Unikátna pamiatka na vojnové udalosti z roku 1809 v Prešporku

Tajomstvá depozitárov
27. februára 2020

V priebehu roka 1809 prežívali obyvatelia Prešporka a jeho okolia veľmi ťažké obdobie. Mesto v zimných mesiacoch najprv postihla ľadová povodeň, ktorá napáchala značné škody a negatívne poznačila najmä dnešnú Petržalku (vtedy obec Engerau). S príchodom jari sa rozpútal ničivý vojnový požiar. Rakúsko 9. apríla 1809 vypovedalo vojnu Napoleonovi, ktorý už o mesiac neskôr vtiahol do Viedne a blízkosť jeho vojsk predstavovala priamu hrozbu aj pre naše mesto.

V priebehu júna a prvej polovice júla sa v jeho blízkosti odohrali historicky významné boje. V rámci vojny piatej protifrancúzskej koalície sa jedným z vedľajších bojísk stalo i územie Petržalky. Na miestach dnešného Sadu Janka Kráľa bolo v tom čase vybudované opevnené predmostie. Rakúska armáda pod velením generála talianskeho pôvodu Vinzenza Friedricha Bianchiho (1768 – 1855) tu úspešne odolávala jednotkám francúzskej Grande Armée na čele s maršalom Louisom Nicolasom Davoutom (1770 – 1823).  V bojoch na pravom brehu Dunaja sa zúčastnilo na oboch stranách do 40 000 vojakov. Brány intenzívne ostreľovaného Prešporka sa obliehateľom otvorili až 14. júla, na základe prímeria prijatého po Rakúšanmi stratených bitkách pri Wagrame a Znojme. Mier uzatvorili až 14. októbra 1809 v zámku Schönbrunn.

Vojnové škody boli obrovské. Francúzi mesto zasypali viac ako 7000 bombami a granátmi, ich delostrelecké útoky dodnes pripomínajú delové gule nachádzajúce sa v múroch niektorých domov. Pôdorys Sadu J. Kráľa stále sleduje línie opevneného predmostia generála Bianchiho. Petržalka vyhorela, v Prešporku pri ostreľovaní ľahlo popolom 143 domov (podľa iných zdrojov bolo úplne zničených alebo silne poškodených až 200 budov). Historik Emil Portisch (1887 – 1985) spomína, že v plameňoch sa ocitla Kapitulská ulica, starý mincový dom, paláce grófov Zichy, Balassa a Keglevich, ako aj všetky ostatné budovy na Dlhej a Ventúrskej ulici a zničená bola tiež časť Klariskej ulice. 28. júna bomba zasiahla zadný trakt Starej radnice. Mnoho ľudí prišlo o život, viacerí stratili strechu nad hlavou. Materiálne škody presiahli milión zlatých. V meste panovala veľká bieda a drahota.

Napoleonské vojská v roku 1809 do vzduchu vyhodili aj hrad Devín, ktorý už odvtedy ostal ruinou.

V zbierkach Múzea mesta Bratislavy sa zachovala jedinečná a zároveň aj kuriózna pamiatka spojená so spomínanými pohnutými vojnovými udalosťami roku 1809. Je ňou malý cínový súdok (rozmery: 20 x 20 x 30 cm) na nízkom drevenom podstavci (13 x 25 x 30 cm), zdobený na oboch koncoch gravírovanými nemeckými textami. Na súdku sedí odnímateľná soška sediaceho boha vína Bakcha, vyhotovená z vyrezávaného polychrómovaného a zláteného dreva (jej výška dosahuje 32 cm). Neznámy rezbár vytvoril postavičku s niektorými výrazne preexponovanými časťami tela – najmä vystupujúcim bruchom a krátkymi tučnými nohami. Na hlave a okolo bedier má pozlátený vavrínový veniec – dávny symbol víťazstva.

Predmet sa do múzea dostal niekedy na prelome 19. a 20. storočia. Podľa záznamu v starom múzejnom inventári patril istej bližšie neurčenej stolovej spoločnosti v Prešporku; v literatúre sa uvádza, že bol vo vlastníctve miestneho Streleckého spolku, resp. Občianskej streleckej roty.

„Bakchus na súdku“ je viac než len dekoratívnym žartovným objektom. Anonymný dobový kronikár nám na oboch sudových dnách zanechal pozoruhodné svedectvo o konkrétnych historických udalostiach, ktorých bol pravdepodobne sám svedkom. Sformuloval tiež mierové posolstvo nadčasovej platnosti. Z textu vyplýva, že objekt vznikol až v roku 1811, nakoľko v závere obsahuje aj zmienku o požiari prešporského hradu a domov v Podhradí a na Zuckermandli.

Text, vyrytý na prednej, čelnej strane súdku, je veršovaným básnickým vyjadrením. Hovorí o statočnosti obrancov mesta, vzdorujúcich dažďu nepriateľových striel a pravidelne dvíhajúcich „čašu zabudnutia“ naplnenú vínom čerpaným z tohto súdka. Nemecký text končí latinským „Memento hic bibere alibi mori“.

Na prednej strane cínového súdka si môžeme prečítať nasledujúce verše:

Merkwürdig blieb das 1809er Jahr

Wo Überschwemmungen und Feindes Gefahr

Auf uns viel Unglück brachte

Und überdiess der Feind nur höhnend lachte

Doch standhaft stunden wir entgegen

Dem Bomben und Kanonen Regen

Und leeren mit Zufriedenheit

Den Becher der Vergessenheit

Aus diesem Fass mit jedem Jahr

Und wünschen das der Aktuar

Nebst seinen Herren Assessoren

Die zum Repartiren sind erkohren

Der späten Nachwelt sagen mögen

Memento hic bibere alibi mori!

V preklade:

Zvláštnym ostáva rok 1809

keď povodeň a nebezpečenstvo zo strany nepriateľa

nám priniesli veľa nešťastia

a nepriateľ sa nad tým len pohŕdavo smial,

ale vytrvalo sme vzdorovali dažďu bômb a diel

 a spokojne sme každý rok vyprázdňovali

pohár zabudnutia z tohto suda

a priali si, aby aktuár (súdny úradník)

vedľa svojich pánov prísediacich,

ktorí boli vyvolení k rozdeľovaniu,

mohli neskoršie svetu povedať,

aké božské je požehnanie mieru.

Pamätaj, že tu máš piť,

a inde zomrieť.

 

Na opačnej, zadnej strane je gravírovaný tento text:

Den 1 Juny 1809 rückten die Franzosen in das Dorf Engerau

Den 3 und 4 Juny 1809 wurde die Stadt canoniert

Den 26, 27. und 28. Juny 1809 wurde die Stadt bombardiert

Und ein grosser Teil der Häuser in die Asche gelegt

Den 14. July 1809 rückten die feindlichen Truppen in Pressburg

Ein und den 15.d. kam der Vice König von Italien hier ein

Den xxx* August 1809 besuchte der Kaiser  (* dátum je vynechaný)

der Franzosen Napoleon die Stadt Pressburg

Den 14. Oct. 1809 wurde der Friede geschlossen

Den 20 November 1809 verliesen die Sachsen

und Franzosen diese Stadt

An eben diesen Tag rückten die Oester. Kaiser

Truppen wie der in diese Stadt ein

Den 22 Nov. 1809 beglückte diese Stadt mit seiner Gegenwart

Unser geliebter Kaiser und König Franz der 1

Den 28 May1811 brannte das königliche Schloss bei Pressburg

ganz ab und 75 Häuser von Schlossberg und Zuckermandl

 

V preklade:

1. júna 1809 vstúpili Francúzi do dediny Engerau (Petržalka),

3. a 4. júna 1809 bolo mesto ostreľované.

26., 27. a 28. júna 1809 mesto bombardovali

a veľká časť domov ľahla popolom.

14. júla 1809 vstúpili nepriateľské vojská do Prešporka

a 15. prišiel taliansky miestokráľ.

V auguste 1809 francúzsky cisár Napoleon navštívil mesto.

14. októbra 1809 bol uzatvorený mier.

20. novembra 1809 opustili Sasi a Francúzi toto mesto

V tento deň do mesta opäť vtiahli cisárske rakúske vojská.

22. novembra svojou prítomnosťou mesto obšťastnil náš milovaný cisár a kráľ František 1.

28. mája 1811 úplne vyhorel kráľovský zámok pri Prešporku

a 75 domov v Podhradí a Zuckermandli.

Tento jedinečný predmet sa už v roku 1930 stal súčasťou vtedy sprístupneného Bratislavského  vinárskeho múzea, nachádzajúceho sa v troch prízemných miestnostiach Apponyiho paláca. Návštevníci súčasného Vinohradníckeho múzea ho môžu vidieť v suterénnych priestoroch tejto budovy.

Zuzana Francová

Múzeum mesta Bratislavy

Fotografie: Ľudmila Mišurová, Zuzana Zemanová

Podporili nás