Výstava Divadelné storočie – Stopy a postoje

Kultúra
7. augusta 2020

SNM – Historické múzeum, Bratislavský hrad, 2. poschodie. Trvanie výstavy: 28.02.2020 – 30.06.2021

Rok 2020 bol vyhlásený za Rok slovenského divadla. Divadelný ústav v spolupráci so Slovenským národným múzeom – Historickým múzeom pripravil k storočnici slovenského profesionálneho divadla mimoriadne pútavú výstavu. Nájdeme tu nádherné kostýmy, fotografie, dokumenty, divadelné plagáty a ďalšie artefakty. Dotykové obrazovky so slúchadlami, na ktorých je pestrý výber ukážok divadelných inscenácií, nás sprevádzajú celou výstavou.

Vývoj divadelníctva na našom území začíname sledovať už od stredoveku cez renesanciu a barok po klasicizmus zmienkami o náboženských a školských hrách, pričom v klasicizme už prevažuje nad náboženským divadlom to svetské. Medzi inými exponátmi zaujme veľký portrét neskoršieho uhorského palatína a mecéna divadelníctva Pavla Esterházyho v úlohe Judity v rovnomennej školskej hre z roku 1648. Ukončenie tzv. predchalupkovského obdobia predstavuje 190. výročie prvého ochotníckeho predstavenia na území Slovenska – v r. 1830 v Liptovskom Mikuláši Gašpar Fejérpataky-Belopotocký uviedol hru Jána Chalupku Kocúrkovo a so svojím divadlom tak začal tradíciu slovenského ochotníctva. Cez mapku slovenských ochotníckych divadiel na podlahe sa presunieme k bloku histórie SND na paneloch červenej farby a ďalších profesionálnych divadiel podfarbenej modrou.

V r. 1919 vzniklo Družstvo SND, ktoré uzavrelo zmluvu s Východočeskou divadelnou spoločnosťou. Tá sa stala základom národného divadla a o rok neskôr začala činnosť opery, činohry a baletu SND. Prvým predstavením bola inscenácia opery Hubička od Bedřicha Smetanu 1.3.1920. Oskar Nedbal, ktorý divadlo viedol v 20. rokoch, kládol dôraz najmä na operu a balet, ale nezabúdal ani na činohru. V r. 1932 sa činohra rozdelila na českú a slovenskú zložku. Rozvoj divadelnej siete po r. 1944 približujú mapky s rozmiestnením divadiel v daných obdobiach. Nechýbajú ani zaujímavé dobové dokumenty, napr. žiadosť Martina Gregora-Guttmanna o prezidentskú výnimku podporená žiadosťou SND adresovanou na Ministerstvo vnútra, avšak s negatívnou odpoveďou Ministerstva školstva a národnej osvety a spomienky jeho manželky Magdy Gregorovej na ich stretnutie po oslobodení v koncentračnom tábore Mauthausen z knihy Môj komediant.

Architektúra jednoúčelových divadelných budov v popredí s maketou historickej budovy SND, adaptovaných divadelných priestorov a multifunkčných budov ako je napr. Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava, ale aj netradičných divadelných miest, ako sú napr. Stará kotolňa FA STU alebo Divadlo vo Veži Maroša Kramára, vystupuje pred nami v plastickej podobe makiet alebo vo forme fotografií.

V tretej miestnosti si v rámci osvetlenia vývoja činoherného divadla môžeme sadnúť k maskérskemu pultu a vcítiť sa do postáv slovenskej, českej, ruskej, francúzskej, shakespearovskej a antickej dramatiky a faustovskej témy v svetovej dramatike. Doslova vstúpiť dverami do jednotlivých bytov – období slovenskej drámy od 40. rokov 20. storočia až po súčasnosť môžeme v ďalšej sále. Každý návštevník si iste nájde svoj obľúbený žáner v najväčšej miestnosti výstavy s priečne predelenými uličkami rôznych divadelných foriem od opery, operety a muzikálu cez tanečné divadlo a pantomímu až k moderným formám divadla a bábkovému divadlu.

Z obrazovky sa nám prihovárajú šiesti ambasádori projektu Rok slovenského divadla – známi umelci na čele s herečkou Emíliou Vášáryovou.

Prítomnosť divadelnej minulosti – to je názov pomyselnej siene slávy 100 najslávnejších inscenácií slovenského profesionálneho divadla naprieč celým storočím. Nabáda nás bližšie sa zoznámiť s rekonštrukciami inscenácií postupne pribúdajúcimi na stránke Divadelného ústavu https://zlatakolekcia.theatre.sk/

Odbornú i laickú reflexiu divadelnej tvorby odzrkadľujú dve strany predposlednej miestnosti. K téme divadelnej kritiky si ako doplnok k vystaveným exponátom môžeme zadarmo odniesť veľkoformátové noviny s ukážkami divadelnej kritiky od jej prenatálnej fázy v 19. storočí až po dnešnú divadelnú kritiku. V poslednej miestnosti venovanej divadelnému plagátu je k dispozícii reprezentatívny katalóg a literatúra z oblasti divadelníctva v slovenskom, ako aj v anglickom jazyku.

V tomto krátkom článku nebolo možné vyzdvihnúť viac zaujímavostí, preto čitateľov pozývam, aby si v rámci prehliadky Bratislavského hradu určite našli čas aj na túto obohacujúcu výstavu – a to práve v období, keď je potrebné obhajovať dôležitosť kultúry pre spoločnosť.

Zuzana Godárová

Fotograf: Samuel Okkel

Podporili nás

Don`t copy text!