;)
Bratislavskí lodníci: Ich životnou vášňou je Dunaj
1. augusta 2024
Jules Verne o Prešporku kedysi poeticky napísal, že človek by nebol prekvapený, keby vôkol neho bolo more a obmývalo by ho svojimi vlnami, namiesto pokojných vôd Dunaja. Dnešnú Bratislavu videl ako morský prístav. Dávny Dunaj bol vtedy neskrotnou riekou, ktorej vody sa v mnohých ramenách rozlievali doširoka po krajine. Možno aj preto máme dodnes ostrieľaných lodníkov, ktorým riečne vlny nahrádzajú tie morské a vody Dunaja ich lode nesú ďaleko do cudzích krajov.
Parník Carolina, ktorý sa plavil cez Prešporok na trase Viedeň – Pešť. Po prvý raz prekonal vzdialenosť medzi Viedňou a Prešporkom 4. septembra 1830 a trvalo mu to tri hodiny. (Zdroj: archív BArožky)
Dunaj je veľtok, ktorý geograficky oddávna spájal Európu. Politicky ju občas rozdeľoval, čo však záviselo od konkrétnych historických udalostí. Len na našom území bol Dunaj hranicou, cestou, bránou i smrtiacou hrozbou. Oddeľoval Rímsku ríšu od „územia barbarov“, pomáhal prekonávať vzdialenosti tam, kde neviedli dobré pešie trasy, otváral cestu zo západu na uhorské územia a svojimi záplavami ohrozoval priľahlé súše. Dunaj je živel, ktorého skrotenie ľuďom trvalo stáročia a pre mnohých je plavenie sa po ňom vášňou, ktorej venovali celý svoj život. Sú nimi lodníci, ktorí sa Dunajom plavili často už od skorej mladosti a počas náročných plavieb zažili príbehy podobné ich kolegom z námorných lodí.
Loďmajster Juraj Bohunský (Foto: Braňo Bibel)
Jedným z nich je loďmajster na dôchodku Juraj Bohunský (1941), bývalý hovorca podniku Československá plavba dunajská a Slovenská plavba a prístavy, bývalý redaktor odborného časopisu a autor niekoľkých kníh s lodnou tematikou. Je spoluautorom fascinujúcej knihy „Dunajská flotila: História lodného parku od roku 1922“ (2012). Slúžil napríklad na parnej lodi Bratislava, na ktorej sa natáčal aj známy film „Výlet po Dunaji“ z roku 1962.
Parná loď Bratislava, kotviaca v budapeštianskom prístave v roku 1958. (Zdroj: Fortepan)
Smutný osud parníka Bratislava
Pán Bohunský sa na parníku Bratislava plavil a pracoval tu päť rokov. Túto parnú osobnú kajutovú loď postavili v maďarských lodeniciach v Óbude v roku 1958. Využívala ju odborová organizácia ROH ako plávajúci hotel pre svojich členov. Jej najčastejšie využitie boli týždňové plavby pre 220 pasažierov na trase Bratislava – Budapešť – Bratislava. Tieto plavby sa stali i námetom veselohry režiséra Jána Lacka „Výlet po Dunaji“, v ktorej okrem iných zahviezdili vtedy ešte mladíci Milan Lasica a Július Satinský.
Milan Lasica (v strede) a Július Satinský (naľavo) na palube lode Bratislava v snímke „Výlet po Dunaji“. Satinský pôsobí v námorníckom tričku ako vo svojom živle, napokon celý život býval na bratislavskej ulici, ktorej dal Dunaj meno. (Reprofoto: autor)
Prvým veliteľom lode Bratislava bol známy kapitán Viktor Kubica a parník sa plavil Dunajom do roku 1972. Loď sa vtedy stala majetkom podniku cestovného ruchu Javorina. Ten ju využíval ako botel Javorina, nastálo ukotvený neďaleko hotela Devín.
Loď Bratislava kotviaca v domovskom prístave okolo roku 1970. (Zdroj: archív autora)
Osud však lodi Bratislava neprial. Spečatil ho tragický požiar, ktorý vypukol uprostred májovej noci roku 1975 v lodnej kuchyni a zahynulo pri ňom sedem ľudí.
Vrak lode bol odtiahnutý do Ovsištského ramena pri Prístavnom moste, kde napokon definitívne schátral a rozpadol sa.
Rozpadnutý pozostatok parníka Bratislava na vyschnutom Ovsištskom ramene. Dnešný stav je už medzitým iný a z vraku neostalo takmer nič. (Zdroj: internet)
Loďmajster je „matkou“ lode
Smutným faktom dnešnej doby je, že lodníctvo ako remeslo u nás zaniká. Nejestvuje viac lodnícka škola, lebo jediná, ktorá u nás fungovala už zanikla. Lodník musí o lodi všetko vedieť a vyznať sa v každej jej časti. Juraj Bohunský to trefne pomenoval, že „loďmajster je matkou lode.“
1961: Parník na Dunaji so sklopeným komínom, pri pohľade zo Széchenyiho reťazového mosta (Zdroj: Fortepan)
Najdôležitejším dokumentom na lodi je lodný denník. Všetko čo sa stane, každá mimoriadna udalosť, rovnako každá osoba, ktorá sa na loď nalodila, či vylodila, v ňom musia byť zaznačené. Lodný denník vedie lodný kadet. Najprv si robí poznámky nanečisto, ktoré potom prepíše do denníka. Každú stranu lodného denníka podpisuje veliteľ lode. Lodný denník je čosi ako „zákon Boží“, ktorý vždy platí, uzatvára svoje rozprávanie loďmajster Juraj Bohunský.
Pohľadnica s motívom parníka na Dunaji, od známeho maliara a grafika Karla Frecha (1883 -1945). (Zdroj: archív autora)
Detstvo na lodi Bratislava
Člen OZ Bratislavské rožky Ladislav Kálmán (1957) nie je lodníkom, ale pamätníkom, ktorý sa ako chlapec viezol loďou Bratislava. Jeho otec pracoval päť rokov ako prevádzkar na tomto dunajskom parníku. Pôsobil na ňom v rokoch 1958 – 1963 a jeho syn Laco ho s obľubou na lodi navštevoval. V chlapčenskom veku sa pohyboval po jej palube i podpalubí a zažíval detské hry. Pamätá si dobre na strojovňu s dvomi piestami. Na lodi pracovali dve posádky. Jedna sa starala o rekreantov ROH. Druhá posádka bola z Dunajplavby, ktorá zabezpečovala samotnú plavbu lode.
Bočný mostík parníka Bratislava. Uprostred kapitán Lipták, naľavo p. Osuský, napravo p. Kálmán. (Zdroj: archív Ladislava Kálmána)
Parník Bratislava. Bočná paluba pri kuchyni a jej osadenstvo. (Zdroj: archív Ladislava Kálmána)
Najstaršia loď na Slovensku
V roku 1937 postavili v komárňanských lodeniciach tankovú nákladnú motorovú vlečnú loď Štúr. Loď postavenú nitovanou technológiou, podobne ako legendárny Titanic. Jej krstu, spolu so sesterskými loďami Moyzes a Vajanský, dňa 11. septembra 1937 sa zúčastnil osobne dokonca predseda prvej československej vlády Dr. Milan Hodža.
Loď slúžila svojmu účelu a prežila pestrý život, o čom si ešte v budúcnosti povieme viac. Loď bola neskôr premenovaná na Šturec a v súčasnosti je najstaršou dodnes zachovanou loďou na území Slovenska. Prebieha jej rekonštrukcia a veríme, že sa raz stane súčasťou plánovaného Lodného múzea. V roku 1981 sa na Šturci plavil aj Ing. Pavel Kara, ktorý nám tiež porozprával o svojej vášni pre lode.
Remorkér Šturec, ktorý je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, v bratislavskom nákladnom prístave pred rekonštrukciou. (Foto: Tomáš Bartovič, Commons.Wikimedia.org)
Lodník zo starej Petržalky
Pavel Kara (1964) je Staropetržalčan z Vlasteneckej ulice. K lodníctvu ho priviedol učiteľ na základnej škole. V pätnástich teda išiel za lodníka do Dunajplavby a už v takomto mladom veku sa plavil po Dunaji.
Inžinier Kara, listujúci si v knihe pána Bohunského (Foto: Braňo Bibel)
Pán Kara však napokon „zakotvil“ na súši a desať rokov opravoval lode. Popri tom stihol aj vyštudovať univerzitu a to Strojnícku fakultu STU, odbor stavba lodí. Založil si súkromnú firmu a v nej sa okrem iného venuje oprave lodí, ktoré ostali jeho celoživotnou vášňou. Podieľa sa aj na rekonštrukcii lode Šturec, ktorý je jeho srdcovkou. On tomu hovorí „osud“.
Počas zaujímavej debaty o lodiach s pánmi Bohunským, Kálmánom a Karom, prišiel na pretras aj tok štrku riekou. Predtým, ako boli na Dunaji postavené priehrady priviezla rieka na slovenské územie 600.000 metrov kubických štrku za rok. Dnes je však žiaľ prirodzený režim rieky narušený. Doteraz má však Dunaj vďaka štrku svoj typický zvuk. Stačí strčiť hlavu pod riečnu hladinu, aby sme započuli „šumenie Dunaja“. Je to charakteristický zvuk rieky, keď sa tisíce okruhliakov kotúľajú jej dnom.
Na fotografii je 105-kilogramová a 215-centimetrová vyza, ktorú vylovili maďarskí rybári z Dunaja v roku 1962. (Zdroj: Fortepan)
Riečny obor
Ďalšou dunajskou legendou je ryba, ktorá kedysi kraľovala Dunaju. Vyza veľká (zvaná tiež beluha), z čeľade jeseterovité bola lovená pre jej cenné mäso. Najväčšie vyzy na slovenskom úseku Dunaja vážili až tonu a merali 6 a viac metrov.
O vyze napísal Matej Bel vo svojich Notíciách takto: „Prečo už tak zriedka priplávajú k nám? … Teraz je to tak, že tento druh je vychytaný skôr, ako môže preniknúť proti prúdu rieky až k Prešporku. Sú totiž rad-radom rybolovy, ktoré striehnu na vyzy. … Čo tam unikne sieťam, to sa alebo dostane do Váhu, aby bolo ulovené pri Gute, alebo sa vynorí v koryte Malého Dunaja, kde sú znovu nové nástrahy, ktoré ak už niekde, tak predovšetkým pri Vojke, prekážajú rybám preniknúť k nám a rozmnožiť svoj rod.“
Dnes vyzám k návratu k nám bránia vodné diela Železné vráta a Gabčíkovo. Na slovenskom úseku Dunaja sa ryba považuje za vyhynutú, nakoľko bola na našom území (v obci Sap) naposledy spozorovaná v roku 1957.
Zamrznutý Dunaj, fotený z petržalskej strany rieky z Elýzia. Dunaj v Bratislave naposledy zamrzol v roku 1965. (Zdroj: archív autora)
Parník Sázava, uviaznutý v ľadovom zovretí v zime roku 1927. Loď sa napokon podarilo vyslobodiť a bez poškodenia dopraviť do bratislavského prístavu. (Zdroj: archív Juraja Bohunského)
Pojem, ktorý ste asi nepoznali
Počuli ste už o „védlovaní“? Pravdepodobne nie, lebo slovo pochádza z nemeckého „wedeln“ (vrtieť) a poznajú ho len starí lodníci. Védlovanie sa učilo na lodníckej škole a išlo o techniku, pri ktorej sám lodník dokázal veslovať čln jedným veslom. Je to zaniknutý druh bežného veslovania, pri ktorom sa vesluje postojačky na zadnej časti člnu, kývavým pohybom vesla. Dnes táto technika v lodníctve viac nemá využitie, nakoľko sa na pohyb člnov používa závesný motor.
Nostalgické časy, kedy parníky kraľovali Dunaju. Rok 1919: Loď s názvom Wien pod Devínom, na ktorom vtedy ešte stál Miléniový pamätník. (Zdroj: Fortepan)
Záver
S pánmi Bohunským, Kálmánom a Karom sme sa rozlúčili symbolicky pri Dunaji, kde im fotograf Braňo Bibel urobil na pamiatku spoločnú fotku. Veríme, že to nebolo naše posledné stretnutie a teším sa na návštevu lode Šturec, o ktorej pripravujeme reportáž.
Ahoy!
Zľava Ladislav Kálmán, Juraj Bohunský a Pavel Kara pri Dunaji v Bratislave. (Foto: Braňo Bibel)
Peter Janoviček
Fotografie: Braňo Bibel
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!