Prešporský fotograf Karl Körper (1845 – 1923)

Historické osobnosti
2. apríla 2019

Jeden z najvýznamnejších fotografov Bratislavy a Bratislavčanov v 19. storočí zdieľal osud mnohých obyvateľov bývalej monarchie. Narodil sa v Miláne v centre Lombardie, ktorá v tom čase patrila Rakúsku. Otec Karol bol dôstojníkom cisárskej armády, matka Salome, rod. Ditrichová, sa starala o rodinu. Za fotografa sa vyučil v hlavnom meste ríše, vo Viedni. Po vyučení sa usadil v Prešporku.

V adresári mesta (Pressburger Wegweiser – Prešporský adresár) je fotografická živnosť prvýkrát zaznamenaná v roku 1858. Meno Karola Körpera sa v adresári prvýkrát objavilo v roku 1876 spolu s menami ako Adler, Carlo di Sago, Faust, Fink, Kozics, Schnitzel, Wittmann.

 13

Karol Körper pôsobil v meste a prvé fotografie Prešporka musel zhotoviť už koncom 60. rokov 19. storočia, pretože sa zachovali snímky objektov a miest, ktoré existovali alebo boli známe v tejto podobe len do tohto obdobia (korunovačný pahorok na dnešnom Štúrovom námestí, kopec s Kalváriou….). Známe sú aj jeho interiérové portréty, ktoré sú datované do roku 1870. V 70. a 80. rokoch 19. storočia sa Karol Körper venoval najmä výrobe vizitiek a kabinetiek. Vizitky (carte de visite) boli malé fotografie nalepené na tvrdý kartón vo formáte cca 6 x 10 cm. Išlo o patent parížskeho fotografa Andrého Disdériho z roku 1854, ktorý na tom nesmierne zbohatol. Spočiatku to boli portréty, ale veľmi skoro sa na nich objavili aj mestá a krajiny. Zadná strana (rub) kartónu bola graficky upravená a slúžila ako reklamný nosič autora fotografie alebo fotoateliéru. Portréty sa zbierali do rodinných albumov, zábery miest sa kupovali na pamiatku aj do daru. Dnes by sme ich mohli prirovnať k populárnym magnetkám. Kabinetky (cabinet portrait) sa objavili koncom 60. rokov 19. storočia, keď popularita vizitiek začala upadať. Išlo o väčší formát – zvyčajne cca 16 x 11 cm.

01

Prvý fotoateliér si Karol Körper otvoril na Heumarktplatz 36, po prečíslovaní domov v roku 1879 na čísle 15. Je to dnešné Námestie 1. mája 13 (v literatúre sa dlhodobo nesprávne uvádza Kollárovo námestie). Dom ešte stojí, ale nachádza sa v zúboženom stave a jeho ďalší osud je otázny. Od roku 1894 prevádzkoval fotoateliér aj na Špitálskej 31 a predajňu fotografických potrieb na Mariánskej 8 (ide o rožný dom, ktorý stojí sčasti na Špitálskej a sčasti na Mariánskej ulici). Dom je známy skôr ako sídlo legendárneho Kryštál baru. Okrem klasického fotografovania sa venoval aj poskytovaniu služieb. Pressburger Wegweiser registruje zhotovovanie zväčšenín a predaj fotografických potrieb. Keďže v rokoch 1894 – 1910 vlastnil minimálne dve prevádzky, dá sa hovoriť o prvej sieti fotozberní v Prešporku. Vo svojich ateliéroch zamestnával niekoľko kvalifikovaných fotografov a laborantov, zväčša vyučených v jeho firme.

25

Karol Körper sa síce venoval aj komerčnému ateliérovému portrétu, ale jeho doménou bola exteriérová fotografia mesta, jeho architektonických a historických pamiatok, aktualít a udalostí zo života. Jeho žánrové fotografie námestí a ulíc majú na svoju dobu technickú kvalitu a veľkú výpovednú hodnotu, Exteriérové snímky fotografoval pri pokojnom rozptýlenom svetle, dbal na ostrú kresbu, detail a pri motívoch využíval frontálny pohľad. Jeho snímky sú bohaté na obsahovú faktografiu. Fotil prístrojmi, ktorých optika je dodnes obdivuhodná (pri zväčšení sa jeho pohľadnice dajú prečítať). Ešte aj začiatkom 20. storočia (hoci už bol známy tzv. suchý proces) fotografoval ťažkými nepraktickými fotoaparátmi na veľké sklenené negatívy. Rád tvoril zábery s ľuďmi v popredí. Ľudia, ktorí len pózujú fotografovi, postávajú, zhovárajú sa či pomaly kamsi smerujú – toto oživené popredie ho ako fotografa odlišuje napríklad od neskoršieho mestského fotografa Josefa Hofera, ktorý pred „koloritom ulice“ uprednostňoval ničím nerušené línie architektúry.

33

Karol Körper sa už ako usadený fotograf v Prešporku aj oženil. Za manželku si vzal Rozáliu, rodenú Neutwichovú. Narodila sa im dcéra a dvaja synovia – starší Karol junior a mladší Eugen. Až do roku 1909 býval s rodinou nad fotoateliérom na Heumarktplatz 15 a potom až do smrti na Špitálskej 31. Karol Körper pracoval zrejme len do roku 1910, po ňom prebral ateliér jeho mladší syn Eugen, no ten ho naďalej viedol pod zavedenou značkou Karl Körper. Za prvej Československej republiky bol ateliér na Špitálskej 31 vedený v dobovom Bratislavskom adresári z roku 1922 stále pod menom Karl Körper. Používala sa naďalej osvedčená a obchodne známa značka. Posledná zmienka o existencii körperovského ateliéru v meste pochádza z roku 1929, keď je vedený pod menom Eugen Körper.

Karol Körper, ktorý bol v tom čase už vdovec, zomrel 18. marca 1923 vo večerných hodinách na kôrnatenie tepien. Mal 78 rokov. Pochovali ho o dva dni neskôr v katolíckej časti blumentálskeho cintorína, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného parku na Račianskom mýte. V nekrológu, ktorý uverejnil Pressburger Zeitung, bolo uvedené, že odišiel „Altpressburger“. Starý Prešporčan – nie vekom, ale ako vážený občan mesta. Pri likvidácii cintorína v 60. rokoch 20. storočia boli aj jeho telesné pozostatky prevezené do spoločného hrobu na cintoríne v Slávičom údolí.

24

Dielo Karola Körpera je obrovské a dodnes nie celkom zmapované. Jeho vizitky, kabinetky, neskôr pohľadnice a fotografie dnes predstavujú vzácne zberateľské kúsky. Časť z nich sa nachádza v zbierkach Múzea mesta Bratislavy, časť u zberateľov. Medzi jeho najvýznamnejšie práce sa radia zábery oberačkových slávností v meste (1884, kabinetky, 16,5 x 11,5 cm), regulácie horného toku Dunaja (1886, kabinetky), Sada Janka Kráľa (veľkoformátové fotografie, 33 cm x 25 cm), interiérov bratislavských kostolov (veľkoformátové fotografie, 33 cm x 25 cm), rekonštrukcie železničného tunela za Hlavnou stanicou (1900), dokumentačné zábery mesta (veľkoformátové fotografie, 55/58 cm x 44/48,5 cm), pohľady na mesto (architektúra, pamätihodnosti, dokumentácia mesta, séria vizitiek a kabinetiek zo 70 – 90. rokov 19. storočia). Zvlášť treba spomenúť album/kazetu „Souvenir de Pressbourg“ (rok 1882/1885?) so súborom nádherných kabinetiek vo veľkosti 16 cm x 11 cm, ktorý vydal v spolupráci s lipským vydavateľom R. Drodtleffom.

30

Ďalšou významnou súčasťou aktivít Karola Körpera bolo vydávanie pohľadníc. V rokoch 1898 – 1910 vydal najskôr v spolupráci s mníchovským vydavateľom Ottmarom Zieherom a neskôr pod vlastným menom väčší počet pohľadníc s rôznymi číselnými radmi. Zaujímavosťou je, že na zhotovenie pohľadníc boli niekedy použité zábery 10 – 15 rokov staré. Svoje zábery poskytol aj vtedajším najvýznamnejším vydavateľským domom pohľadníc ako Edgar Schmidt a Stengel. Ešte v 20. rokoch 20. storočia sa na trhu objavilo väčšie množstvo retro fotopohľadníc so zábermi z rokov 1900 – 1910, ktoré boli na zadnej strane označené gumovou pečiatkou Karl Körper, Bratislava, Mariánska. Z hľadiska rozsahu i širokospektrálnosti diela ho môžeme považovať za prvého a najvýznamnejšieho fotodokumentaristu mesta a zároveň za priekopníka reportážnej fotografie.

39

Tu sa zatiaľ príbeh končí, no pátranie po osudoch rodiny Körperovcov pokračuje. Posledná stopa viedla k vnučke Karola Körpera, k pani Ponner do Viedne. Žiaľ, kontakt sme získali až po jej smrti. Zomrela bezdetná, vo vysokom veku.

Ak by ste mali akékoľvek informácie o osudoch rodiny či o osude jej pozostalosti (osobné dokumenty, archív fotoateliérov, negatívy a pozitívy fotografií), ozvite sa, prosím, autorovi tohto príspevku.

Július Cmorej

Podporili nás