;)
Bratislavské sochy Alojza Rigeleho, ktoré verejnosť nevidela sto rokov
20. júla 2020
Presnejšie, stojeden. V roku 1919, po príchode československých legionárov do Bratislavy, bolo poškodených viacero umeleckých diel na verejných priestranstvách. Medzi nimi aj dve sochy honvédov (na obrázku) z dielne Alojza Rigeleho, ktoré stáli pri hlavnom vchode na vtedajšie armádne veliteľstvo. Dnes v budove na Gondovej 2 sídli Filozofická fakulta Univerzity Komenského, ale v roku 1919 sa do nej nasťahovalo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska pod vedením Vavra Šrobára, a tak sa už tieto sochy na pôvodné miesto nevrátili.
Národná Széchenyiho knižnica v Budapešti nedávno doručila OZ Bratislavské rožky fotografiu, na zadnej strane ktorej je čitateľný nasledovný text: „Vyčíňanie Čechov pri sochách honvédov.“ Na základe textu a zachytených sôch sa podarilo určiť, že záber dokumentoval – žiaľ, už len v poškodenom stave – dve Rigeleho sochy honvédov, ktoré boli osadené pri vchode na armádne veliteľstvo v roku 1913.
Osudu oboch sôch sa venuje článok v bratislavských novinách Hiradó z 12. marca 1919 (do roku 1919 noviny vychádzali pod názvom Nyugatmagyarországi Hiradó – Západouhorský spravodaj). Jeho autor konštatuje, že sú zničené, pričom dodáva, že poškodenie sôch bolo podľa neho nielen barbarským, ale aj zbytočným činom. „Keď v roku 1913 osadili tieto dve Rigeleho sochy pred armádnym veliteľstvom, jeho nové dielo som skritizoval. Rigele je výnimočný umelec, ktorý unesie pravdu: aj tieto dve sochy sú znamenité, mýlil sa len v jednom detaile. Vymodeloval hlavy bez fúzov, a keďže chcel pravdepodobne stvárniť maďarských vojakov, holé tváre nemohli byť naozaj autentické.“ Vzápätí dodáva, že umelec zrejme vymodeloval sochy podľa slovenských vojakov, „lebo tí si holia tvár“. Poznamenáva aj to, že pri neskorších miniatúrnych verziách honvédov už Rigele vytvoril fúzaté postavy. „Prvú malú sošku – v takomto opravenom vydaní – mi poslal do daru a dodnes je mojou najmilšou spomienkou.“ Autor publikujúci pod pseudonymom „Aida“ z toho všetkého vyvodzuje záver, že Rigele uznal svoju chybu, keď pri sochách honvédov zabudol na fúzy, a vyčíňajúci vojaci sa podľa neho tiež zmýlili, keď chceli okyptením nosa a tváre odstrániť zo sôch maďarské črty, hoci tieto nemali fúzy.
O mesiac neskôr, 27. apríla 1919, noviny Hiradó uverejnili reportáž o návšteve v Rigeleho ateliéri, kde sa umelca spýtali, či sa dajú sochy honvédov, respektíve rovnako poškodená Batkova socha pri Dóme sv. Martina, opraviť. Umelec odpovedal, že Batkova socha s obitým nosom sa už nedá opraviť tak, aby zásah nebol viditeľný. „Socha je totiž vytesaná z jedného kusa laasského mramoru, a oprava by sa nedala vidieť len vtedy, keby som celú hlavu vytesal nanovo a nasadil ju na krk pod golierom.“ O sochách honvédov sa už vyjadril povzbudzujúcejšie: keďže tieto boli vyrobené z margitského vápenca, pomocou zmesi cementu a sadry by sa dali opraviť.
V čase tohto rozhovoru však obyvatelia mesta považovali prítomnosť československých legionárov za dočasnú. Bratislava sa stala „druhým“ hlavným mestom novovzniknutej Československej republiky, a tak sochy oboch honvédov po šiestich rokoch definitívne ukončili svoju púť a už sa nikdy nevrátili na pôvodné miesto – ani na iné verejné priestranstvo.
István Veres
Autor je redaktorom týždenníka Vasárnap.
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!