;)
Unikátna 100-ročná budova YMCA v Bratislave – spomienky a plány
4. októbra 2021
V roku 1921 členovia YMCA položili v Bratislave základný kameň prvej vlastnej budovy na európskom kontinente. O predchádzajúcich súvislostiach, i o tom, ako bola budova využívaná za uplynulých 100 rokov sme sa dozvedeli 29. septembra 2021 na neobyčajnom podujatí, ktorého partnerom boli aj Bratislavské rožky, o. z.
Organizátori z A4 – Asociácie združení pre súčasnú kultúru, o. z., využívajú niekdajšiu, divadelne upravenú telocvičňu. V nej ponúkli dve panelové diskusie. Počas prvej sa diskutujúci sústredili na históriu budovy. V druhej prítomní spoznali súčasný stav i plány. Medzitým všetci absolvovali komentovanú prehliadku budovy YMCA.
Moderátor prvej časti, Lukáš Krajčír priblížil v diskusii históriu YMCA v Bratislave. YMCA (Young Men’s Christian Association), ako združenie mladých kresťanských mužov, založil v roku 1844, spolu s priateľmi v Londýne, 23-ročný George Williams. Bola to jeho reakcia na chýbajúce bezpečné a podnetné prostredie pre mladých, ktorí pracovali vo veľkých fabrikách, ďaleko od rodiny. O päťdesiat rokov mala YMCA pobočky vo viac ako tridsiatich krajinách. Na Slovensku vznikla prvá v roku 1920 s názvom Železničná a poštová YMCA v Bratislave. Nie je teda náhodou, že členovia YMCA si v Bratislave postavili svoju prvú budovu práve v kolónii železničiarskych robotníkov. Tú vybudoval ešte v roku 1894 barón Juraj (Georg / György) von Schulpe na pozemkoch, ktoré odkúpil od mesta. „Pôvodne tade viedla cesta do vinohradov za šancami, podľa ktorých je pomenovaná dnešná Šancová ul.,“ vysvetlila v úvode Magdaléna Kvasnicová z Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU.
Schulpeho robotnícka kolónia
Juraj von Schulpe (1867 – 1936) dal na pozemkoch z vlastných peňazí postaviť tri domy, v ktorých bolo 24, na tú dobu moderne vybudovaných bytov. Pri domoch boli zeleninové záhony a ovocné stromy. Postavili tam aj škôlku a budovu, v ktorej bola ošetrovňa, dielňa aj knižnica s čitárňou. „Mali tam aj kasíno,“ dodala s úsmevom p. Kvasnicová.
Na to nadviazala Alexandra Letková z Právnickej fakulty UMB: „Barón Juraj von Schulpe bol veľký filantrop. Keď ho v roku 1920 oslovili zástupcovia americkej organizácie YMCA bez váhania im pozemky predal za sumu „ako pre brata“. Túto ústretovosť vyzdvihli aj novinové články.“
K prezentácii o minulosti prispeli fotkami aj Bratislavské rožky, o. z.
Následne pokračovala Soňa Ščepánová z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky rozprávaním o stavbe budovy YMCA v Bratislave: „Bol to mimoriadne náročný projekt polyfunkčnej budovy, aká na našom území ešte nebola. Vytvoril ju český architekt Alois Balán, ktorý projektom budovy YMCA debutoval.“ Dobové fotky si prítomní mohli pozrieť v prezentácií počas diskusie. Viacerými výstižnými prispeli aj Bratislavské rožky, o. z.
Devastačné obdobie v dejinách budovy YMCA
Moderátor Lukáš Krajčír pritom po celý čas kládol zaujímavé otázky a diskutujúce dámy tak všetkým priblížili mimoriadne pohnutú históriu budovy YMCA na Karpatskej ul. v Bratislave. Istý čas jej napríklad hrozilo, že bude odpredaná.
Zvlášť náročné bolo vysvetliť zložité vlastnícko-právne problémy, ktorými budova i samotná obnovená organizácia YMCA Slovensko prechádzali po roku 1989.
Interiér budovy YMCA, znehodnotený nevkusnými barbarskými zásahmi v 90. rokoch 20. storočia si všetci prítomní mohli pozrieť na vlastné oči.
Komentovaná prehliadka národnej kultúrnej pamiatky
Prehliadku obohatil prítomným erudovaný správca budovy Radovan Jančula, ktorý zaujal hneď v úvode: „V základnom kameni sú uložené stanovy, kresby budovy a tiež list členom YMCA od prezidenta Tomáša Garique Masaryka.“
Mimoriadne zaujímavé bolo jeho rozprávanie o tom, ako v jednom obraze identifikovali, podľa namaľovaného odrazu v zrkadle, Modrý salónik. Nachádzal sa v priestore centra A4, v ktorom sa konali panelové diskusie.
Postupne všetkých previedol po budove, cez dvor až na strechu. „Budova je zastrešená unikátnym železobetónovým skeletom,“ dodal správca a pokračoval: „V budove YMCA sa po prvýkrát na Slovensku hrával volejbal, basketbal a ping-pong. Bola tú pomerne luxusná samoobslužná reštaurácia, aká dovtedy na Slovensku neexistovala.“
Na otázku hostí, čo sa stalo so zariadením a kde sa nachádza odpovedal: „Keď tu bola ruská nemocnica, veľa zariadenia sa zničilo a keď odchádzali, všetko zostalo zdevastované. Nič po nich neostalo.“
Aj toto je súčasťou histórie budovy YMCA. Niektoré jej miestnosti bolo možné vidieť „len na vlastné riziko“. Fotky hovoria za všetko.
V súčasnosti YMCA nemá v Bratislave členov
Moderátor druhého panelu, Bohdan Smieška rozprúdil diskusiu o súčasnom stave
a aj o plánoch do blízkej i vzdialenej budúcnosti.
Ľubomír Burgr z centra A4 – priestor súčasnej kultúry v diskusii podotkol, že budova YMCA je úžasný heterogénny priestor. Niektorí nájomcovia však svojimi aktivitami znepriatelili YMCU ako takú celému okoliu.
Generálny sekretár YMCA na Slovensku, Dalibor Perašín v úvode vysvetlil: „Je ťažké žiť z pôvodnej slávy, ktorú YMCA mala. Jej činnosť totiž bola na desaťročia prerušená. Zmenili sa podmienky aj ľudia. Začíname odznova. Vtedy mala YMCA podporu zo zahraničia, dnes fungujeme dobrovoľnícky. A aj to zväčša na vidieku. V Bratislave členov nemáme.“
Vizualizácie plánu obnovy budovy YMCA v Bratislave komentoval ich autor, architekt Ján Studený slovami: „Stáva sa, že architekt dostane zákazku, ku ktorej má citový vzťah a to sa stalo aj mne. Chceme budove prinavrátiť podobu, akú mala. Konzultujeme to s pamiatkovým úradom. Všetko je v procese. V každom prípade, rád dodávam, že to robíme pre tú pravú organizáciu YMCA na Slovensku“.
Dôležitú poznámku vyslovila Petra Dimunová z Krajského pamiatkového úradu: „Ako pamiatka je budova YMCA, v porovnaní s inými stavbami, zachovaná veľmi dobre a komplexne, o to väčšia musí byť jej ochrana.“
Plány a priority budovy YMCA v Bratislave
V závere generálny sekretár YMCA na Slovensku, Dalibor Perašín dodal: „Sme na Slovensku malá organizácia. Žijeme z grantov. Mali sme veľké náklady na právne zastupovanie. Čakajú nás veľké investície do 100-ročnej budovy. Grant na obnovu sme nedostali. Riešiť musíme sanačné práce. Je tu pôvodné elektrické vedenie, staré vodovodné potrubia, chátrajúca kanalizácia. To všetko je priorita.“
Budovu sme do výlučného vlastníctva získali len pre pár rokmi, na to prišla corona-kríza. Nie je také ľahké vymeniť nájomcov. Máme však predstavu i plány, ako postupovať, aby sa veci zlepšili. Bolo by ľahké budovu predať. My však chceme, aby slúžila pôvodnému účelu – na kultúrne a športové aktivity pre všetky skupiny ľudí, od detí až po seniorov.“
Prajeme, nech sa to splní, a nech je i naďalej pravdivý refrén slávnej piesne Y.M.C.A. od Village People: „It’s fun to stay at the Y.M.C.A.“
Katarína Králiková
Fotografie: Nina Mikušková.
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!