Miesto, kde bola banka doma takmer sto rokov

GENIUS LOCI
25. augusta 2019

Minuloročný požiar v novembri na Hlavnom námestí vzbudil záujem verejnosti o secesnú budovu, ktorá bola poškodená. Obnova národnej kultúrnej pamiatky sa pomaly rozbieha. História tohto miesta je bohatá a už predchodca tohto objektu mal dôležité miesto v každodennom živote mesta.

Hlavné námestie začalo vznikať v priebehu 13. storočia a domy po jeho obvode vlastnili vtedajší dôležití mešťania. Výnimkou nebol ani pôvodný dom, na ktorého mieste stojí v súčasnosti niekdajší bankový palác. Ako prvá významná osobnosť, ktorá bola ubytovaná krátkodobo v tomto dome sa spomína Mária Habsburská známa tiež ako Mária Uhorská, vdova po uhorskom kráľovi Ľudovítovi  II. Jagelovskom, ktorý zahynul v roku 1526 v bitke pri Moháči. V 17. storočí sa vlastníkom domu stáva Ernest Auer, ktorý po zničení evanjelickej modlitebne Turkami poskytol svoje priestory pre účely evanjelickej cirkvi. Dom bol počas svojej existencie viackrát prestavaný jeho rôznymi majiteľmi. Pravdepodobne bol priechodný a dalo sa ním prejsť na Dlhú ulicu (dnešnú Panskú).

V 20-tych rokoch 19. storočia sa tu spomína obchod s metrovým textilom s názvom U bielej holubice, ktorý prevádzkovali bratia Edlovci. Okrem odevov, látok a iného textilu, bolo v tomto obchode možné zakúpiť si aj žreby tzv. Veľkej lotérie, či ak sa na držiteľa žrebu usmialo šťastie prevziať si tu aj výhru. Neskôr bol už len krôčik k tomu, aby svoje schopnosti bratia Edlovci rozvinuli aj vo finančníctve. Popri vedení obchodu sa stali prvými zástupcami komandity (reprezentácie) viedenskej Erste österreichische Sparkasse v Prešporku.

Obchodnícke a bankové schopnosti bratov Edlovcov sa preniesli aj na ďalších členov rodiny. V roku 1841 vzniká Prešporská sporiteľňa, v ktorej správnej rade figuruje už ďalší zo známej rodiny, Theodor Edl. Súčasne naďalej úspešne vedie aj rodinný obchod vrátane predaja žrebov a vyplácania výhier lotérie na Hlavnom námestí. V roku 1856 otvára Theodor Edl novú spoločnosť – zmenáreň Theodor Edl & Comp. Nejde však o zmenáreň akú poznáme dnes. Išlo o banku, ktorá ponúkala okrem finančného poradenstva aj nákup a predaj obligácií, akcií, štátnych a podnikových dlhopisov, kupónov, zlatých a strieborných mincí atď. Zároveň rozšírila aj svoju činnosť v oblasti lotérie – nákupu a predaja žrebov. Neskôr sa názov rodinnej banky zmenil na Theodor Edl – bankový a zmenárenský obchod a stal sa veľmi renomovanou značkou. Obchod s metrovým textilom postupne rozširoval tiež svoj sortiment o rôzne druhy látok a odevov a tiež o nový sklad kobercov. Neskôr zmenil názov a pokračoval ďalej v činnosti pod menom Edlov nasledovník  – U bielej holubice.

 V roku 1856 Theodor Edl zakladá rodinnú banku – zmenáreň Theodor Edl na Hlavnom námestí. Popri bankovej činnosti sprostredkovala občanom mesta aj lotériu.

Pôvodný dom na Hlavnom námestí 5.Vľavo sa nachádza banka: Theodor Edl – bankový a zmenárenský obchod. Vpravo je obchod s metrovým textilom – Edlov nasledovník – U bielej holubice. Na Hlavnom námestí sa ešte nenachádzala zeleň a park.

Popri úspešnom vedení svojho bankového a zmenárenského obchodu od roku 1876 stojí Theodor Edl aj na čele Prešporskej I. sporiteľne, ktorú vedie až do svojej smrti v roku 1882. Dobre fungujúcu rodinnú banku preberá jeho syn Friedrich Edl. Spolu s prokuristom Ludwigom Feitscherom ju úspešne vedú ďalších 11 rokov, kedy sa dohodli na jej odpredaji Uhorskej eskomptnej a zmenárenskej banky so sídlom v Budapešti. Tá patrila medzi štyri najvplyvnejšie banky v celom Uhorsku. Ludwig Feitscher však naďalej zostáva na čele prešporskej pobočky tejto banky.

Po smrti Theodora Edla viedol rodinnú banku jeho syn Friedrich Edl. Dobový inzerát z roku 1883.

Pôvodný dom na Hlavnom námestí 5. V pôvodnom dome už sídli Uhorská eskomptná a zmenárenská banka Vpravo už stojí novobarokový palác Jakuba Palugyaya postavený v roku 1883. Hlavné námestie už bolo upravené o zeleň a stromy.

Pôvodný dom na Hlavnom námestí 5 v roku 1898. Za Rolandovou fontánou je už sídlo Uhorskej eskomptnej a zmenárenskej banky.

Pri kúpe sa banka stala aj vlastníkom pôvodného domu, ktorý necháva v roku 1906 zbúrať. Na jeho mieste začali stavať na návrh budapeštianskeho architekta Aladára Körösiho secesný bankový palác. Na prízemí bola umiestnená banková hala s vysokým stropom a na zvyšných podlažiach boli naprojektované kancelárie a byty. Palác bol dokončený a otvorený v závere roku 1911.

Novostavba bankového paláca Uhorskej eskomptnej a zmenárenskej banky postavená v roku 1911.

Prešporské sídlo Uhorskej eskomptnej a zmenárenskej banky v roku 1915 na Námestí Franza Josepha I.

To, že značka Theodor Edl bola naozaj veľmi cenná svedčia aj inzeráty v dobovej tlači, kedy sa pri inzerátoch Uhorskej eskomptnej a zmenárenskej banky ešte aj v roku 1914 objavuje v zátvorke poznámka (predtým Theodor Edl). Banka v tom čase ponúka vo svojich moderných priestoroch aj novinku, ohňovzdornú oceľovú trezorovú miestnosť, kde si klienti mohli prenajať bezpečnostné schránky na úschovu svojich cenností a vyhnúť sa tak krádeži v ich domoch a bytoch.

 Po prevzatí banky Theodora Edla sa jeho meno naďalej objavovalo v inzerátoch Uhorskej eskomptnej a zmenárenskej banky.

V roku 1917 sa začala banka zaujímať o prešporskú Hospodársku banku, s ktorou sa neskôr spojila a od roku 1922 pôsobí pod názvom Eskontná a hospodárska banka. V rámci fúzie prišlo aj k zmenám vlastníkov, hlavný podiel akcií získala Tatra banka. Okrem centrály v Bratislave mala banka ešte jednu filiálku v Košiciach. Popri iných činnostiach sa banka prevažne venovala nákupu a predaju valút a zmeniek. Počas druhej dekády 20. storočia sa uskutočnilo viacero obchodov, kedy banka prevzala niektoré menšie banky, čim prišlo viackrát k preskupeniu akciového kapitálu.

Od roku 1930 bola už pridruženou bankou Tatra banky. Po vypuknutí hospodárskej krízy a viacerými nevydarenými obchodmi súvisiacimi s poskytnutím zlých úverov a realizáciou pochybných transakcií sa banka dostala do problémov a svoju činnosť postupne obmedzuje. Dôsledkom toho bolo ukončenie jej činnosti a fúzia s Tatra bankou v roku 1940. K zmene prišlo aj v samotnom secesnom paláci na Hlavnom námestí. Priestory boli upravené a svoju pobočku si v budove otvorila Tatra banka. Po skončení 2 sv. vojny a zmene politických a hospodárskych pomerov po roku 1948 prišlo aj k zoštátneniu bánk.

Po fúzii s Hospodárskou bankou sa zmenilo aj meno na Eskontnú a hospodársku banku účastinnú spoločnosť. Záber z roku 1939 zachytáva banku na konci jej pôsobenia na Slovensku.

V roku 1940 sa Eskontná a hospodárska banka sfúzovala s Tatra bankou, ktorá si na Hlavnom námestí otvorila svoju pobočku. Tatra banka po spojení so Slovenskou bankou zanikla zoštátnením v roku 1950.

Po roku 1950 sa v niekdajšej bankovej hale nachádzal obchod s ľudovým a folklórnym tovarom. Honosné priestory niekdajšej bankovej haly boli viackrát využité na módnu prehliadku. V 80-tych rokoch 20. storočia prišlo aj k ďalšej rekonštrukcii a úprave priestorov. Po roku 1989 sa vlastníkom budovy stala spoločnosť Koospol, ktorá niekdajšie priestory bankovej haly prenajala. V jej priestoroch bola otvorená kaviareň Roland, ktorá sa čoskoro stala veľmi obľúbenou.

V roku 1996 bola budova niekdajšej banky vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V tom istom roku musela kaviareň priestory opustiť a budova zostala zavretá a opustená. Vtedajší vlastník sa nakoniec rozhodol budovu predať. O jej kúpu prejavilo záujem aj mesto, ale z dôvodu vysokej predajnej sumy k dohode neprišlo. Novým vlastníkom sa stala poisťovňa KOOPERATIVA, ktorá budovu kompletne a citlivo zrekonštruovala. Do priestorov na prízemí, kde bolo umiestnené aj nové secesné zariadenie, sa vrátila na sklonku roku 1999 kaviareň Roland. Novou atrakciou bola aj kópia šachového automatu známeho prešporského rodáka J. W. Kempelena, ktorú vytvoril výtvarník Karol Kačmár. Dominantou kaviarne sa stala aj bronzová plastika Pegasa od sochára Tibora Bártfaya.

Pred referendom o vstupe do Európskej únie predsedovia vládnych a opozičných strán si v rámci propagácie tejto udalosti vyšli spoločne na prechádzku do mesta a práve v kaviarni Roland si dali spolu kávu, zákusok a zmrzlinu. V roku 2006 bola medzi hosťami kaviarne aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

V posledných rokoch už úroveň poskytovaných služieb kaviarne postupne klesala. Interiér sa začal viac zapĺňať nevkusným mobiliárom. Turisti kaviareň síce naďalej vyhľadávali, ale na základe mnohých recenzií sa zaradila medzi tzv. pasce na turistov.

     

O nezodpovednom správaní prevádzkovateľa kaviarne svedčí aj požiar, ktorý kaviareň zničil a poskytol tak opäť priestor na jej reštart a snáď nový lepší začiatok.

Roman Delikát

Podporili nás