Legendárna Viedenská električka má 100 rokov (27 veľkých fotografií)

GENIUS LOCI
18. januára 2014 - vibration

Železničné spojenie medzi vtedajším Prešporkom a Viedňou po ľavej strane Dunaja sa uskutočnilo už v roku 1848 cez Devínskú Novú Ves a Marchegg.

13

Myšlienka spojiť Viedeň s Prešporkom elektrickou lokálnou železnicou po pravom brehu Dunaja je z roku 1898. Projekt predpokladal spojenie centra Viedne cez Gross Schwechat – Fischamend – Petronell – Hainburg – Berg – Kittsee s centrom dnešného hlavného mesta Slovenska. Trvalo dlhých 16 rokov kým sa z myšlienky stála realita. Projekty, schvaľovanie, dohody zainteresovaných strán a výstavba nakoniec umožnili, že po slávnostnom otvorení trate dňa 1. februára 1914 sa následne 5. februára mohla začať pravidelná premávka.

12_b

Koncesnú listinu na výstavbu ako aj následnú prevádzku elektrickej lokálnej železnice z Prešporka až po uhorsko-rakúsku hranicu získalo slobodné kráľovské mesto Prešporok a za týmto účelom bola 23.12.1909 v Budapešti založená spoločnosť „Pozsony országhatárszéli helyiérdeku villamos vasút (skratka POHÉV) / Elektrická miestna železnica Prešporok – zemská hranica.“ Monopol na hromadnú dopravu na území mesta Prešporok mala od roku 1898 účastinná spoločnosť „Pozsonyi Villamossági Részvénytársaság (skratka P.V.R.T.) / Prešporská elektrická účastinná spoločnosť.“ Medzi oboma spoločnosťami muselo dôjsť k dohode o možnosti prevádzkovať elektrickú lokálnu železnicu na území mesta a čo bolo najpodstatnejšie o vybudovaní tretej koľaje (koľajovej smyčky) v meste po trase elektrickej lokálnej železnice.

 14

Mestská elektrická trať mala rozchod 1000 mm, kým elektrická lokálna železnica sa budovala na rozchode koľají 1435 mm. Trať lokálnej železnice vchádzala do mesta z Petržalky po trase Most Františka Jozefa (Starý most), Vajanského nábrežie, Námestie Ľ. Štúra, Mostová ulica, Hviezdoslavovo námestie, Jesenského ulica, Štúrova ulica, Šafárikovo námestie a späť na most. Trať bola po celej trase jednokoľajová s výnimkou mosta, kde z bezpečnostných dôvodov bola dvojkoľajná. Medzi občanmi mesta sa veľmi skoro zaužíval pojem Viedenská električka.

12_a

V skutočnosti išlo o diaľkový vlak, ktorý sa zvyčajne skladal z dvoch vozňov ťahaných elektrickou lokomotívou. Avšak lokomotíva a diaľkové vozne boli skonštruované ako kompromis medzi vlakovou a električkovou dopravou. Pre rozdielne napájacie systémy na trati z Viedne do Prešporku (na uhorskej a neskôr aj slovenskej strane jednosmerná trakcia na rakúskej striedavá) bolo potrebné na hraničnej stanici Kopčany/Kittsee na ceste do Viedne ako aj pri ceste späť meniť lokomotívu. Systém lokomotíva a dva vozne na slovenskej strane fungovali podstate až do prvej polovice roka 1935. K dočasnému prerušeniu spojenia došlo rozpadom Rakúsko-Uhorska. K čiastočnej obnove prevádzky na slovenskej strane došlo od 2. októbra 1919 (len miestna doprava do Kopčian, kde premávali električkové vozne) a na rakúskej strane od 18. decembra 1919. Po obnovení prevádzky sa cestujúci už museli podrobiť colnej a pasovej kontrole na oboch stranách a boli nútení presadať. Diaľková doprava medzi Viedňou a Bratislavou sa obnovila 21. mája 1920 a neskôr sa rakúska i československá colná a pasová kontrola vykonávala priamo vo vlaku.

01

Vlak z Viedne sa spravidla skladal zo 4-5 vozňov. Z toho dva boli priame kurzové vozne do Bratislavy. Od roku 1924, kedy boli už vykonané zmeny týkajúce sa napájania úseku Kopčany – Zemská hranica (zmena z 15 kV 16 2/3 Hz striedavých na 550 V jednosmerných) sa zmenil aj systém výmeny lokomotív na hraniciach. Z vlakovej súpravy, ktorá prišla z Viedne do Bergu, sa lokomotíva odpojila, premiestnila sa na zadnú časť súpravy a kurzové vozne určené do Bratislavy odtlačila na hranicu, kde už čakala lokomotíva (alebo električka) z Bratislavy (na jednosmernú trakciu), ktorá sa pripojila ku kurzovým vozňom a doprava pokračovala ďalej do Bratislavy. Začiatkom roka 1935 došlo k prevzatiu spoločnosti B.K.H. (Elektrická lokálna železnica Bratislava – Krajinská hranica) nástupca P.O.H.É.V., spoločnosťou BEÚS – Bratislavskou elektrickou účastinárskou spoločnosťou, ktorá bola nástupcom spoločnosti P.V.R.T. Nový majiteľ zrekonštruoval celý úsek z 1435 mm rozchodu na rozchod 1000 mm používaný mestskou elektrickou železnicou a tým ju začlenil do siete mestskej koľajovej dopravy. Na rekonštruovanej trati od 5. januára 1936 začala premávka električky linky E po trase mesto (vtedy Fochova, dnes Medena ulica) – Krajinská hranica Berg. Intervaly na tejto trati boli 20 minút a ku Krajinskej hranici bola premávka udržiavaná ku každému prichádzajúcemu a odchádzajúcemu vlaku z Bergu do Viedne. Premávka na električkovej linke E skončila 9.októbra 1938 po pripojení Petržalky k Nemecku. Nemecká strana trať v úseku Berg – železničná stanica Engerau opätovne prestavala na rozchod 1435mm a v období rokov 1941 až 1945 prevádzkovala. Po skončení II. sv. vojny už pravidelná osobná doprava na tomto úseku nebola viac obnovená.

k%C3%B3pia%20%E2%80%93%20zika%201

Spojenie medzi Bratislavou a Viedňou bolo spravidla 8 pármi vlakov. Prvý vlak z Bratislavy odchádzal o 04.50 hod, posledný o 19.44 hod. V nedeľu a vo sviatok bol pridaný ešte jeden večerný vlak s odchodom o 21.00 hod. Jazda jedným smerom trvala 2 hodiny a 20 minút. Konečná i začiatočná zastávka elektrickej lokálnej železnice Bratislava – Viedeň bola na rozhraní dnešného Vajanského nábrežia a Námestia Ľ. Štúra. Ďalšie zastávky v meste boli pri hoteli Carlton na dnešnej Mostovej ulici, na Jesenského ulici a na konci Štúrovej ulici pred nájazdom na most cez Dunaj. Na petržalskej strane vlak stál na ďalších 8 zastávkach.

villamos_1914

„Viedenská električka“ je dnes už minulosťou. Stala sa ale súčasťou mesta, jeho histórie, koloritu a spomínania. Jej okrúhle výročie si určite zaslúži aj spomienku v knižnej forme, ktorú pripravuje pán Peter Martinko v spolupráci s Ladislavom Szojkom a Milanom Králom. Tešíme sa na ňu.

Július Cmorej

12

9_a

9_b

09

07_cmorej

04a

04cmorej

07

06

08

02

05cmorej

03

04

06cmorej

10

11

9_c

pohev%20eg%205%2013

pohev%20eg%206%2027

Zdroje fotografií:  Juraj Horváth, Július Cmorej, Michal Zika, Tomáš Kocman, Peter Martinko a Milan Král.

Pre pripravovanú knihu o histórii Viedenskej električky hľadáme akékoľvek fotografie, dokumenty a informácie na túto tému, ktoré by nám pomohli doplniť už existujúci archív. Ak máte v rodinných albumoch takéto dokumenty a chceli by ste našu zbierku rozšíriť, prosíme Vás , zašlite nám ich na e-mailovú adresu: pohev@yahoo.fr

Od júna 2011 organizuje bratislavský Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy verejnú zbierku na rekonštrukciu električkovej lokomotívy P.O.H.É.V. Ganz Eg 6. V prípade záujmu môžete aj Vy prispieť na jej rekonštrukciu. 

Zo Slovenska:

Účet verejnej zbierky: 63 55 05 694/0900, Variabilný symbol: 1914

Zo zahraničia: IBAN kód: SK32 0900 0000 0006 3550 5694

SWIFT kód: GIBASKBX

VARIABLE SYMBOL: 1914

 

Peter Martinko

 

Podporili nás