;)
Karl Frajman von Kochlow – doyen prešporských hudobníkov
9. júna 2017
Laurinská a Nedbalova ulica patria medzi tie ulice v srdci Starého Mesta, ktoré v minulom storočí najviac pocítili prudké stavebné zmeny. Mnoho z pôvodnej zástavby muselo ustúpiť novým predstavám o funkcii a výzore mesta, na uliciach tak pribudli objekty ako Centrál pasáž, Dom spisovateľov či Palác Tatra banky.
Súčasťou Bratislavy sú relatívne dlho – niekoľko desiatok rokov – už aj našinec ich preto vníma ako súčasť koloritu mesta. No nebolo to vždy tak. Jeden z takýchto domov stojí už viac než 60 rokov na nároží Nedbalovej a Laurinskej ulice (Nedbalova 19). Jeho autori, Jozef Lacko a Milan Škorupa, nechali prízemie a prvé poschodie obložiť svetlým travertínom, zaujme tiež terasa so železným zábradlím na ustupujúcom poslednom poschodí.
Nárožie Laurinskej a Nedbalovej ulice
Tento priestor, ohraničený aj susedným funkcionalistickým domom (Laurinská 15), však kedysi tvoril výrazné prešporské genius loci. Vypĺňal ho totiž veľký meštiansky dom so stredovekými múrmi, tmavým dreveným schodiskom a znakom zlatníka Georga Striglera, nachádzajúcom sa na starobylom dvore. Ľudovo ho volali Alchimistenhaus – podľa istého alchymistu, ktorý tu údajne niekedy v 17. storočí s pomocou diabla vyrábal zlato. (Je vhodné uviesť, že tzv. Alchimistenhaus nemožno stotožniť s domom na Laurinskej 11, ako uvádza novšia pamätná tabuľa.) Od konca 19. storočia bol známy aj ako Umlauf, pretože v ňom sídlila nožiarska firma Rudolfa Umlaufa, ktorá mala na poschodí aj oddelenie parfumérie.
Nožiarska firma Rudolfa Umlaufa bola na rohu Laurinskej a Nedbalovej ulice
Menej je známe, že dlhé roky 19. storočia v dome býval dirigent a hudobný skladateľ Karl Frajman von Kochlow, v čase svojej smrti (27. júna 1885) označovaný súčasníkmi za doyena prešporských hudobníkov. Do Prešporka dorazil koncom roku 1830 ako politický utečenec z Poľska. Tam bola situácia už dlhšie napätá, veď jeho územie si koncom 18. storočia rozdelili Rakúsko, Prusko a Rusko. I keď v dôsledku Viedenského kongresu (1815) na jeho časti obnovili Poľské kráľovstvo aj s ústavou, to bolo spojené personálnou úniou s Ruskom, ktoré postupne poľskú ústavu porušovalo viac a viac. Myšlienky na obnovenie nezávislosti a dávnej slávy Poľska stále silneli, až sa v roku Kochlowovho príchodu do Prešporka zhmotnili v Novembrovom povstaní… Nevedno, prečo si Kochlow za miesto svojho úkrytu vybral práve Prešporok, no dobre urobil. Keď v apríli 1831 interpeloval pruský kráľovský sudca Neiße prešporskú mestskú radu, či „istý Frajmann“ nedorazil minulý rok z Viedne do Prešporka, nedostal žiadnu odpoveď. Naše mesto sympatizovalo s Poľskom a Kochlowova extradícia neprichádzala do úvahy. Poľského šľachtica prijala medzi seba aj prešporská nobilita a práve tieto kontakty mu pomohli usadiť sa a začať odznova. Vyprofiloval sa ako zručný hudobník a už v auguste 1833 ho zvolili za tenoristu pri Dóme sv. Martina.
Karl Frajman von Kochlow (1800-1885)
Keď o niekoľko mesiacov neskôr vznikal Cirkevný hudobný spolok (teleso, ktoré sa čoskoro preslávilo až za hranicami krajiny), vystúpil Kochlow na jeho zakladajúcej schôdzi ako výkonný umelec. Vrchol jeho kariéry prišiel v roku 1837, keď prvý dirigent spolku Josef Kumlik rezignoval a Kochlowa zvolili za jeho nástupcu. Tento post bez problémov zastával takmer šesť rokov, no potom prišla studená sprcha: v januári 1843 na valnom zhromaždení spolku zvolili namiesto neho do funkcie šéfdirigenta opätovne Josefa Kumlika. Kochlow sa vraj zameriaval na predvádzanie svetských diel viac, ako bolo vhodné (uviedol napr. v divadle Belliniho operu Norma, čo bolo mnohým tŕňom v oku). Ako cenu útechy mu udelili titul „čestný dirigent Cirkevného hudobného spolku za jeho veľmi záslužné pôsobenie v spolku“.
Josef Kumlik (1801-1869)
O tom, ako veľmi ho takéto zaobchádzanie zasiahlo, svedčí skutočnosť, že sa odvtedy stiahol z verejného účinkovania a celú svoju tvorivú energiu až do smrti venoval pedagogickým cieľom. Aj jeho osobné vlastnosti ho predurčovali na túto rolu – podľa dobových svedectiev bol šľachetný a otvorený človek s dobrým srdcom. Keď sa k tomu pridali jeho hudobné zručnosti, niet divu, že bol vyhľadávaným učiteľom. Medzi jeho žiakov patril napr. aj slávny vojenský kapelník Alphons Czibulka. Známy bol svojou dobročinnosťou, veď deti z chudobných rodín učil bezplatne, vďaka čomu niektorým z nich zaistil dobrú budúcnosť: „Karl Frajman výdatne pomohol upevniť, zachovať a silno pestovať muzikálneho ducha nášho mesta“.
Hrob Karla Frajmana von Kochlowa na Ondrejskom cintoríne
Zomrel v požehnanom veku 85 rokov a na jeho pohrebe na Ondrejskom cintoríne sa zúčastnilo mnoho smútiacich; veď si prišli uctiť „najvznešenejšie stelesnenie umeleckých tradícií starších čias nášho mesta“. Medzi nimi boli aj členovia Cirkevného hudobného spolku (s ktorým sa medzitým pomeril), aby zaspievali Lacrimosu z Mozartovho Rekviem. Jeho rakvu, ozdobenú vencami, vložili po vysvätení farárom Karlom Heillerom do rodinnej hrobky. Tá sa na cintoríne nachádza dodnes, na rozdiel od Alchymistovho-Kochlowovho domu, ktorý zbúrali v roku 1948.
Ján Vyhnánek
Foto: Braňo Bibel, Zuzana Godárová
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!