Korunovačné slávnosti 2014

Mesto
2. apríla 2019
V posledný júnový víkend, na výročie korunovácie Márie Terézie, si Bratislava veľkolepým podujatím pripomenie vrcholné obdobie svojich dejín, t. j. takmer tri storočia (1563 – 1830), počas ktorých sa mohla pýšiť honosným názvom „korunovačné mesto“. V sobotu 21. júna sa po Hviezdoslavovom námestí, lemovanom impozantnými budovami, už po dvanástykrát rozliehalo nadšené „Vivat Rex Hungarorum!“.

darda

Tentoraz bol na rade Jozef I. Habsburský (1705 – 1711), ktorého – rovnako ako jeho otca Leopolda I. (1657 – 1705) – korunovali ešte v detskom veku (keďže Jozef I. sa stal uhorským kráľom ako deväťročný, adepta vyberali spomedzi žiakov základných škôl). Jeho korunováciu, ktorá sa konala 9. decembra 1687, viac ako rok po oslobodení Budína spod tureckej nadvlády, možno považovať za jeden z najväčších Leopoldových víťazstiev v zápase, ktorý zvádzal od začiatku svojho panovania s uhorskými stavmi v záujme zachovania celistvosti ríše a upevnenia absolutistickej moci. Bezprostredne pred významnou udalosťou dal cisár po šesťročnej prestávke opäť zvolal snem do Prešporka, no nie preto, aby si vyžiadal jeho súhlas s korunováciou svojho syna, ale práve naopak: prinútil šľachtu, aby „z vďaky“ za oslobodenie Budína odhlasovala dedenie uhorskej koruny pre mužských príslušníkov rodu Habsburgovcov. Dovtedy totiž v Uhorsku – na rozdiel od iných krajín habsburskej monarchie (napr. od Čiech) – kráľa volil vždy snem; teraz sa musel tohto práva vzdať a od tej chvíle sa svätoštefanská koruna automaticky dedila v rámci habsburskej dynastie. Uhorsko ako dobyté územie pokleslo na úroveň ostatných dedičných krajín. Okrem toho sa stavy museli vzdať aj 31. článku Zlatej buly, keďže tento umožňoval uhorskej šľachte pozdvihnúť zbrane proti panovníkovi a predstavoval právny základ pre všetky stavovské protihabsburské povstania v XVII. storočí. Uznesenia snemu Leopold vzápätí spečatil tým, že dal birmovať, čiže uznať plnoletým svojho deväťročného syna Jozefa, aby mu ešte v tom istom roku mohli položiť na hlavu svätoštefanskú korunu. Samozrejme, potomok dynastie Habsburgovcov začal v skutočnosti panovať až po smrti otca v roku 1705, no ako vidíme, nič nebolo ponechané na náhodu.

 benjamin_von_block_003

Samotnej korunovácii Jozefa I. predchádzali viaceré udalosti. V roku 1683 sa uskutočnilo posledné obliehanie Viedne tureckou armádou. Osmani celkom obkľúčili a uzavreli cisárske mesto, Leopold bol nútený utiecť a chýbalo naozaj málo, aby na Hofburgu nezačala viať zástava s konským chvostom. Oslobodzujúci pluk poľského kráľa Jána Sobielskeho dorazil v poslednej chvíli a rozmetal dobyvačné vojská vezíra Karu Mustafu. Spojené kresťanské vojská sa, povzbudené veľkolepým víťazstvom, dali do protiútoku, a tak sa konečne mohlo začať oslobodzovanie Uhorska spod 150-ročnej tureckej nadvlády. Jednou z jeho najdôležitejších zastávok bolo spomínané znovuobsadenie Budína v roku 1686.

siege_of_buda_1686_frans_geffels

Hlavnou témou tohtoročných korunovačných slávností bola teda bitka o Viedeň. Dopoludňajšie podujatie s názvom „V tieni tureckého polmesiaca“ predstavilo hlavný zbrojný arzenál útočných, obrannných aj oslobodzujúcich vojsk a najtypickejšie pešie, jazdecké a delostrelecké oddiely. Nechýbali rachotiace pušky, streľba z luku, rinčanie mečov, imitácie janičiarskych pochodov, hrozivo namierené zbrane drsných kopijníkov či dokonca kuruci z Tököliho armády, ktorí svojho času spolu s Turkami obliehali Viedeň. Najväčšie sympatie obecenstva si však získala tatárska ľahká kavaléria, resp. prehliadka poľských „okrídlených“ husárov.

tatar

Hlavná atrakcia prišla na rad v popoludňajších hodinách. Takmer stopäťdesiatčlenný sprievod v dobových kostýmoch, tvorený najmä amatérskymi hercami, dorazil na novodobé dejisko korunovačného obradu pred historickú budovu Slovenského národného divadla s polhodinovým meškaním. V duchu tradície zahalili detského kráľa do svätoštefanského plášťa, opásali mu korunovačný meč a potom mu ostrihomský arcibiskup s palatínom položili na hlavu svätoštefanskú korunu. Napokon mu odovzdali aj žezlo a jablko a on zaujal miesto na tróne. Po obrade pasoval novopečený kráľ rytierov Rádu zlatej ostrohy a so sprievodom sa presunul na Primaciálne námestie, kde zložil slávnostnú prísahu. V nej sa zaviazal dodržiavať uhorskú stavovskú ústavu a ochraňovať územnú celistvosť krajiny pred nepriateľmi zo všetkých strán (túto prísahu neskôr symbolizoval odchod panovníka na korunovačný pahorok, kde švihol mečom na všetky štyri svetové strany). Slávnostný charakter tohtoročnej ceremónie umocnilo vystúpenie Bratislavského chlapčenského zboru.

kard

Ani na tohtoročných korunovačných slávnostiach nemohla chýbať ľudová veselica, spojená s opekaním vola a ochutnávkou Frankovky modrej z Rače priamo z fontány, ani nočný ohňostroj. Slávnosť pokračovala aj na ďalší deň, keď na návštevníkov čakal jarmok dobových remesiel, súťaž v hľadaní pokladu či barokový bál.

V roku 2015 sa bude v Bratislave korunovať Karol III. a v roku 2016, pri príležitosti 275. výročia korunovácie, Mária Terézia. Podujatie, ktoré je skutočným lákadlom pre turistov, sa teda oplatí navštíviť aj v budúcnosti.

Krisztián Kacsinecz

Podporili nás