;)
Barbarstvo mučenia. Brutálna výstava v Múzeu mesta Bratislavy
15. apríla 2017
Kto už navštívil Múzeum mesta Bratislavy v priestoroch bývalej Starej radnice, vie, že jeho expozície sa tiahnu po celej budove. Z poslednej miestnosti vedú schody do čerstvo obnoveného suterénu. Po príchode do pivničných priestorov teplota klesne minimálne o desať stupňov a návštevníkom naskakujú zimomriavky. Tie však nespôsobuje len chlad, ale aj výstava, ktorej prehliadka nás čaká.
Stredoveké ľadnice v suteréne Starej radnice obnovovali sedem rokov. V októbri minulého roka bola rekonštrukcia dokončená a nové sály sprístupnili verejnosti prostredníctvom výstavy nazvanej Barbarstvo mučenia, ktorá dokonale zapadá do atmosféry tohto miesta.
Expozícia prezentuje starostlivo vybrané repliky mučiacich nástrojov a zariadení zo 16. – 18. storočia. Ku každému exponátu je priložený podrobný opis jeho použitia – ak by nebodaj naša fantázia nebola dostatočne bujná.
Priestor venovaný mučeniu nie je veľký, výstava je inštalovaná v troch miestnostiach, no aj tak spôsobuje chvenie v žalúdku. Je naozaj pravda, že pokiaľ ide o mučenie druhého človeka, nič nie je také kreatívne ako ľudská myseľ. Návštevníci si môžu pozrieť 54 exponátov od škripca cez železný trón až po „norimberskú pannu“.
Nájdu sa aj exponáty s nevinnými názvami ako „hruška“, „husle“ či „bocian“. Ale zdanie klame! Ich cieľom je totiž spôsobiť „previnilcom“ tie najstrašnejšie muky. A každý z nich vypovedá o veľkej vynaliezavosti tvorcov a detailných poznatkoch z anatómie. Nemohlo sa ani náhodou stať, aby mučená osoba umrela príliš rýchlo a predčasne.
Z opisov sa dozvedáme, že najmiernejšou formou trestu v stredoveku bolo verejné zahanbenie. Na to slúžili rôzne klady, ktoré ruku pripútali blízko ku krku – v závislosti od typu klady zarovno s hlavou, vedľa nej alebo pred tvár – v póze pripomínajúcej hru na husliach. Odtiaľ pochádza ten názov. Každá z póz výrazne obmedzovala hriešnika v pohybe a takto pranierovaná osoba bola vystavená svojvôli mestského obecenstva.
O stupeň horšie boli nástroje, ktoré okrem hanby spôsobovali aj bolesť – napríklad kovová papuča, ktorá celkom zdeformovala nohu. Mučenú osobu nútili, aby sa v nej prešla po meste. Len si predstavme, že by nám nohu natlačili do meravej, o šesť čísel menšej kovovej topánky a takto by sme museli pešo absolvovať niekoľko kilometrov. A keď sme už pri obuvi, nemôžeme, samozrejme, vynechať ani španielsku čižmu: bol to nástroj pozostávajúci z dvoch kovových alebo drevených oddeliteľných častí, medzi ktoré sa vkladala noha obete. Obe časti sa pri mučení uťahovali skrutkami. Pri uťahovaní nástroj vyvíjal stále intenzívnejší tlak na lýtka a kosti nezriedka rozdrvil na márne kúsky.
Na výstave môžeme vidieť aj repliky pásov cudnosti, hoci v tomto prípade nešlo vyslovene o mučiace nástroje. Nemohli sa však nosiť dlhšie ako jeden – dva dni, pretože ostré hroty spôsobovali vážne zranenia, ktoré pri vtedajšej hygiene mohli viesť k infekciám. V stredoveku ich ženy nosili ako ochranu pred znásilnením, keď cestovali bez manželov.
O skutočne brutálnych spôsoboch mučenia sme sa ešte nezmienili. Napríklad odsúdeného zavesili dolu hlavou a zaživa rozpílili, čo bol obľúbený trest smrti. Vo Francúzsku ho uplatňovali pri ľuďoch obvinených z bosoráctva alebo z homosexuality.
Na škripci naťahovali delikventa dovtedy, kým sa jeho telo neroztrhlo. Najskúsenejší majstri mučenia a kati dokázali telo odsúdeného predĺžiť aj o 30 centimetrov, kým nešťastník neumrel.
Trvalé následky spôsobovala „rozkvitnutá hruška“. Išlo o železnú konštrukciu v tvare hrušky, ktorú zasúvali do rôznych telesných otvorov a postupne ju roztvárali. Nastoknutie na kôl. Lámanie v kolese. Keď sa človek pozrie na všetky tie nástroje, priam počuje praskot kostí.
Ale v rukách súdnej stolice sa môžu stať krutými nástrojmi mučenia aj predmety každodennej potreby – napríklad obyčajný lievik, cez ktorý do žalúdka odsúdenej osoby nalievali litre vody, čo jej spôsobovalo neskutočné bolesti. Alebo dobiela rozžeravený kovový štipec…
Nebudeme klamať: je to brutálna výstava, z ktorej návštevník doslova uteká. Hoci neuteká pred ničím iným ako pred konfrontáciou s tým, aké zverstvá páchali ľudia pred niekoľkými storočiami. Keď sme po prehliadke výstavy opustili priestory múzea, len sme dlhé minúty civeli do slnečného svetla a tešili sme sa, že tieto nástroje už nie sú súčasťou nášho každodenného života. Je to poučná expozícia, môžeme ju iba odporúčať! Pravda, vyžaduje si silný žalúdok.
Diana Lengyel
Fotografie: Braňo Bibel
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!