;)
Renesancia sódovky
2. augusta 2014
Veľakrát sa môže zdať, že na to, aby sa niečo opäť dostalo do centra pozornosti, musí najprv zmiznúť z dohľadu. Rovnaký pocit môžeme mať aj pri sódovke: obľúbený osviežujúci nápoj našich prarodičov a starých rodičov sa objavoval na stoloch ešte aj v 90-tych rokoch minulého storočia, no v posledných pätnástich rokoch vídame funkčnú sifónovú fľašu len sporadicky, veď každý radšej pije minerálku v PET fľašiach.
Z praktického hľadiska je to, samozrejme, celkom pochopiteľné – každý si môže vybrať najsympatickejší druh i balenie: sýtenú, jemne sýtenú alebo nesýtenú, tehotné a dojčiace mamičky „ružovú“, dievčatá zasa pollitrovú, ktorá sa zmestí i do kabelky. A fľašu netreba umývať ani vláčiť, len ju zahodiť. No pritom málo ľudí vie, že v obchodoch ešte dostať tradičné oceľové náplne, dobre známe bombičky, a existujú aj sódovkárne. A tiež moderné domáce prístroje na výrobu sódy, s ktorými si môžeme vyrobiť bublinkový nápoj vo vlastnej kuchyni a každého pol roka si kúpiť novú fľašu, keďže pôvodná umelohmotná po uplynutí záručnej doby z nejakého záhadného dôvodu zatuchne.
Slovom, vráťme sa na začiatok: klasická sifónová kultúra dodnes žije, len ju z trhu vytlačili minerálky s úspešnejšou marketingovou stratégiou. Ale je nás čoraz viac takých, ktorí cítime potrebu konzumovať namiesto minerálok, zapadajúcich v skladoch mesiace či roky prachom, radšej sódu, malinovku alebo strek z čerstvej vody z vodovodu, najmä ak je riešenie zo sifónu neraz lacnejšie ako minerálka z obchodu. Mnohých z nás znepokojuje i fakt, že v bratislavských baroch, krčmách a kaviarňach sa ponuka často končí pri pive a kofole: domáce ochutené sódovky takmer úplne chýbajú, ovocné šťavy sú drahé, a keby sme si chceli dať strek, vďaka zvlášť vyúčtovanému vínu a fľaške minerálky môžeme byť ľahší aj 3 – 4 €.
Pritom domáci priekopník výroby sódy sa narodil v roku 1800 len niekoľko desiatok kilometrov od Bratislavy, v obci Zemné pri Nových Zámkoch. Bol ním slávny vynálezca Štefan Anián Jedlik, ktorý posledný rok gymnaziálneho štúdia absolvoval v Bratislave: písal a hovoril plynule po maďarsky, slovensky aj nemecky. Ako mladý benediktín v Győri chcel prekvapiť spolubratov, a tak začal v roku 1826 experimentovať, ako by sa dala voda nasýtiť kysličníkom uhličitým. V 30-tych rokoch mu v Bratislave vyrobili zdokonalený stroj, ktorý v 1841 predstavil Maďarskej akadémii vied. Svoj vynález však nepovýšil na obchodný artikel, a keďže bol skromný, nepovažoval sám seba ani za vynálezcu sódovky.
Okrem toho vedel aj o predošlých zahraničných pokusoch: anglický prírodovedec Joseph Priestly (1733 – 1804) vyrábal sódovú vodu už pred ním a vďaka postupnému zdokonaľovaniu bol bublinkový nápoj začiatkom 19. storočia pomerne obľúbený aj v Amerike. V Uhorsku 19. storočia si získal obľubu v radoch širokej verejnosti najmä vďaka tomu, že ním začali riediť víno, pričom jeho popularita trvá dodnes – sifónová kultúra (aj po nástupe minerálok vo fľašiach) je stále prítomná spolu s domácimi „plničkami“ (o maďarskej „strekovej kultúre“ a o jednotlivých druhoch streku si môžete podrobnejšie prečítať aj v slovenčine na stránke: http://madari.sk/magazin/gastromoda/veda-okolo-vinneho-striku).
V uplynulých desaťročiach sa kumštu výroby sódovky na Slovensku venovali mnohí – nielen mestá, ale aj každá dedina mala miestneho výrobcu, ktorý obec zásoboval sódovou vodou. Na povalách môžeme i dnes objaviť fľaše s „logom“ niektorej z bývalých miestnych sódovkární. Stará tržnica v Bratislave by túto tradíciu rada oživila vlastnou sódovkárňou, na otvorení ktorej (2. augusta 2014) budú môcť návštevníci obdivovať aj staré fľaše a zariadenia na výrobu sódy a pozrieť sa, čím a ako si striekali naši praotcovia do pohárov bublinkový mok. Pravda, zatiaľ je prehnané hovoriť o renesancii sódy v Bratislave, no závisí len od nás, do akej miery sa opäť rozšíri. Ak po nej bude seriózny dopyt, možno sa sifónové fľaše znovu objavia aj na stoloch reštaurácií a barov.
István Veres
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!