Komenského námestie

GENIUS LOCI
22. októbra 2019

Priestor Komenského námestia sa v stredoveku nachádzal pred vodnou priekopou mestských hradieb (dnes Gorkého ulica). Bol predĺžením dnešného Rybného a Hviezdoslavovho námestia. Tieklo tadiaľ rameno Dunaja, ktoré sa od jeho hlavného toku oddeľovalo na Rybnom námestí a smerovalo pozdĺž Jesenského ulice.

Komenského námestie sa ako samostatný priestor začalo formovať po zbúraní mestských hradieb (1774 – 1778), vysušení priekopy i dunajského ramena. V roku 1776 postavili na jeho západnom konci Mestské (tzv. Csákyho) divadlo, čím ho oddelili od Hviezdoslavovho námestia. V roku 1793 zo strany Komenského námestia pristavali za javisko divadla novú tanečnú sálu, tzv. Redutu, ktorá sa na dlhé roky stala dominantou námestia, dokonca do roku 1879 mu prepožičala aj názov (Námestie Reduty, potom Csákyho námestie/ Csaky tér / Csáky platz, od roku 1921 súčasný názov).

Redutu bolo možné v prípade potreby spojiť s divadlom, keď stačilo otvoriť zadnú stenu javiska. Konávali sa v nej rôzne spoločenské podujatia. Pamätnými sa stali predovšetkým vystúpenia Johanna Straussa st. so svojím orchestrom (1833, 1843) či benefičný koncert Franza Liszta (1874). Technický stav Reduty a divadla však čoraz menej zodpovedal dobovým štandardom, preto ich v roku 1884 zbúrali a do roku 1886 na ich mieste podľa projektu Ferdinanda Fellnera a Hermanna Hellmera postavili neorenesančnú budovu Mestského divadla (dnes Historická budova SND). Divadlo bolo v rokoch 1969 – 72 rekonštruované podľa projektu Rajmunda Hirtha a na mieste starej Reduty bola postavená prístavba SND. Dominuje jej 9 metrov hlboký suterén, kam umiestnili skúšobňu pre balet a sklad divadelných kulís.

Na východnom konci námestia stál od konca 19. storočia dvojposchodový Berendyho dom. Jeho majiteľ Johann Berendy v ňom od polovice 19. storočia prevádzkoval vaňové a parné kúpele. Okrem nich ponúkal aj záhadne znejúci elektrický a magnetický kúpeľ. Dom kvôli problémom so statikou v roku 1901 zbúrali a na jeho mieste podľa projektu Jozefa Huberta postavili v rokoch 1903 – 04 prednedávnom rekonštruovanú Obchodnú a priemyselnú komoru.

Severný koniec námestia je ohraničený Gorkého ulicou, z ktorej Komenského námestie uzatvárajú dva objekty. Klasicistický Palác Motešických bol postavený v roku 1842 podľa projektu Ignáca Feiglera st. na mieste troch starších domov (v jednom z nich mal v 18. storočí svoje observatórium kartograf Samuel Mikovíni). Zo strany námestia sa v paláci koncom 19. storočia nachádzalo šľachtické kasíno a v 30. rokoch 20. storočia tu sídlil Anglický konzulát. S Palácom Motešických pôvodne susedil Palác Uhorského snemu, ktorý bol postavený v 16. storočí a hlavnou fasádou smeroval na Laurinskú ulicu. Po zbúraní hradieb koncom 18. storočia bol do Komenského námestia orientovaný jeho zadný trakt (spolu s malou zachovanou časťou mestského opevnenia). V roku 1802 sa snem presťahoval na Michalskú ulicu. Budovu zbúrali začiatkom 20. storočia a na jej mieste postavili v rokoch 1923 – 24 Zemskú banku podľa projektu Osvalda Polívku. Na jej priečelí vidieť z námestia alegorické sochy muža a ženy s predmetmi symbolizujúcimi priemysel a poľnohospodárstvo, ktoré znázorňujú krajiny Česko a Slovensko. Sú dielom slávneho českého sochára Ladislava Šalouna. V roku 1925 bola vo vestibule banky odhalená socha prezidenta T. G. Masaryka (rovnako od L. Šalouna), ktorej kópia dnes stojí na Masarykovom námestí pred Slovenským národným múzeom.

Samotné námestie bolo pôvodne prázdne, až v 2. polovici 19. storočia tam Prešporský okrášľovací spolok vysadil park. Na jeho východnom konci odhalili 20. augusta 1912 pomník Štefana Pálffyho, dielo sochára Alojza Rigeleho. Gróf Štefan Pálffy (1828 – 1910), pochádzajúci z panstva Červený Kameň, bol patrónom mnohých prešporských spolkov (napr. predseda Prešporského okrášľovacieho spolku). Býval v neogotickom paláci na Gorkého ulici blízo námestia. Pomník tvorený fontánou z ružového mramoru s bronzovou bustou stál čelom k Obchodnej a priemyselnej komore, ktorá iniciovala jeho realizáciu. Po 1. svetovej vojne bola busta prenesená na nádvorie hradu Červený Kameň, kde bola zrejme počas 2. svetovej vojny poškodená. Dnes sa nachádza v depozitných zbierkach hradu. Podstavec busty – mramorová fontána – je inštalovaný na nádvorí Pálffyho paláca na Panskej ulici. Park na námestí bol počas 20. storočia redukovaný, definitívne zanikol v roku 1972, keď ho v rámci prestavby SND nahradilo parkovisko, ktoré je dnes už tiež minulosťou.

OZ BArožky

Podporili nás

Don`t copy text!