;)
Kam zmizlo telo mladej ženy z Ondrejského cintorína?
19. júna 2023
Ondrejský cintorín určite netreba žiadnemu Bratislavčanovi či Bratislavčanke predstavovať. Bol založený v roku 1784 ako náhrada za pomerne malý a vtedy už preplnený Cintorín svätého Ondreja, ktorý sa rozprestieral za lazaretom na Dunajskej ulici. Nový cintorín prislúchal farnosti Svätý Martin a v priebehu nasledujúcich desaťročí a storočí sa stal miestom posledného odpočinku pre najvýznamnejšie osobnosti a rodiny spomedzi bratislavských katolíkov. Jakub Palugyay, Ferdinand Martinengo, Tivadar Ortvay, Henry Prüger či Július Satinský, história týchto mien sa stretáva práve na Ondrejskom cintoríne. V apríli 1821 tu spočinula tiež ani nie 18-ročná Konštancia Schönbauerová, o ktorej je tento článok.
Podpis Michala Schönbauera, kde uvádza, že je doktor medicíny a čestný lekár Bratislavskej stolice (1816). Zdroj: Archív mesta Bratislavy
Schönbauerovci
Na Ondrejskom cintoríne, vedľa svojej predčasne zomrelej dcéry, bol pochovaný aj jej otec Michal Schönbauer (1777 – 1860), ktorého vo svojej knižke o Ondrejskom cintoríne spomína aj Viera Obuchová. Píše o ňom nasledovné: „M. Schönbauer bol významným ornitológom, ale aj lekárom-vedcom, ktorý sa zaoberal balzamovaním. Vlastný patent na balzamovanie vyskúšal vraj na svojej príbuznej. Keď ju po desaťročiach exhumovali, bola údajne v takom stave, ako keby ju pochovali. Náhrobok sa nezachoval.“ (Obuchová, 2004, s. 87).
Tieto informácie sú však nepresné alebo vyslovene nesprávne. M. Schönbauer nebol ornitológom, ale praktickým lekárom, bratislavským čestným mešťanom, podnikateľom a priekopníkom vo výrobe šumivého vína. Verejne sa angažoval, snažil pomôcť všeobecnému napredovaniu mesta i krajiny ako člen vonkajšej mestskej rady (dnes v podstate člen mestského zastupiteľstva), ako aj rôznych spolkov a záujmových združení. Bol uznávaným odborníkom, intelektuálom a zároveň prvým lekárom, o ktorom vieme, že vykonal na území dnešného Slovenska vakcináciu proti pravým kiahňam (ide o očkovanie priekopníckou tzv. „Jennerovou metódou“). V čase, keď dosiahol zrelý vek bol v Bratislave všeobecne známy, minimálne v strednej a vyššej vrstve obyvateľstva.
V osobnom živote však dr. Schönbauer nemal také šťastie. Jeho manželka Alžbeta, rod. Barbarino, pôvodom z Podhradia, zomrela na tuberkulózu v roku 1812 ako 29-ročná. Dr. Schönbauer sa už neoženil a ostal sám s dvoma deťmi. Syn Michal Ľudovít kráčal v jeho šľapajach, vyštudoval medicínu vo Viedni, no v roku 1835 náhle zomrel v Pise. Mal rovnako ako jeho matka 29 rokov. Dcéra Konštancia opustila pozemský svet ešte skôr ako jej brat, stalo sa tak 12. apríla 1821. A hoci to Obuchová priamo nespomína, práve ju mal jej otec po smrti balzamovať. Ale bolo to skutočne tak? Čo o tom hovoria archívne pramene a dobové zmienky?
Náhrobníky Michala Schönbauera (vzadu vpravo) a jeho dcéry Konštancie (vzadu vľavo). Zdroj: Zo zbierok Múzea mesta Bratislavy, Foto: Ovídius Faust (1962).
Smrť Konštancie
O živote Konštancie Schönbauerovej už toho pravdepodobne veľa nezistíme. Ale môžeme sa niečo dozvedieť o jej smrti. Primárnym prameňom je pre nás matrika zomrelých, resp. pochovaných bratislavskej farnosti Svätý Martin. Tu miestny kňaz napísal ako príčinu jej smrti latinské slovíčko tabes. To môže mať viac významov, ale v dobovom medicínskom kontexte ide o výraz označujúci pomalé, telesné chradnutie, ktoré je zväčša sprievodným javom nejakého chronického ochorenia. Dobová medicína mala, v porovnaní s dneškom, výrazné obmedzenia, nehovoriac o diagnostike. Vieme však povedať, že ani skúsený lekár dr. Schönbauer nedokázal určiť čo spôsobilo smrť jeho milovanej dcéry, práve preto ju nevedel zachrániť.
Dátum pochovania Konštancie Schönbauerovej nepoznáme, tento údaj farári-matrikári vtedy ešte nezapisovali. Hroby, ani kamenné náhrobníky Schönbauerovcov sa nezachovali. Po exhumácii tiel boli náhrobníky presunuté na kraj cintorína, kde ich ohlodával zub času. Podľa dokumentácie mestského podniku Marianum, pohrebníctva mesta Bratislavy, Schönabuerov pylónový pieskovcový náhrobník zanikol v roku 1982.
Z dobových fotografií však vieme, že kamenný náhrobník jeho dcéry zdobila okrasná artičoka, pod ktorou bol vyrytý latinský nápis CONSTANTINAE FILIAE MOESTUS PATER SCHÖNBAUER MDCCCXXI v preklade: dcére Konštancii, smútiaci otec Schönbauer, 1821. Keď sa k svojej dcére o 39 rokov neskôr pridal aj otec, oba hroby i náhrobníky boli desaťročia vedľa seba. Pre návštevníkov cintorína, ktorí sa pristavili pri oboch hroboch a vedeli si nápis preložiť, tak v sebe skrýval už len smútok a neznáme osudy.
Poškodený náhrobník Konštancie Schönbauerovej. Je tu však dobre viditeľný a čitateľný nápis, odkaz otca svojej dcére. Zdroj: Zo zbierok Múzea mesta Bratislavy, Foto: Ovídius Faust (1966).
Objavené telo
Po smrti Michala Schönbauera sa postupne na Schönbauerovcov zabudlo, rodinná línia starým lekárom vymrela a jeho majetok zdedili Imelyiovci – jeho krstné deti, s ktorými však nebol v príbuzenskom vzťahu. Opäť sa meno Schönbauer začalo skloňovať až v medzivojnovom období. Podľa archivára Ovídia Fausta bolo v roku 1928 „náhodou“ objavené zabalzamované telo Konštancie Schönbauerovej. Toto náhodné objavenie zrejme možno pripísať rušeniu hrobového miesta, keďže na Schönbauerovcov už nemal kto platiť. To je spojené s exhumáciou hrobu. Podľa Fausta bolo jej telo „dokonale zachované, s pohyblivosťou v kĺboch, so zachovanými vlasmi, a v očných jamkách boli osadené sklenené oči. Šaty, z bieleho hodvábu, sa kompletne rozložili.“ Každý z nás si vie asi predstaviť prekvapené tváre hrobárov, keď našli takýto nález.
Určite si na pomoc zavolali správcu cintorína, ktorý sa musel obrátiť na príslušnú lekársku kapacitu. O tom však nemáme žiadne správy. Nemáme zmienku ani o tom ako bolo telo uložené. Väčšinou sa balzamované telá uchovávali v kamenných hrobkách, kde boli lepšie chránené pred vonkajšími vplyvmi, ktoré spôsobujú degradáciu tkaniva. Konštancia Schönbauerová však podľa všetkého bola uložená v zemi. Drevená truhla by sa však časom rozpadla a telo by určite nevydržalo v dobrom stave. Bola dcéra úspešného lekára uložená do cínovej truhly alebo do truhly z iného, trvácneho materiálu? To sa zatiaľ môžeme len domnievať.
Ovídius Faust píše, že o toto telo sa svojho času zaujímal profesor Virchow, ktorému sa však nepodarilo identifikovať jednotlivé zložky konzervačných látok, resp. postup, ktorým sa telo zabalzamovalo. Zrejme nemohlo ísť o nikoho iného ako o Hansa Virchowa, (*1852, †1940), nemeckého profesora anatómie. Dlhoročný univerzitný pedagóg z Berlína bol v tom čase už na dôchodku.
Aká bola cesta tela Konštancie Schönbauerovej a skončila nakoniec ako výskumný projekt v Berlíne? A možno Ovidiovi Faustovi vôbec veriť?
Podobizeň Konštancie Schönabuerovej nemáme, ale v Galérii mesta Bratislavy je zachovaný portrét jej brata namaľovaný zrejme niekedy v rokoch 1831 – 1835. Ktovie či sa podobali. Zdroj: Galéria mesta Bratislavy; foto © archív GMB
Interpretácie
Najskôr si to poďme trochu sproblematizovať. Napriek všeobecnej vysokej zmienke o Ovídiovi Faustovi, ide skôr o problémový zdroj. Mestský archivár mal sklony k fabulovaniu, k vytváraniu či vylepšovaniu si vlastných historických príbehov, ktorými prezentoval seba a dejiny mesta širokej verejnosti. Faust vedel o Schönbauerovi veľmi málo, ale napriek tomu neváhal napísať, že to bol on, kto balzamoval telo svojej dcéry. Tento predpoklad však nemusí byť mylný. Do úvahy pripadá aj nejaký jeho blízky priateľ, odborník z viedenskej univerzity či nemocnice, čo sú inštitúcie, na ktoré mal Schönbauer väzby. Musíme však predpokladať, že to bola diskrétna záležitosť, keďže katolícka cirkev sa na balzamovanie tiel pozerala s nevôľou. Táto zádušná praktika bola totiž v priamom rozpore s biblickým prach si a na prach sa obrátiš čiže v katolíckych krajinách, medzi ktoré Uhorsku patrilo, bolo balzamovanie mŕtvych tiel viac ako kontroverzné.
Osobne sa však prikláňam k názoru, že podstatu príbehu môžeme Faustovi veriť, v roku 1928 totiž stál na čele Vedeckých ústavov mesta Bratislavy a o objavenom tele by tak nevedel len z počutia, ale bol by určite ako prvý oslovený, aby o Schönbauerovi niečo relevantné zistil. Žiaľ, archívnym výskumom sa mi zatiaľ nepodarilo objaviť dobový dokument, ktorý by potvrdzoval udalosti a informácie publikované Faustom. V roku 1986 vyšiel v časopise Zdravie článok od Františka Tkáča, ktorý sa dotýkal aj tejto témy, avšak evidentne čerpal len od, vtedy už zosnulého archivára. Nepodarilo sa mi objaviť nejaký článok prof. Virchowa, kde by písal o výsledkoch svojho výskumu na tele Konštancie Schönbauerovej. Stále je však možné, že takýto článok existuje, istotu môžeme nadobudnúť až po dôkladnom štúdiu jeho vedeckej a publikačnej činnosti.
Balzamovanie v dejinách
Balzamovanie predstavuje súhrn techník, ktoré zabraňujú rozkladu telesných pozostatkov. Určite väčšine z nás najskôr napadne staroveká egyptská civilizácia, kde balzamovanie mŕtvych bolo neoddeliteľnou súčasťou prípravy na posmrtný život. Nielen Egypťania, ale aj rôzne iné staroveké národy balzamovali svojich mŕtvych, pričom vždy za tým stáli veľmi komplexné náboženské a kultúrne dôvody.
O modernej forme balzamovania môžeme hovoriť od 18. storočia. Vďaka nezávislej práci britských, francúzskych či holandských anatómov vedci prišli na to, že vstrekovaním rôznych chemických látok do arteriálnej siete tela sa spomalí proces rozkladu a tento postup sa časom zdokonaľoval. Lekárov a vedcov hnala túžba po poznaní, no časom sa z balzamovania stal aj kultúrny fenomén, ktorý sa niekedy spájal aj s celkom bizarnými situáciami. Je napríklad známy prípad britského zubára Martina van Butchella, ktorý svoju mŕtvu, zabalzamovanú manželku v roku 1775 vyložil do výkladu svojej ordinácie. Aj ona mala vsadené sklenené oči, podobne ako Konštancia Schönbauerová. Bola to bežná technika, keďže oko, zložené predovšetkým vody, nemalo šancu na uchovanie v očných jamkách. Telo nakoniec Butchell z výkladu odstránil a neskôr doputovalo až do Múzea Anglickej kráľovskej akadémie chirurgov. Balzamovanie však nebolo dostatočne kvalitné a jeho stav sa pomaly zhoršoval. V roku 1941, počas nemeckého bombardovania, bolo telo definitívne zničené.
V období života dr. Schönbauera nebolo balzamovanie bežné, ale dialo sa to, pričom príčiny boli rôzne. Napríklad po násilnej smrti admirála Horatia Nelsona v bitke pri Trafalgare roku 1805 bolo jeho telo viac ako dva mesiace konzervované v roztoku zloženom z rôznych liehovín, gáforu a myrhy. Keď nadišiel čas na veľký štátny pohreb, telo nejavilo evidentné znaky fyzickej degradácie. Podobných prípadov bolo viac, najmä pri významných osobnostiach, kde sa predlžoval čas medzi smrťou a pochovaním, pretože bolo treba pripraviť rôzne ceremónie. Aj v Uhorsku sa balzamovali telá významných mŕtvych, ako príklad môže poslúžiť gróf Ján Pálffy, tvorca súčasnej podoby Bojnického zámku, ktorý zomrel v roku 1908.
Záver
V prípade Konštancie Schönbauerovej nemôžeme predpokladať ceremoniálny pohreb, pretože na to skrátka nebola dostatočne významná. V priebehu 19. storočia však po balzamovaní rástol všeobecný dopyt a to najmä z rôznych osobných, sentimentálnych dôvodov. Niektorí lepšie situovaní ľudia chceli byť pochovaní na rôznych, častokrát vzdialených miestach, ku ktorým mali nejaký citový vzťah. Aj dr. Schönbauer mohol balzamovať svoju dcéru zo sentimentálnych dôvodov. Možno sa snažil zachovať telo v domnienke, že raz ho niekto objaví a bude schopný určiť príčinu jej smrti.
Pri aplikácii dnešných, moderných vedeckých metód by sme sa z jej tela mohli dozvedieť mnohé. Možno aj to, aká choroba, infekcia či baktéria určite, alebo aspoň pravdepodobne, stojí za jej smrťou. Zistili by sme akej bola postavy a aké techniky použil jej otec pri balzamovaní. Určite to nie je to bez zaujímavosti, pretože táto epizóda z našich dejín je veľmi málo preskúmaná. Tak nám len zostáva dúfať, že ďalší výskum nás v poznaní posunie ďalej. Možno sa dozvieme akú cestu prešlo telo Konštancie Schönbauerovej až k profesorovi Virchovowi a kde skončilo potom. A možno aj to, kde sa nachádza teraz.
Štefan Hrivňák
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!