S parníkom do Bratislavy

GENIUS LOCI
16. októbra 2012

V roku 1818 sa parník Carolina, ktorý navrhol Antal Bernhard, doplavil z Viedne do Bratislavy za tri hodiny. Parník Cisársko-kráľovskej prvej parníkovej spoločnosti Franz I., založenej v roku 1829, sa plavil 4. septembra 1830 počas skúšobnej plavby aj cez Bratislavu. Pravidelná doprava parníkom cez Bratislavu do Viedne začala v roku 1830.

„Parník u nás je nový úkaz; prvú cestu uskutočnil z Viedne do Pešti… Kým trup ostatných dunajských lodí vytvára dutinu a hosťovské izby vyčnievajú z trupu: na parníku sa hosťovská izba nachádza v obrátenom trupe a je ukrytá. Schádza sa k nej, ako aj k peciam, po schodoch. Hosťovská izba je nádherná. Strmé drevené schody sú zapustené do medených plechov; odtiaľ naľavo a napravo sa nachádzajú malé priehradky pre stolujúceho, ktorý si tu uzatvára taniere a sklá. Stoly a stoličky bez operadiel sú obložené jaseňovým drevom, podlaha je parketová. Dosky stien sú nafarbené na hnedo, aby boli totožné s obložením, prútie a ostatné ozdoby sú zelené, taktiež aj štyri tenké stĺpy, podopierajúce povalu uprostred izby. Na jednej strane sa nachádza jedno okno, na druhej strane sú tri okná s obdĺžnikovým, kruhovým výrezom s okennými tabuľami a žalúziami. Pri dverách sa nachádzajú naľavo aj napravo vyrezávané zrkadlá, ktoré budia dojem okien, ktoré presvetľujú izbu. V korme lode sa nachádza ešte jedna izba, z ktorej sa vchádza do dámskej spálne. Cestujúci obedujú jednotlivo alebo podľa želania v malých skupinkách. Na každom prestretom stole je jedálny lístok, aby sa vedelo, kto čo si môže dovoliť a za koľko. Popri stene sa nachádza tapacírovaná lavica, ktorá v noci slúži ako posteľ.” (Ferenc Kazinczy, 1831) 

hajo

Od polovice 19. storočia sa parníky plaviace z Viedne vo večerných hodinách zakotvili v Bratislave, aby na druhý deň pokračovali v plavbe do Pešti. Osobná lodná preprava dosiahla svoj rozkvet na prelome storočia. Loď Léda zabezpečovala pravidelnú dopravu medzi Bratislavou a Viedňou. Pre obyvateľov Rakúsko-uhorskej monarchie jednoduchý kontakt s hlavným mestom zabezpečovala plavba parníkov po Dunaji.

kepslap_1907_01

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie bola rozdelením lodí Cisársko-kráľovskej prvej parníkovej spoločnosti poverená medzinárodná spoločnosť. Do majetku Československej plavby dunajskej (ČSPD) pripadli lode osobnej prepravy Orel (Sas, Agsteien) a Sokol (Turul, Wachau). Parníky pre prepravu 700 osôb sa plavili na úseku Štúrovo – Komárno – Bratislava, neskôr sa plavili ako výletné lode na úseku Bratislava – Viedeň so zastávkou v Devínskej Novej Vsi. Potopili sa v zimnom prístave pri bombardovaní Bratislavy v roku 1944.

0061

Po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie bola rozdelením lodí Cisársko-kráľovskej prvej parníkovej spoločnosti poverená medzinárodná spoločnosť. Do majetku Československej plavby dunajskej (ČSPD) pripadli lode osobnej prepravy Orel (Sas, Agsteien) a Sokol (Turul, Wachau). Parníky pre prepravu 700 osôb sa plavili na úseku Štúrovo – Komárno – Bratislava, neskôr sa plavili ako výletné lode na úseku Bratislava – Viedeň so zastávkou v Devínskej Novej Vsi. Potopili sa v zimnom prístave pri bombardovaní Bratislavy v roku 1944. Po vojne v roku 1958 vedenie ČSPD sa rozhodlo pre kúpu lode s bočným kolesom, na prepravu 350 osôb z lodenice Óbuda. Posledný parník Bratislava sa plavil po Dunaji do roku 1972.

007%20ol%20blavaPrvé bratislavské prístavisko bolo vybudované v roku 1903 na mieste dnešného osobného prístavu a zaniklo v roku 1969.

325Sándor Papp ml.

Podporili nás