;)
Nehera šije šaty dobre
21. marca 2014
„Vojdete dnu a zdá sa vám, že ste ani nevkročili do obchodného domu, ale dakde do parku sviežeho, v ktorom do výšky srší voda vodometu, čo je tu zariadený na osvieženie hostí, a sú tu kvety so sviežou zeleňou, ktorá dáva ilúziu leta, hoci vonku je december. No nie ste v parku, ale na mieste práce, elegancie, krásy, ste v dome oblekov Nehera.“
Aj takto obdivne sa vyjadrovala bratislavská tlač krátko po otvorení odevného domu Nehera, najmodernejšieho obchodného domu na Slovensku. Ktovie, či vyučený zámočník Jan Nehera pri zakladaní maličkej firmy (1923, Prostějov) tušil, že sa mu za niekoľko rokov podarí vybudovať konfekčný kolos, požívajúci renomé aj v zahraničí. Faktom však bolo, že mu podnik od prvej chvíle doslova rástol pod rukami. Vynaliezavý biznismen si potrpel na vysokú úroveň služieb: o pohodlie zákazníkov sa starali špeciálne vyškolení predavači, ktorí nenútene ponúkali široký sortiment tovaru – okrem odevu aj všetky módne doplnky, vrátane topánok, neskôr dokonca vlastné neherovské modely oblekov. Nehera si tiež osvojil obchodnú stratégiu Tomáša Baťu a podujal sa vybudovať vlastnú sieť predajní (odtiaľ prezývka Prostějovský Baťa). To sa preukázalo ako výborný krok – v roku 1938 mal po celom Československu viac než 130 obchodov s takmer 1000 zamestnancami. Jeho reklamný slogan „Nehera šije šaty dobre“ bol známy v celej republike.
Za takýchto podmienok odhodlal sa expandovať aj na Slovensko: hoci tu mal od roku 1931 svoje predajne, rozhodol sa vybudovať celkom nový podnik, nezávislý od prostějovskej centrály. Zastaviť ho nemohlo ani rozdelenie ČSR, a tak už na jeseň 1939 v Trenčíne umiestnil svoju továreň. Ako huby po daždi začali na Slovensku rásť jej filiálky, začiatkom decembra sa už v každom väčšom meste nachádzala minimálne jedna z celkového počtu 35! Samozrejme, bolo nutné poobzerať sa a zriadiť hlavnú filiálku, ktorá by podnik čo najdôstojnejšie reprezentovala. Voľba padla celkom logicky na Bratislavu, hlavné a najväčšie mesto Slovenska. V „jeho srdci“ (ako hlásala reklama) sa pre firmu uvoľnili lukratívne priestory bývalého odevného domu Schön na dnešnej Obchodnej ulici 4 (Friedrich Weinwurm, Ignác Vécsei, 1934; starší Bratislavčania si ho pamätajú ako OD Pionier, mladší ako Svet knihy). Neherovci nelenili a po menších adaptačných prácach stvorili zakrátko na troch poschodiach najmodernejší odevný dom na Slovensku.
A keď po otvorení (25.11.1939) bratislavská tlač avizovala, že „Odevná a módna služba Nehera už otvorila svoj dom služby na Schöndorfskej ulici“, začali sa doň rinúť davy kúpychtivých a (hlavne) zvedavých nielen Bratislavčanov. Pred jeho veľkomestskými výkladmi bolo možné vidieť húfy zvedavcov, obďaleč skupinky, vášnivo diskutujúce o tom, čo v obchode videli. A čo vlastne videli? Poďme sa spolu s nimi po tomto módnom stánku prejsť. Na prízemí nás víta veľkorysá predajná hala, v prostriedku s veselo tryskajúcim vodometom. Podnik je prehľadne rozčlenený na tri poschodia, zovšadiaľ vanie poriadok a elegancia, až nevdojak nadobúdame pocit, že tu bolo vytvorené čosi veľkolepé. Rozhliadame sa vôkol, ale to už sa musíme ponáhľať: z neďalekého výťahu prívetivo máva mladý liftboy v červenom drese, ktorý nás vyvezie na prvé poschodie. Prechádzame okolo pohodlných kluboviek do dámskeho oddelenia. V dlhých radoch visia tu plášte na plášťoch, potom šaty, župany, športové obleky, blúzy od výmyslu sveta. Hneď pri nich možno dostať doplnky, je tu všetko, čo patrí k plášťu, teda klobúky, šále či dáždniky. Dámy sa určite zdržia aj na prízemí, tam je totiž pestrý výber pančúch a bielizne.
Nemenej sa môžu realizovať páni, nie bez príčiny sa Nehera nazýva Dom služby: záplava zimníkov, oblekov, kabátov, športového šatstva, robotníckych oblekov, županov, domácich kabátov tuho zamestnáva našu pozornosť. Práve tak, ako pre dámy, je aj tu rozsiahle oddelenie pre pánsku módu s pulóvrami, ponožkami, košeľami, kravatami. Dámy si zatiaľ môžu posedieť v čakacom kútiku a prečítať čo-to z novín.
Na poschodí nazeráme do detského oddelenia, so spikleneckým úsmevom konštatujeme, že Nehera sa rozumie aj psychológii návštevníkov. Pre malé ratolesti je tu medzi exotickými rastlinami prichystaný detský stôl so stoličkami, húpací koník i labutia hojdačka.
„Sem nepríde mamička s deťmi sa trápiť, lebo deti sa môžu poihrať: keď sa im zachce pohojdať, nuž môžu si sadnúť na koníka, ktorý čaká na ne a ak sa chcú ponosiť na labutiach, nuž nech si len sadnú do labutej hojdačky, ktorá je medzi zeleňou cudzozemských kvetov. Mamička im zatiaľ vyberie kabátik alebo šatočky.“
Aby sa vyšlo v ústrety tiež zákazníkom, ktorí si potrpia aj na eleganciu, je tu ešte jedno oddelenie: výstava najnovších modelov. A zase nastupujeme do výťahu, aby sme sa zaviezli na druhé poschodie. Tu je dielňa pre jemnú prácu podľa miery, krajčírska dielňa pre náročných a pre tých, ktorých postava nezodpovedá práve obvyklým normám. Vidíme, že sa Nehera predbežne nemusí obávať nedostatku materiálu: svedčia o tom obrovské baly látok. Všetko čistá vlna, bez akéhokoľvek primiešania. Ešte nám znie do uší hudba, decentne sa rozliehajúca z ampliónov, keď po krátkej rozlúčke opäť stojíme na ulici. A môžeme sa pripojiť k neďalekej skupinke, diskutujúcej o tom, čo svojim blízkym u Neheru kúpi na blížiace sa Vianoce…
Ako to už býva, aj tento podnik skončil neslávne. Keď v roku 1948 vznikol národný podnik Odeva, do jeho majetkovej podstaty začlenili 22 súkromných odevných závodov, medzi nimi aj Neheru. V roku 1990 sa stal jednou z prvých dvoch slovenských akciových spoločností s názvom Ozeta. Po kupónovej privatizácii ho vlastnilo 18-tisíc fyzických a právnických osôb, až sa napokon dostal do konkurzu. Od roku 2007 Nehera, Odeva či Ozeta, snáď najslávnejší slovenský odevný závod, ktorý zanechal nezmazateľnú brázdu aj v histórii Bratislavy, neexistuje.
Ján Vyhnánek
Ukázať na mape
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!