;)
Tŕnistá cesta k bratislavskému lidu (1. časť)
23. júla 2018
Nájsť si vhodné miesto na oddávanie sa vodným radovánkam už v súčasnosti nie je priveľmi zložitá úloha – v Bratislave i v jej tesnej blízkosti sa nachádza pomerne dosť vodných plôch či plavární, kde sa kúpaniachtivé osoby môžu realizovať. Bratislavčanov – Prešporákov – pred 100 rokmi však ťažil (okrem celosvetového vojenského konfliktu) jeden dlhodobý kúpaliskový problém: budú mať konečne tie plážové kúpele na Dunaji, lido, alebo nie?
Plážové kúpele mesta Viedeň na ostrove Gänsehäufel na dobovej pohľadnici
História bratislavského lida sa začala písať paradoxne vo Viedni roku 1900, keď sa tamojšiemu dobre známemu naturopatovi Florianovi Berndlovi zapáčila pláž na dunajskom ostrove Gänsehäufel a pod zámienkou, že sa tam bude starať o vŕby, si jeho časť od mesta prenajal. Namiesto vŕb tam však pestoval naturopatistickú kultúru, čo sa nepáčilo nielen predstaviteľom konvenčnej medicíny, ale ani konzervatívnym mestským kruhom, ktoré pohoršovalo spoločné kúpanie sporo odetých mužov a žien. Preto mesto už o päť rokov nájomnú zmluvu vypovedalo (oficiálne kvôli chýbajúcej jedálenskej koncesii) a milého Berndla z ostrova vypudilo. Keďže sa však medzi Viedenčanmi stali plážové kúpele veľmi obľúbené, zaumienilo si mesto po niektorých úpravách prevádzkovať ich ďalej pod svojím menom a podľa svojich pravidiel. A tak bolo 5. augusta 1907 oficiálne otvorené viedenské lido pod názvom Strandbad der Commune Wien am Gänsehäufel (Plážové kúpele mesta Viedeň na ostrove Gänsehäufel).
V tom istom roku otvorili lido aj v Berlíne (Strandbad Wannsee), a tak prešporské meštianstvo, pevne napojené na nemeckú európsku komunitu, preberajúc od nej najnovšie módne trendy, nenechalo na seba dlho čakať s požiadavkou zriadiť plážové kúpalisko aj u nás na Dunaji. Samozrejme, obyvatelia Prešporka sa v tom čase mali kde kúpať – existovali napr. kúpele na Grösslingovej ulici (tzv. Bad Pozsony) či dunajské pontónové kúpele (tzv. Spukkastle), no mať k tomu ešte i priestranné, pohodlné lido, kde by sa návštevníci nemuseli tlačiť, a kde by sa spolu mohli kúpať celé rodiny, nebolo veru vôbec na zahodenie…
Dunajské pontónové kúpele v Prešporku okolo roku 1903
Prvý, kto oficiálne agitoval za založenie plážového kúpaliska, bol zrejme poslanec Hans Dewald, ktorý v roku 1909 na zasadaní mestskej rady predniesol návrh, aby ho zriadili pri mestskom vodnom diele. Návrh nadšene podporila aj tlač argumentujúc, že taký Strandbad by kúpeľovú kultúru Prešporka veľmi pozdvihol. Mestská rada bola spočiatku návrhu naklonená, dokonca zostavila aj komisiu pre založenie lida, no po troch rokoch sa v roku 1912 snahy o lido skončili neúspechom. Jeho zriadenie by údajne stalo 30 – 40 000 korún, čo mestské zastupiteľstvo považovalo za nerentabilné. Toto rozhodnutie vyvolalo u verejnosti nevôľu a tlač najskôr ironicky podotkla, že sa magistrát asi bojí vody, potom ho i priamo obvinila, že sa jednoducho chce zbaviť konkurencie pre svoje mestské kúpele. A tak Prešporčanom neostávalo nič iné, iba chodiť do starých osvedčených kúpeľov, či sa zavše vybrať na Devín, kde na pláži pod hradnou skalou fungovalo kúpalisko najneskôr od roku 1914…
Kúpalisko na Devíne v 20. rokoch
Po vypuknutí 1. svetovej vojny otázka kúpaliska pochopiteľne nebola na programe dňa, no už ku jej koncu ju bratislavská tlač znovu začala nastoľovať. Na prelome rokov 1918 – 1919 ju ešte zatlačilo do úzadia obsadzovanie mesta československým vojskom, no na jar, keď sa situácia ako-tak upokojila, sa spor o lido opäť v plnej sile rozhorel.
Stráž pod „Starým mostom“ v roku 1919. Zdroj: Ernest Huska
Magistrát pred verejným tlakom naoko kapituloval a 12. mája 1919 rozhodol o vybudovaní „Gänsehäufel“, pričom na tento účel vyčlenil čiastku 30 000 korún. Potom však vo veci ďalej nekonal a zdalo sa, že celú záležitosť chce nechať vyšumieť dostratena. Teraz už celkom seriózne napálení mešťania sa pod vedením holiča Neumanna a učiteľa tanca Fischera rozhodli vziať iniciatívu do vlastných rúk a v júli vyslali delegáciu k vrchnému mestskému kapitánovi Richardovi Brunnerovi so žiadosťou, aby sa vložil do ich veci. Vedeli, že Brunner je športový fanúšik (pomáhal napr. založiť i futbalový klub 1. ČsŠK Bratislava – dnešný Slovan) a vetrili v ňom silného spojenca. Brunnerovi pri rokovaní navrhovali zriadiť lido na ostrove Pálenisko (Brennerinsel), kde už neoficiálne aj tak všetci chodievali a kde sa svorne bez akýchkoľvek konfliktov kúpali príslušníci všetkých troch národov. V príjemnom prostredí kúpaliska zabúdali na svoje výhrady aj tí najzarytejší nacionalisti…
Zriadiť lido na pravom brehu Dunaja neprichádzalo do úvahy, pretože Petržalka bola v tom čase ešte stále v maďarských rukách (československé vojská ju obsadili až v auguste). Brunnera návrh bytostne zaujal, a tak sľúbil, že sa osobne vydá na tvár miesta, aby sa presvedčil o všetkých tvrdeniach a potom sa rozhodne, ako bude konať ďalej. Jeho inšpekciu očakávali Bratislavčania s napätím – podarí sa im po 10 rokoch márnych snáh za pomoci kapitána strhnúť priazeň osudu na svoju stranu?
Ján Vyhnánek
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!