Izabela, najlepšia aristokratická fotografka

Historické osobnosti
2. apríla 2019

Bratislava sa začína pripravovať na Vianoce. Pri prechádzke mestom možno vidieť ponáhľajúcich sa ľudí, horúčkovitým krokom mieriacich popri vyzdobených výkladoch za lákavou vianočnou ponukou toho-ktorého obchodu. Verejné priestranstvá zaplavila vianočná výzdoba, na Hlavnom a Hviezdoslavovom námestí postavili vianočné stromčeky, pod ktorými sa konajú tradičné vianočné trhy. Aj tento rok budú asi úspešné, súdiac podľa množstva zákazníkov s cigánskou pečienkou, karamelovým jablkom či vareným vínom v rukách.

Dobre si pamätám aj na nedávnu minulosť, keď sa výrazná vianočná výzdoba nevyhla ani Prezidentskému (Grassalkovichovmu) palácu. V kontraste k tej premrštenej gýčovosti si prezerám fotografiu, zobrazujúcu oslavu Vianoc v paláci pred takmer 120 rokmi. Vidieť na nej pod dvomi vianočnými stromčekmi dva slávnostne vyzdobené stoly a pred nimi dve malé dievčatá – arcivojvodkyne – vo vianočných úboroch. Túto autentickú spomienku na minulosť zanechala ich matka, arcivojvodkyňa Izabela, ktorá v paláci bývala na prelome 19. a 20. storočia.

886

Do Prešporka sa prisťahovala v roku 1882 po štyroch rokoch manželstva s arcivojvodom Fridrichom Rakúsko-Tešínskym, ktorý sa ako generálmajor stal šéfom tunajšieho vojenského veliteľstva. Pre rozrastajúcu sa rodinu (dokopy mali až deväť detí!) bolo potrebné zabezpečiť adekvátne sídlo, korešpondujúce zároveň s prestížnym spoločenským postavením arcivojvodu. Veď Fridrich vo svojej vojenskej kariére jednostaj napredoval, až sa v roku 1914 stal vrchným veliteľom rakúsko-uhorskej armády. Ich pozornosť sa preto sústredila na bývalý Grassalkovichov palác. Ten už dávno neslúžil ako aristokratické sídlo, striedali sa v ňom rozličné inštitúcie, naposledy v 70. rokoch učiteľský ústav. Rodina neváhala a opustený palác si od budapeštianskych grófov Karátsonyiovcov najskôr prenajala a napokon v roku 1897 kúpila.

777

Izabele sa v paláci páčilo – sama ho zariaďovala v súlade s vtedajšou módou. Interiéry boli preplnené textilnými závesmi, zamatom, plyšom či bibelotmi. Aj obyvatelia mesta sa tešili prítomnosti členov kráľovského rodu. Veď v osobe praprapravnuka Márie Terézie videli ozvenu najslávnejšej éry mesta 18. storočia, keď na hrade bývala dcéra tejto panovníčky Mária Kristína aj so svojím manželom, miestodržiteľom Albertom Sasko-Tešinským. A prítomnosť arcikniežacieho páru naozaj zvýšila prestíž Prešporka.

01

Palác sa stal častým strediskom návštev prominentných hostí, medzi ktorými by sme našli španielskeho kráľa Alfonza XII. či uhorského kráľa Františka Jozefa. Následník trónu František Ferdinand d’Este sa tu v lete 1899 stretával so svojou budúcou manželkou Žofiou Chotekovou, ktorá bola dvornou dámou Izabely. Tá však pevne dúfala, že by sa princeznou mohla stať jedna z jej ôsmich dcér. Aké bolo jej sklamanie, keď na tenisovom dvorci kaštieľa našla Františkove vreckové hodinky a podľa fotografie vo vnútri zistila, že jej dcéry slúžia iba ako zámienka, aby si mohol “zapinkať“ so Žofiou! Nemožno sa diviť, že svojim dcéram chcela zabezpečiť výbornú budúcnosť, veď bola známa ako vzorná matka, vyznačujúca sa zodpovednosťou a láskou k deťom.

999

V tejto pozícii usmerňovala chod dvora, pomáhala manželovi spravovať majetok, súčasníci u nej vyzdvihovali okrem krásy aj múdrosť, nápadne silnú vôľu a túžbu po moci. Zlé jazyky tvrdia, že Fridrich žil doslova pod papučou. V duchu svojho spoločenského postavenia a silného sociálneho cítenia sa celý život intenzívne zaujímala o verejné dianie a dobročinnosť. Podporovala rozvoj ľudovej remeselnej výroby v Uhorsku. Založila Ženský spolok pre podporu domáceho vyšívačského priemyslu v Prešporku a okolí, nesúci jej meno. Sídlil v Karátsonyiho paláci na Štefánikovej ulici, ktorý arcivojvoda Fridrich odkúpil. Dodávateľkami výšiviek boli najmä ženy z Cífera a okolia, ktoré pod vedením poštmajsterky Márie Hollóssyovej dosiahli takú umeleckú dokonalosť, že ich výšivky boli ocenené aj na svetovej výstave v Paríži. Izabela bola tiež patrónkou prešporského charitatívneho útulku pre deti.

222

S rodinou si často vyšla na koni do okolitej prírody, mala rada poľovačky a bola uznávanou hráčkou tenisu. Zo všetkých svojich koníčkov nadovšetko milovala fotografovanie. Práve v 90. rokoch 19. storočia sa Európou prehnala prvá veľká vlna fotoamatérstva, ktorá zmietla aj Izabelu. So svojím pomocníkom – asistentom a nosičom – putovala často po okolí Prešporka a neraz vyvolávala aj úsmevy okolia. Na fotografiách sa často objavujú členovia jej rodiny, ktorí jej s obľubou pózovali.

555

Vďaka tejto vášni vznikla séria mimoriadne vzácnych fotografií Prešporka najmä spred roku 1905, keď sa presťahovala do Viedne. Toto fotografické dedičstvo dnes tvorí súčasť zbierok Maďarského národného múzea v Budapešti, no jeho časť bola prednedávnom prenesená prostredníctvom Prešporského kalendára na rok 2017 aj do Bratislavy. Na 13 atmosférických Izabeliných fotografiách je zachytená trojjazyčná minulosť nášho mesta.

00

Kalendár možno zakúpiť až do 22. decembra na vianočných trhoch, a to v stánku OZ Bratislavské rožky na Františkánskom námestí (charitatívna zóna, celkom vzadu pri fontáne).

Ján Vyhnánek

Podporili nás