keď bol vybudovaný vodovod, ktorý projektoval prešporský rodák Johann Wolfgang von Kempelen. Na bočnom vrchole Somárskeho vrchu ohraničenom dnešnými ulicami Riznerova, Radvanská a Medzierka, ktorý pôvodne niesol pomenovanie Haubnerberg, bol niekedy po roku 1809 osadený kamenný hranol, ktorý sa stal známym ako Napoleonov kameň. Pre samotný Haubnerberg sa začal používať názov Napoleonov vŕšok.

Pekne vyhotovený pravidelný štvorboký kamenný hranol s vrcholom mierne pyramidálneho tvaru, ktorý bol zakončený malým železným špicom, mal podľa tradície pripomínať cisárovu prítomnosť na vŕšku. Na všetkých jeho bočných stenách boli vytesané iniciály „N. Q.“. V latinčine mali znamenať „Napoleon quiescebat“ – „Napoleon oddychoval“. Pravdepodobne najstarším dokumentom zaznamenávajúcim tento objekt bola podľa prešporského mestského archivára Jána Batku katastrálna mapa z roku 1850, na ktorej bol označený ako Haubner-Berg-Pyramide. V tejto súvislosti možno spomenúť názor, ktorý prezentoval publicista Emil Kumlik, a to, že kameň mal byť na mieste osadený za účelom katastrálneho vymeriavania. Podľa inej mienky malo ísť o pamätný kameň evanjelického kňaza slovenského pôvodu Pavla Rázgu (1798 – 1849), ktorý bol stúpencom reformného hnutia uhorskej liberálnej strednej šľachty vedeného Lajosom Kossuthom. Po vypuknutí revolúcie v Uhorsku v marci 1848 agitoval v jej prospech, v čom pokračoval aj po obsadení Prešporka cisárskym vojskom v decembri toho roku. Po zatknutí a uväznení P. Rázgu postavili pred štatariálny súd generála Juliusa Jacoba von Haynau a za angažovanie sa v revolúcii ho odsúdili na trest smrti obesením. Popravený bol 18. júna 1849 práve na Somárskom vrchu.

 

Napoleonov kameň

 

Nech je už pravda akákoľvek, kameň, na ktorom v priebehu mnohých rokov po sebe zanechal vyrytú pamiatku nejeden okoloidúci, ako to možno vidieť na starej fotografii, sa v súčasnosti na svojom mieste už nenachádza. Zmizol v roku 1958 a správu o tom dokonca priniesol bratislavský Večerník. Vo svojom článku s názvom „Hľadáme Napoleonov kameň“ 1. novembra 1958 vyzval verejnosť na pátranie po tejto zmiznutej pamätihodnosti. Neprinieslo to však želaný úspech. Ďalší osud kameňa tak zostal zahalený rúškom tajomstva.

V nasledujúcom období sa zmenil aj charakter samotného Napoleonovho vŕška, na ktorom bol vybudovaný dom Bonaparte. Napriek tomu sa tu dodnes nachádza živá pripomienka udalosti z roku 1809. Podľa tradície boli na pamiatku Napoleonovej návštevy na vŕšku vysadené tri duby. V dutine jedného z nich údajne začiatkom 90. rokov minulého storočia založili deti oheň, v dôsledku čoho musel byť odstránený. Zásahom človeka alebo vplyvom poveternostných podmienok neodolal ani druhý strom. V súčasnosti tak na úpätí Napoleonovho vŕška rastie už iba jeden pamätný dub. Starý košatý strom s obvodom kmeňa približne 2,5 metra, o záchranu ktorého sa počas výstavby domu Bonaparte pričinilo Združenie občanov lokality Fialkové údolie, by si vzhľadom na históriu, ku ktorej sa viaže, nepochybne zaslúžil väčšiu pozornosť.

Matej Čapo

Podporili nás

Don`t copy text!