Eva Bolemant: „„Boli sme presvedčení, že tento symbol treba vrátiť do povedomia občanov mesta a rozhodli sme sa ho vrátiť našou prácou a s láskou k mestu.“

Správy
13. decembra 2020

V týchto dňoch oslavujeme prvú a veľmi úspešnú dekádu existencie občianskeho združenia Bratislavské rožky. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s jeho zakladateľkou a predsedníčkou Evou Bolemant. Jej silná a tvorivá osobnosť drží pokope všetky aktivity združenia, prináša nové nápady a inšpiruje k nim aj svoje okolie. Posúďte sami.

Eva Bolemant

 

Môžeš nám prezradiť pár informácií o sebe, aké máš záľuby, predstavíš nám svoju rodinu? Ako dlho žiješ v Bratislave? Ktoré je Tvoje najobľúbenejšie miesto v Bratislave, kam sa rada vraciaš?

V Bratislave žijem od roku 1985, takže som ešte zažila zatvorené dvory a úplne iné vnímanie histórie mesta, ako je to dnes. Do Bratislavy som prišla na univerzitu a predtým som veľmi veľa kontaktov na mesto nemala. Čo si ale veľmi dobre pamätám, bol pioniersky sľub na Slavíne, kde som sa dosť čudovala tej celej ceremónii a nechápala som presne, prečo bolo treba ísť kvôli tomu tak ďaleko! Na základnú školu som chodila v Nových Zámkoch, pochádzam z blízkej dediny, z Bajču, kde dodnes žije moja mama. No, ale keď som už bola v Bratislave, tak som pozerala ulice, domy z autobusu a páčilo sa mi! Od detstva veľmi rada cestujem, mám rada veľké mestá, múzeá, krásne staré budovy, divadlá a milovala som malé kiná, kníhkupectvá, kaviarne, reštaurácie a zaujímavé mestské priestory. Od prisťahovania som niekoľko rokov bola v tíme, kde sme organizovali aktivity spoločenstva maďarských vysokoškolákov v Bratislave (József Attila Klub – JAIK – Klub Attilu Józsefa).

V našej kancelárii 

Už vtedy sa nám podarilo osloviť historikov, ktorí nám prednášali o meste, v ktorom žijeme. Pamätám sa, že sme boli pyšní, keď sa niekomu z nás podarilo kúpiť si knihu od Štefana Holčíka: Korunovácie v Prešporku, túto knihu vydali aj v maďarskom jazyku, a viem od pána Holčíka, že kvôli tej knihe mal aj problémy v tom čase. Tým, že som bývala v rôznych podnájmoch v rôznych častiach Bratislavy, tak môžem povedať, že som Bratislavu dobre spoznala. Po vyštudovaní som zostala tu a cítim sa dobre! Mám tri deti, s nimi žijem v Starom meste a veľmi si to ceníme. Moje obľúbené miesto? Asi celé Staré mesto, ale keď treba presnejšie, tak veľmi rada sa vyberiem do Horárne do Horského parku, na breh Dunaja pri Karloveskom ramene, mám rada budovu YMCA, Starý most a Sad Janka Kráľa, všetky moje obľúbené kaviarne, trh na Žilinskej, Starú tržnicu.

Rada sa vyberiem aj mimo Starého mesta do galérie Danubiana, na podujatia do Novej Cvernovky alebo do parku kaštieľa v Rusovciach. Som publicistka, koučka, manažérka kultúry a spisovateľka. Zakladateľka a predsedníčka Občianskeho združenia Bratislavské rožky – Pozsonyi Kifli Polgári Társulás. Pôsobila som v rôznych kultúrnych inštitúciách, v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku ako odborná pracovníčka a kurátorka. Som redaktorkou internetového magazínu www.bratislavskerozky.sk, vydavateľkou a autorkou viacerých publikácií a článkov o starej Bratislave, ako aj knižky Kempelen v edícii Bratislavské rozprávky (OZ Bratislavské rožky, 2013). Publikovala som v časopisoch Vasárnap a Új Szó,  vlastné knihy Bratislavské dojmy (Pozsonyi észlelések), s mojou kamarátkou Miriam Molnár spoločne kniha Vannak helyek (Sú miesta)  a Vannak nők (Sú ženy).

S kolegami, Árpádom Korpásom a Sándorom Pappom

Si predsedníčkou občianskeho združenia Bratislavské rožky. Kto prišiel s myšlienkou založiť ho a ako dlho trvala príprava? Ako vznikol názov odkazujúci na obľúbenú bratislavskú pochúťku?

V tom čase sme pracovali v SNM – Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku. S kolegom Sándorom Pappom mladším sme sa často rozprávali o tom, že Bratislava má veľmi bohatú históriu, žili tu v mieri odjakživa vedľa seba rôzne národy a národnosti. Žili a tvorili tu umelci, historici, vynálezcovia a ďalšie osobnosti, ktoré ovplyvnili vývoj mesta, ktoré veľa dali nášmu mestu a my sme o nich a o tom všetkom (z rôznych, niekedy aj z politických dôvodov) ani nevedeli. Takže sme sa rozprávali často o tom, že nejak by bolo treba predstaviť toto naše mesto samotným obyvateľom a každému, koho zaujíma história mesta a všetko, čo s históriou bolo spojené. Zároveň sme vedeli o tom fenoméne, že veľa ľudí (aj takí, ktorí tu žijú celý život) nemá rado Bratislavu. Samozrejme sme chápali, že nikoho nemôžeme nútiť, aby rád žil vo svojom meste, alebo mal rád ulice, domy a dejiny tohto mesta. Cítili sme však, že keď predstavíme „našu Bratislavu“, ktorú máme radi a s pomocou odborníkov, fotografov, autorov článkov, historikov, prednášateľov a sprievodcov ukážeme, aké je hlavné mesto, možno to bude zaujímať aj iných.

Prvé roky, na fotke:  Ildikó Bauer, Simon Matrka a Margit Garajszki

Keď sme sa rozhodli, čo presne urobíme, príprava už netrvala dlho. Pripravili sme stanovy, určili sme si ciele, čo chceme robiť a keď nás na MV SR dňa 17. decembra 2010 zaregistrovali, mohla sa začať práca. Vznik nášho združenia sme išli osláviť na Vianočné trhy na Hlavné námestie a vtedy sme vôbec netušili, že za pár rokov už pravidelne budeme súčasťou týchto trhov a budeme môcť prezentovať naše aktivity, šíriť dobré meno bratislavských rožkov a sprostredkovávať históriu mesta tak deťom ako aj dospelým, tak Bratislavčanom ako aj všetkým, ktorí majú o to záujem.

Občianske združenie sme založili štyria, Sándor Papp mladší, Júlia Ivanics, Ildikó Bauer a ja. Zaregistrovanie združenia predišlo výber mena. No, nad tým sme veľa hodín presedeli, nakoniec sme sa rozhodli pre pečivo, ktoré bolo symbolom Prešporku v dávnej minulosti a v roku 2010 už vôbec nebolo o ňom počuť. Boli sme presvedčení, že tento symbol treba vrátiť do povedomia občanov mesta a rozhodli sme sa ho vrátiť našou prácou, našimi aktivitami a s láskou k mestu.

Vianočný Dobrý trh, s Sándrom Pappom a Jakubom Kurocom

Koľko členov má združenie dnes po desiatich rokoch existencie? Darí sa združeniu získavať nových členov a čo záujemcom o členstvo ponúka? Neuvažujete o nejakej špeciálnej akcii na získanie nových členov v roku 2020?

Zaregistrovaných je 287 členov, je to pohyblivé číslo, s členstvom pracujeme, udržiavame kontakty a ponúkame rôzne benefity. V začiatkoch, keď sme začali ponúkať možnosť prihlásiť sa za nášho člena, veľa ľudí sa na nás pozeralo s nedôverou. Možno ešte mali zlé spomienky z členstva v rôznych organizáciách počas socializmu, tak boli zdržanliví. Nevzdali sme sa. Čo nás ale v tom čase veľmi tešilo a povzbudilo, že boli aj takí, ktorí nám dôverovali a pomaličky sa prihlasovali. Bolo nám cťou mať v združení vynikajúcich sprievodcov, historikov, pracovníkov archívov, múzeí, záujemcov, Bratislavčanov, ako aj starých Bratislavčanov, Prešporákov, seniorov a taktiež mladých, ktorí videli v našej práci niečo pozitívne, zaujímavé a užitočné. Významná udalosť bola, keď sme sa prvýkrát v roku 2013 zúčastnili na mestskom podujatí, na Vianočných trhoch a na Dobrom trhu. V roku 2014 sme sa podieľali na Brand festivale v Starej tržnici. Na týchto podujatiach sme sa prezentovali prvýkrát naživo, dovtedy sme prevádzkovali hlavne dvojjazyčnú webstránku a začali sme s vydávaním edície Bratislavské rozprávky. Na trhoch a festivaloch náš stánok vždy navštívilo niekoľko starých Bratislavčanov, mali sme spätnú väzbu na naše články a knihy, ktoré už vtedy sledovali a čítali ľudia. Pre nás bol obrovský zážitok stretnúť ľudí, ktorým sa naša práca páči a zaujímajú sa o ňu. Z podujatí sme sa vrátili s množstvom kontaktov a zážitkov. Na Brand festivale sme sa spoznali a prvýkrát spolupracovali s firmou FantastiCo. V korektnej a veľmi dobrej spolupráci pokračujeme dodnes s pánom majiteľom firmy Jánom Šimúnekom, s ktorým nás spája láska k pečivu a k histórii bratislavských rožkov.

Na Bratislavskom majálese

Verejnosť sa zúčastňuje na podujatiach združenia – vlastivedných vychádzkach, výstavách a prednáškach odborníkov zameraných na históriu nášho mesta, kupuje si Prešporský kalendár a tie najlepšie bratislavské rožky v stánku Bratislavských rožkov na vianočných trhoch. Nevidia však množstvo práce spojenej s prípravou, organizáciou a pod. Môžeš spomenúť mená Tvojich najbližších spolupracovníkov, ktorí sa vo veľkej miere podieľajú na tejto činnosti?

Môj najbližší spolupracovník je spoluzakladateľ združenia Sándor Papp mladší. Od začiatku spolu tvoríme, plánujeme, snívame, ale hlavne pracujeme, aby sa naše ciele stali skutočnosťou. Je šéfredaktorom našej webstránky, ktorá nepretržite funguje už od založenia združenia. Slovenská a maďarská jazyková mutácia funguje naplno a podľa štatistík je to veľmi obľúbený portál tohto druhu. Máme dvoch podpredsedov, Jána Vyhnánka a Árpáda Korpása. Rada by som spomenula skutočnosť, že sa nám často stalo, že na základe našej práce, našich článkov, našej webstránky nás kontaktovali ľudia, odborníci, milovníci histórie Bratislavy, aby s nami nadviazali spoluprácu. Takto nás kontaktoval aj Ján Vyhnánek a za krátky čas sme sa dohodli, že sa pripojí k nám a stane sa našim podpredsedom. Na jeho odporúčanie sme začali organizovať tematické prechádzky mestom, neskôr virtuálne prechádzky, prednášky, ktoré sa konali, keď bolo vonku zlé počasie. Doteraz sme zorganizovali viac ako sto prechádzok, a to v slovenskom a v maďarskom jazyku. Pravidelné sú aj prednášky, ktoré sa v začiatkoch uskutočnili v Maďarskom inštitúte na Palisádach, keď riaditeľom bol István Kollai, ale z priestoru sme rýchlo vyrástli, chvíľu sa konali v Univerzitnej knižnici v spolupráci s pani generálnou riaditeľkou Sylviou Stasselovou a potom nám poskytlo Múzeum mesta Bratislavy pod vedením pána riaditeľa Petra Hyrossa krásne priestory Faustovej siene. So spomenutými inštitúciami dodnes úzko spolupracujeme a sme vďační za pomoc v tých časoch, keď sme ju veľmi potrebovali.

Po prednáške Ivora Švihrana

Tak ako Ján Vyhnánek, aj druhý podpredseda Árpád Korpás je sprievodcom a pripravuje pre záujemcov zaujímavé vychádzky. Okrem ďalších úloh má na starosti aj kontakt s médiami. Vrátila by som sa k webstránke a ku knihám, kde by sme sa nezaobišli bez grafika. Od prvej chvíle spolupracujeme s vynikajúcou grafičkou Rékou Szabó a zožali sme už nejednu veľmi pozitívnu kritiku na grafické riešenie našich produktov. Ďalšie členky predsedníctva sú Iveta Bartošovičová a Mária Ziffová, ktoré od začiatkoch stoja pevne pri nás. Ich dobrovoľnícka činnosť je pre nás veľmi vzácna. Vždy sa môžeme na ne spoliehať, keď potrebujeme pomoc. K tomu, aby mohla byť webová stránka dvojjazyčná, potrebujeme prekladateľov. Nevieme byť dosť vďační Jitke Rožňovej, ktorá s nami spolupracuje od založenia a často nám ponúkla, že menšie texty pre nás urobí bez honorára. Táto ponuka nám veľmi pomohla v začiatkoch, keď sme veľmi ťažko získavali dotácie na našu činnosť. Prekladateľ Peter Böszörményi už tiež pracuje pre nás niekoľko rokov, rýchlo, spoľahlivo a bezchybne. A aby všetko ostalo zdokumentované, úžasná spolupráca je za nami (a dúfam, že aj pred nami) s Braňom Bibelom, možno už môžem povedať našim „dvorným“ fotografom. 🙂

Tematická prechádzka, Mikulášsky cintorín s Janom Vyhnánkom 

Menovala som svojich najbližších spolupracovníkov, ale okrem nich máme veľký okruh ľudí, ktorých môžeme osloviť, ktorým môžeme zavolať, ako sa povie aj „o polnoci“. Pomáhajú nám aj naši členovia a stáva sa, že na základe odporúčania našich členov a sympatizantov sa nám otvárajú dvere na úradoch, v inštitúciách a na rôznych miestach a takto vieme si zabezpečiť, aby sa naše plány stali skutočnosťou. Od prvých našich krokov stáli pri nás Zuzana Godárová a Dušan Godár, ktorí sa medzi prvými hlásili za členov združenia a dodnes sa môžeme na nich obrátiť, vždy sú k dispozícii a ich vzácne rady sme často potrebovali počas našej práce. Taktiež naše programy garantuje už niekoľko rokov pani Eva Trúchla, prekladateľka a sprievodkyňa. Rada spomeniem dlhoročnú dobrú spoluprácu so sprievodcami a musím povedať, že práve na základe ich kvalitných prednášok a sprevádzaní sa stali naše prechádzky veľmi populárnymi. Od prvej chvíle sú pre nás dôležití naši autori článkov, autori kníh, ilustrátori, grafici, tlačiarne, ktoré nám zabezpečia kvalitné a krásne knižky a Prešporské kalendáre, ktorými sa snažíme priniesť každoročne do domovov našich sympatizantov pohľady zo starého Prešporka.

Na podujatí Zlatý rožok v roku 2018

Ako sa pozerá predsedníčka združenia na uplynulých 10 rokov, naplnili sa ciele, ktoré ste si kládli pri jeho založení? Podelíš sa s čitateľmi o nejakú vtipnú alebo zaujímavú príhodu, ktorú si počas nich zažila?

Bolo to krásnych desať rokov! Úžasné bolo to, že náš tím od začiatku spoločne pracoval na cieľoch, ktoré sme spolu vytvorili a nikdy nebolo treba nikoho urgovať, práca prebiehala s veľkou láskou a entuziazmom. Za tých desať rokov sa vytvorila jedna veľká komunita, ktorá si pomáha navzájom a zároveň pracuje pre jeden cieľ a nie je zanedbateľné, že to všetci robia s láskou!

Členka predsedníctva, Iveta Bartošovičová

Najúžasnejší pocit pre mňa je, keď na našich podujatiach vidím, ako sa ľudia tešia, že sa stretnú, že sa už poznajú, vytvorili sa nové priateľstvá, našli sa starí kamaráti, ktorí sa možno nevideli aj štyridsať rokov. Vytvorila sa skupina ľudí Rožkárov, ktorí sú patrične pyšní na to, že patria do tejto komunity, veď iba tak mohla vzniknúť, tak môžeme pracovať, tak sa môžu uskutočniť podujatia, keď oni všetci, teda naši členovia a priaznivci sú tam s nami. Svet sa momentálne mení. Nemôžeme sa stretávať, ale my veríme v to, že naďalej najdôležitejšie budú medziľudské vzťahy a vzácne osobné stretnutia. Teraz sme aspoň v spojení cez internet, sociálne siete a telefón…

S ďalšou členkou predsedníctva Máriou Ziffovou

Mali sme veľmi veľa zážitkov, napríklad prechádzky sa uskutočnili aj vtedy, keď pršalo, keď bola zima, ale aj keď bolo neznesiteľne teplo. Vždy som obdivovala účastníkov, že to s nami zvládli a ostali do konca podujatí. Niekoľko rokov na Vianočných trhoch nám tiež donieslo veľa-veľa zážitkov. Najdojemnejšie pre mňa sú vždy stretnutia s ľuďmi, ktorých niečo spája s Bratislavou a prídu nám o tom porozprávať. Veľakrát sa nám poďakovali za prácu, ktorú robíme, priniesli ukázať rodinné poklady, staré fotografie, dokumenty, cítime od začiatku dôveru ľudí a tento fakt je pre mňa, pre nás najdôležitejší. Vypočula som si veľa rodinných aj osobných príbehov a musím povedať, že bratislavské príbehy by mohli tvoriť celú edíciu, keby z toho niekto chcel napísať históriu mesta.

Na tematickej prechádzke s Ágnes Benyovszky

Aké sú najbližšie plány združenia a kde ho vidíš v roku 2030?

Plány máme, ale momentálne je ťažko plánovať. Zatiaľ nám musí stačiť fakt, že máme úžasnú, fungujúcu komunitu a veľký okruh ľudí, ktorí s nami spolupracujú a veria nám. A najdôležitejšie asi je, že máme radi naše mesto. Verím, že každý nasledujúci rok sa uskutoční podujatie Zlatý rožok, ktorý organizujeme vždy k dátumu založenia združenia, teda v decembri (tento rok žiaľ sa to neuskutoční) a pri tej príležitosti oceníme tých, ktorí nám nezištne pomáhajú v tom-ktorom roku. Keď sme prvý rok udelili tento zlatý diplom, som netušila, že o pár rokov ho uvidím u niekoho v životopise, ako ocenenie, ktoré sa ráta. Teší nás aj to, že v posledných rokoch sme dostali niekoľko ocenení aj my, od Magistrátu mesta Bratislavy v roku 2016 za mimoriadny občiansky prínos v oblasti rozvoja historickej pamäti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a za propagáciu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a spájanie tradičných komunít v našom meste, v roku 2018 tiež od Magistrátu mesta a od BKIS za významný prínos k vytváraniu obrazu Bratislavy, za pripomínanie a znovu objavovanie jej histórie a rozvoj vlastivednej osvety a vzdelávania. Tiež v roku 2018 sa OZ Bratislavské rožky stalo laureátom ceny Pro Patria, ktorú mu udelila odborná organizácia zdržujúca maďarských regionálnych historikov na Slovensku Pro Patria.  V roku 2019 Cenu Júliusa Satinského za počiny zamerané na zachovanie kultúrneho a historického dedičstva starej Bratislavy – Prešporka. Máme tieto dokumenty zavesené v našej kancelárii a sme nesmierne vďační za to, že naša práca je uznávaná.

Na podujatí Zlatý rožok, s Júliusom Cmorejom a Vojtechom Szemesom

Združenie vydáva aj sériu kníh „Bratislavské rozprávky“ v slovenčine a maďarčine, v ktorej približuje nielen detským čitateľom takmer neznáme osobnosti z histórie nášho mesta. Aké sú odozvy od čitateľov?

Viete ako dopadne človek, keď niečo vymyslí? No, zvyčajne to, čo vymyslel, musí aj urobiť, uskutočniť. Takto som dopadla ja s edíciou Bratislavské rozprávky. Nápad som dostala na jednej zahraničnej ceste, keď som mojim deťom vyberala darček a hľadala som nejaké knihy. Vtedy som si uvedomila, že aj my v Bratislave máme veľmi veľa osobností, ktoré niečo urobili pre mesto a mohli by byť napísané o nich knihy, a my nielenže nepíšeme knihy, ale o nich vôbec ani nevieme. Už doma, spolu s vedením sme sa rozhodli, že skúsime osloviť naraz deti, dospelých a starých rodičov a rozhodli sme sa pre rozprávky. Prvú knihu o Wolfgangovi Kempelenovi som napísala ja, potom nasledovali ďalšie a teraz pripravujeme už pätnástu knihu. Knihy vychádzajú v slovenskom a v maďarskom jazyku a ohlasy sú veľmi priaznivé – aj zo zahraničia. Často kupujúci posielajú knihy rodinným príslušníkom, ktorí žijú v zahraničí, aby mali kúsok Bratislavy vo svojich bytoch po celom svete. Dlho by som vedela rozprávať o rôznych dobrodružstvách počas chystania kníh, o prezentáciách, o deťoch, o dospelých. Koľko kníh, toľko príbehov, ale predsa by som spomenula príbeh knižky o hudobnom skladateľovi Bélovi Bartókovi, ktorý tu prežil svoje detstvo do veku osemnástich rokov. Autorka Margit Garajszki sa rozhodla spolu s violistkou Júliou Urdovou v réžii Silvestra Lavríka pripraviť hudobno-náučné predstavenie Bartók a Drevený princ, s ktorým navštívili na Slovensku môžem povedať, že skoro každú školu a knižnicu. Odviedli obrovskú prácu a osvetu, veľmi veľa detí na Slovensku spoznalo meno hudobníka, ktorý svoje detstvo prežil v starom Prešporku a odtiaľ sa vydal na dráhu svetoznámeho skladateľa. O knihy je veľký záujem aj medzi slovenskými aj maďarskými čitateľmi a veríme, že sa nám podarilo ukázať, na aké množstvo osobností môžeme byť v Bratislave pyšní.

Prezentácia kníh Bratislavské rozprávky s Margit Garajszki

Združenie je príkladom dobrej spolupráce medzi rôznymi národnosťami žijúcimi v Bratislave, podporuje pomocou rôznych projektov umelecký a kultúrny život mesta. Poznáš ešte nejaké ďalšie združenie s týmito princípmi a príp. spolupracujete s takýmito organizáciami?

Spolupráca s organizáciami a inštitúciami sa vyvinulo veľmi prirodzene. V podstate od vzniku našej dvojjazyčnej webstránky a na základe našej činnosti nás oslovujú historici, novinári, vydavatelia, inštitúcie, organizácie a tiež neziskové organizácie z rôznych oblastí týkajúcej sa histórie a súčasnosti nášho mesta, s ktorými dodnes spolupracujeme na rôznych úrovniach a na rôznych projektoch. Veľmi úzko spolupracujeme s organizáciou Pamäť mesta Bratislavy, ďalej, ako som vyššie spomínala s Múzeom mesta Bratislavy, s Galériou mesta Bratislavy, s Archívom mesta Bratislavy, s Univerzitnou Knižnicou, s odborníkmi z rôznych univerzít a katedier, s Maďarským Inštitútom, s Goethe Inštitútom. Dlhodobo spolupracujeme s OZ PUNKT, s organizátormi Dobrého trhu, ďalej s Alianciou Stará Tržnica, a máme dobré vzťahy aj s vedením mesta. Už niekoľko rokov sú naše tematické prechádzky súčasťou Mestských kultúrnych dní v Bratislave, ktoré organizuje Mestský výbor Csemadoku. Ešte v našich začiatkoch sme začali budovať s Balázsom Gálffym, vtedajším predsedom Klubu Jánosa Selyeho – klub maďarských študentov medicíny – dodnes trvajúcu spoluprácu.     V rámci tejto spolupráce vnímame u všetkých spomínaných fenomén spolupatričnosti, to, že všetci s radosťou a spoločne pracujeme pre toto mesto, a ako sme nazvali našu pripravovanú pop-up výstavu, kde predstavujeme príbehy starých prešporských rodín, tak by sme mohli pomenovať náš prístup k mestu: Ich bin eine Pressburgerin/Ich bin ein Pressburger!

Zuzana Godárová

Podporili nás

Don`t copy text!