;)
Fragmenty z korčuliarskych dejín Bratislavy
10. januára 2022
Pôsobivý obraz flámskeho maliara Pietra Bruegela st. z roku 1565 s názvom Zimná krajina s korčuliarmi a vtáčou pascou zachytáva novodobé začiatky korčuľovania v Nizozemsku: mládež sa šmýka, kĺže na zamrznutých kanáloch v topánkach s priviazanými zvieracími kosťami. V nasledujúcich storočiach sa táto veselá zimná zábavka udomácnila postupne aj v iných západných krajinách – a odtiaľ sa, prirodzene, dostala aj k nám. V prvej tretine 19. storočia sa už tento šport v Budapešti tešil mimoriadnej popularite a jeho nadšenci zdolávali ľadové plochy na jazere vo Városligete (Mestský park) aj na zamrznutom Dunaji. V roku 1869 vznikol Peštiansky korčuliarsky spolok (od roku 1872 Budapeštiansky korčuliarsky spolok).
Ani Bratislava sa nemá za čo hanbiť, veď ako dobové noviny Pressburger Zeitung píšu: „Náš Prešporok je bohatší o moderný zábavný spolok, keďže 5. februára 1870 sa tunajšia mládež podujala založiť korčuliarsky klub.“
Vydanie novín z roku 1871 pozýva milovníkov korčuliarskeho športu na nové klzisko Prešporského korčuliarskeho klubu, ktoré nájdu po krátkej prechádzke na chránenom mieste, na ploche za „Viedenskou pivárňou“ (Edlova ulica). Za priaznivého počasia tu v nedeľu plánujú usporiadať slávnosť, kde bude od 2-ej do 4-tej hodiny hrať aj vojenská kapela. To, či je ľad vhodný na korčuľovanie, budú po meste signalizovať biele zástavy s vyobrazenou korčuľou. Štrnásteho januára 1874 klub pobavil milovníkov korčuľovania veľkolepým karnevalom na ľade (Edlplatz) s pompéznym osvetlením a ohňostrojom. V hudobnej časti večera vystúpila plukovná kapela.
Vydanie novín z 28. decembra 1877 zasa informuje, že z korčuľovania sa v Prešporku stal taký módny hit, že k zimnej toalete tunajších dám neodmysliteľne patria aj korčule. A na ktorých miestach v Prešporku sa v tých časoch dalo korčuľovať? Nuž, na Pečnianskom ramene Dunaja, na klzisku na Edlovej ulici a vedľa továrne na súkno v lokalite Mlynské nivy. Ako sa z dobového článku, ktorý vyšiel 25. januára 1883, ďalej dozvedáme, Pečnianske rameno je počas týždňa menej frekventované, ale cez víkendy patrí medzi najnavštevovanejšie klziská v Prešporku. Klzisko na Edlovej ulici sa síce nachádza v centre mesta a v každom ohľade je dobre vybavené, momentálne má nižšiu návštevnosť, keďže najväčší pohyb je aktuálne na klzisku vedľa továrne na súkno. Pri korčuľovaní sa naskytá vynikajúca príležitosť na zoznamovanie sa – mladý muž sa ľahšie dostane k dáme na ľade ako na tanečnom parkete, hoci aj tu hrozí riziko zlého kroku. Desiateho januára 1886 Pressburger Zeitung informuje verejnosť o otvorení nového klziska na Cintorínskej ulici č. 5. Za priaznivého počasie je klzisko Swoboda otvorené denne od 7-ej do súmraku; od pol 7-ej do 9-tej s osvetlením.
Dvadsiateho ôsmeho decembra 1886 sa korčuliarska ponuka ešte viac rozšírila. „Starý Wawra“ v inzeráte oznamuje ctenému publiku, že v tento deň opäť otvára klzisko vedľa továrne na súkno. V záujme všeobecnej spokojnosti plochu predĺžil o 45 metrov a rozšíril o 10 metrov. Zrkadlovo hladký povrch má návštevníkom zabezpečiť zavedené vodovodné potrubie.
Správy o otváraní klzísk a ich slávnostných podujatiach, programoch a tradičných hudobných vystúpeniach boli uverejňované v inzertnej rubrike alebo medzi novinovými správami. V roku 1891 takto informovali záujemcov aj o tom, že Hackenbergerovo klzisko na Grösslingovej ulici č. 44 organizuje veľkolepý karneval na korčuliach so slávnostným osvetlením a vojenskou hudbou. Korčuliarsku sezónu 1902/1903 zdokumentovala moja stará mama Mariska Aixinger vo svojom denníku, ktorý si viedla od roku 1899, keď mala 15 rokov. Medzi jej želaniami figurovali aj korčule, ktoré – ako sa ukázalo – aj dostala. Píše: „19. novembra 1902 som sa prvýkrát korčuľovala.“ Starostlivo si poznamenala aj dni, v ktoré sa bola korčuľovať – do 25. januára väčšinou každý deň, resp. každý druhý deň; počas sezóny 1902/1903 bola na ľade spolu tridsaťštyrikrát.
V roku 1903 noviny informujú o tom, že veľký plán Prešporského telovýchovného spolku vybudovať klzisko v petržalskom športovom areáli sa výrazne posunul dopredu, o. i. určili aj výšku vstupného a rôznych permanentiek: celodenné vstupné bude 40 halierov, pre členov spolku a študentov 20 halierov. Vydanie novín z 28. januára 1906 už spomína novootvorené klzisko, kde panuje úplné bezvetrie a každý deň je tu zabezpečovaná kvalitná ľadová plochu. Navštevuje ho malá, ale vynikajúca spoločnosť. Popoludní prvého januára 1910 Prešporský spolok zimných športov oficiálne otvoril svoje klzisko na jazerách v lokalite Železná studnička. Jazerá pokrýva dobre udržiavaná vrstva ľadu a po večeroch ich osvetľujú oblúkové lampy. Publikum očakávajú dobre vykúrené prezliekarne, šatňa a ohrievárne. Každý deň hudba. Vyhovujúcu kvalitu ľadu bude priebežne signalizovať červená zástava s bielou korčuľou uprostred, a to na zastávkach električiek, pri Divadle, na Námestí Ľudovíta Veľkého (Hurbanovo námestie) , na Štefániinej ulici, ako aj na Lamačskej ceste. Autobusy budú premávať každú polhodinu, až kým budú na klzisku návštevníci.
Zverejnené amatérske fotografie pochádzajú z rodinnej pozostalosti – žiaľ, nie je na nich uvedený rok ani iná charakteristika. Pravdepodobne vznikli na klzisku na Edlovej ulici a sú na nich zvečnené moja stará mama a jej staršia sestra. Fotografia, ktorá zachytáva môjho otca s bratrancom a s ich spoločnou známou, vznikla v januári 1937.
Mária Bertha Orbán
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!