Fotograf Josef Hofer (1883 – 1967)

Historické osobnosti
2. apríla 2019

Priaznivci historickej fotografie poznajú dielo K. Plicku z medzivojnového Slovenska. No iste je menej takých, ktorým sú známe zábery možno rovnako kvalitného profesionála, ktorý svoj život spojil s Bratislavou.  

dsc_0336_86x132

Zdroj: Súkromná zbierka

Narodil sa v nemeckej gazdovskej rodine v obci Schildern (dnes časť Dunajskej Lúžnej), kde absolvoval prvých šesť tried ľudovej a meštianskej školy. Učarovalo mu vtedy nové umenie fotografie, ktorému sa vyučil na začiatku 20. storočia. Už v roku 1914 začal pracovať pre magistrát mesta Bratislavy . Do nádejnej kariéry však zasiahla vojna a od roku 1915 bol pridelený k vojenskému veliteľstvu v Bratislave (Generalstababteilung), odkiaľ sa dostal na taliansky front. Po demobilizácii koncom roku 1918 sa od nasledujúceho roku stal opäť zamestnancom v mestských službách. Ešte rok pred úspešnými majstrovskými skúškami (1924) sa stal fotografom mestského múzea a preň ako aj pre mestský archív vytvoril stovky záberov bratislavských pamiatok, muzeálnych zbierok, ale zachytil aj bežný život v meste. Dokumentoval modernizáciu mesta – dláždenie ulíc, stavbu nových objektov ako Manderlov dom, Avion na Americkom námestí, priemyselné stavby a pod. Mimoriadne cenné sú jeho zábery stavieb, ktoré boli počas rýchleho rastu mesta v 30. a 40. rokoch búrané (napr. budovy na Obchodnej, Vydrici, Poštovej a pod.). Vďaka jeho zmyslu pre drobnokresbu sa nám zachovali desiatky fotografií z vnútrodvorov na Židovskej ulici, Vydrici či Zuckermandli. Spolupracoval s mestskými historikmi a pamiatkármi ako O. Faust, K. Benyovszky, K. H. Frech, A. Rigele a jeho fotografie tvorili ilustračnú zložku vyše dvadsiatky kníh, ktoré vyšli do skončenia vojny.

05

 Zdroj: Archív hl. mesta SR Bratislavy (AMB)

Po smrti prvej manželky (1908 sa narodila dcéra Melanie) sa oženil v roku 1916 druhý raz s niekoľkogeneračnou Prešporčankou Johannou Sauerackerovou. Spočiatku bývali u svokrovcov na Schöndorfskej (dnes Obchodnej) a po 4 rokoch manželstva sa páru narodil syn Kurt. V tom istom roku sa presťahovali na Konventnú 9 – 5, kde obývali 5-izbový byt na prízemí domu. Podľa zachovaného inventára bol byt plný rytín a starožitností – väčšina z nich zobrazovala Bratislavu a jej históriu. Fotografovi sa darilo a tak si v roku 1926 kúpil pozemok o výmere 2709 m2 v dnešnej vilovej štvrti v okolí Timravinej ulice (vtedy Erkelova), na ktorom si postavil letný domček s výhľadom na Staré Mesto. Prerábal cestičky, dosádzal stromy, vybudoval bazén. Medzi jeho fotografiami je množstvo záberov rodinnej pohody v záhrade s výhľadom na mesto. No ako aktívny turista robil s rodinou výlety do okolia, ktoré ilustrujú jeho zábery z Pajštúna alebo Záhoria. Z poverenia Umeleckého spolku podnikal dokonca cesty po celom Slovensku (najmä horná Nitra, banské mestá, Spiš, Tatry), aby zdokumentoval pamiatky a život. Z týchto ciest sa zachovali stovky záberov.

03

Zdroj: Súkromná zbierka

V 1933 bol zo zdravotných dôvodov penzionovaný, no po zlepšení zdravotného stavu sa rozhodol vo svojej profesii podnikať. V byte na Konventnej 9 si zriadil ateliér a investoval do fotovybavenia. Dva roky po odchode do dôchodku začal fotografovať na živnosť pre vydavateľstvá na Slovensku aj v zahraničí. Opäť zachytával malebné uličky svojho mesta, ľudí na priedomí, deti hrajúce sa na ulici, ale aj oficiálne fotografie politických návštev či motívy vhodné na pohľadnice. Rodinný podnik prekvital a od 1940 si otvoril spolu s podnikateľom a svojím učňom E. Knechtsbergerom ďalší fotoateliér na prízemí budovy na Dlhej 8 (dnes Laurinská) so 4 miestnosťami. Celkovo zamestnával na vrchole svojich aktivít od 4 do 7 spolupracovníkov.

01

Zdroj: Súkromná zbierka

Koniec 30. rokov priniesol pre život bratislavských Nemcov, ku ktorým sa Josef Hofer vždy hlásil, veľké zmeny. Pokojnú komunitu aktivizovali a indoktrinovali veľkonemecké myšlienky. V tomto ovzduší aj Joseph Hofer nemohol ostať bokom a vstúpil do Deutsche Partei, pre ktorú potom v 40. rokoch fotografoval niekoľko akcií. V tom čase si jeho syn Kurt Hofer našiel priateľku a budúcu životnú partnerku z Kremnických Baní, ktorá rozšírila kruh rodiny Hoferovcov.

06

Zdroj: Archív hl. mesta SR Bratislavy (AMB)

Po Povstaní bolo slovenským Nemcom jasné, že prehratá vojna prinesie svoje konzekvencie a tak sa iste s ťažkým srdcom rodina Hoferovcov zbalila do 8 debien, ktoré poslali do rakúskeho Bad Aussee. Časť z nich bola podľa neskoršieho vyjadrenia J. Hofera poškodená pri bombardovaní vlaku v blízkosti Amstetten. Do Rakúska sa na nákladnom aute vybrali aj Hoferovci sami – vo februári 1945. O všetky nehnuteľnosti v Bratislave a časť bežného majetku prišli. V rakúskom Bad Aussee mali menší domček, v ktorom prečkali koniec vojny, no Rakúsko vysídlencom nebolo naklonené a tak museli hľadať svoje šťastie v povojnovom rozbitom Nemecku.

dsc_hofer_vyustenie

Zdroj: Súkromná zbierka  

Po niekoľkotýždňovom provizóriu v Steinhausen sa usadili v mestečku Nürtingen, kde si Josef prenajal niekdajšiu cukráreň a prerobil ju na fotoateliér, v ktorom zamestnal celú svoju rodinu. Fotografie zo svojej milej Bratislavy poskytoval aj po nútenom odchode do kníh, ktoré vychádzali v Nemecku, na prednášky, alebo aj na celkom pragmatické účely (Nemecko odškodňovalo vysídlencov, ktorí dokazovali vzhľad nehnuteľností, o ktoré prišli aj vďaka veľkému fotoarchívu Hoferových fotiek, ktorého časť si vzal so sebou). Občanom Nemecka sa spolu so svojou prešporskou manželkou Johannou stali až v roku 1958, no na „svoj Pressburg“ nezabudli. Ešte aj dnes jeho práce a zbierky z bytu na Konventnej krášlia byt jeho syna a nevesty v Nürtingene a pripomínajú staré prešporské časy, kedy sa Josef Hofer okrem fotografovania „svojho mesta“ venoval aj rybárčeniu, bicyklovaniu a turistike.

02 

Zdroj: Súkromná zbierka

Tisícky jeho diel ostali v Bratislave (v žiadosti o odškodnenie ich odhadoval na 10.000). Vo fondoch Archívu mesta Bratislavy sú z nich asi 3 tisícky a v Múzeu mesta Bratislavy ich ostalo do tisícky. Stovky z nich sú zhotovené na sklených negatívoch 13×18 cm, 18×24 cm alebo ešte väčších, ktoré umožňujú detailné výrezy – takpovediac nahliadnutia do tvárí okoloidúcich a do novín, ktoré si čítali v parku na lavičke. Množstvo fotografií je roztrúsených u súkromných zberateľov.

Projekt Pamäť mesta Bratislavy (PamMap: www.pammap.sk) sa snaží všetky známe fotografie zdigitalizovať s postupne ich zdarma sprístupniť milovníkom nášho mesta na svojej internetovej stránke. Ak by ste vedeli o ďalších fotografiách (nielen) J. Hofera a boli by ste ochotní ich poskytnúť na oskenovanie, môžete kontaktovať autora článku. Aby sa nezabudlo na ľudí, miesta a udalosti…

Juraj Šedivý

PamMap | FiF UK | oz. Historia Posoniensis | sedivy@fphil.uniba.sk

Pripravene v spolupráci s Archívom hl. mesta SR Bratislavy a PamMap.

(Skrátený text vyšiel aj v periodiku Staromestské noviny, roč. 7, jún 2015, s. 8-9.)

Podporili nás