Mesto v ateliéri / ateliér v meste

Historické osobnosti
2. apríla 2019

Ateliér Kozics bol v meste Pressburg, Pozsony, Prešporok/Bratislava vyše 70 rokov. Tvorba ateliéru pokrýva obdobie druhej polovice 19. storočia, zánik monarchie a krátko vstupuje aj do obdobia prvej Československej republiky. Eduard Kozics za spomínané obdobie svojou kamerou zachytil podobu mesta, jeho pamiatky, aj obyvateľov.

Údaje o založení ateliéru a prevádzkovaní fotografickej živnosti sa rôznia. Prvým Kozicsovým pôsobiskom bola kvetinová záhrada Slubekovho domu na Kozej 33 (1854), neskôr budova na Radetzkého námestí 34 (1858), po premenovaní v roku 1861 na Promenade 34, kde sídlil až do roku 1868. Poslednou adresou ateliéru až do jeho zaniknutia sa stala trojposchodová budova domu na Promenade 2 (po prečíslovaní v roku 1879 na Promenade 9, po roku 1899 na Kossuth Lajos tér 9). Posledné roky prevádzkovania ateliéru nie sú jednoznačné, môže ísť o rok 1926 alebo o rok 1929.

04

Zakladateľ ateliéru Eduard Nepomuk Kozics (1829 – 1874) prišiel do mesta pravdepodobne medzi rokmi 1848 – 1850 po tvorivom pobyte vo Viedni u výraznej osobnosti rakúskej fotografie Andreasa Grolla (1812 – 1872). Cielene pracoval na vybudovaní ateliéru, jeho reklame, angažoval sa v mestskom zastupiteľstve a bol členom viacerých spolkov. 

02 

Rozsiahlu klientelu si vybudoval v meste, ale aj medzi návštevníkmi mesta. Medzi jeho zákazníkov patrili šľachtické rodiny (Zay, Odeschalchi, Wittmann), meštianske rodiny (Munker, Jurenák), miestni duchovní (Scherz, Geramb), členovia spolkov (Liedertafel) a iní.

03

Základným žánrom jeho tvorby sa stal portrét v celej škále zastupiteľnosti, a to individuálny (mužský, ženský, detský) a skupinový.  

Ďalej veduta – pohľady na mesto, snímanie pamiatok (napr. Donnerov oltár v Dóme sv. Martina), ale aj reprodukcie umeleckých diel. Vo fotografickom procese aplikoval jednotlivé vývojové techniky od dagerotypie cez kalotypiu na slanom papieri až po mokrý kolódiový proces a využitie albumínových papierov. Svoju tvorbu prezentoval aj na všeobecných a hospodárskych výstavách, kde získal viaceré ocenenia (1865 Bratislava, 1867 Paríž, 1868 Hamburg, 1870 Francúzsko, 1872 Linz, 1873 Viedeň, 1878 Paríž). Experimentoval s kolorovanou fotografiou – chromofotografiou, vďaka čomu patrí k jej výrazným stredoeurópskym predstaviteľom, podobne ako Alexander Seik (1824 – 1905) v Čechách a Ferenc Veress (1831 – 1916) v Maďarsku. V roku 1878 ateliér Kozics získal patent č. 5996 na chromofotografiu na plátne vo Viedni (jeho konfirmáciu č. 2473 v Budapešti). Ateliér po smrti E. N. Kozicsa (27. 4. 1874) viedla a pokračovala v jeho tvorbe manželka Karolína Kozics, rod. Helle (1837 – 1899).

07

Okrem individuálnych portrétov sa venovala portrétu záujmových, profesijných skupín, napríklad hasičov, kadetov, zamestnancov firmy Palugyay a podobne. Spolupracovala na vyhotovovaní reprezentačných albumov venovaných pracovným a životných jubileám členov mestskej elity (J. Palugyay, K. Stampfel, J. Könyöky).  

palugyay003

 J. Palugyay

Po smrti Karolíny v roku 1899 a pravdepodobne už v polovici 90. rokov ateliér viedol až do jeho zániku Eduard/Ede Kozics (1874 – 1933). Narodil sa tri mesiace po smrti svojho otca 20. 7. 1874. Jeho dvaja súrodenci – maliar František (1864 – 1900) a sestra Ema (1869 – 1939) sa na vedení ateliéru nepodieľali. Pri tvorbe Ede Kozicsa je možné pozorovať určitý útlm portrétov. Zameral sa na nové žánre – reklamnú fotografiu (napr. pre ponukové katalógy spolku Izabela), dokumentovanie architektúry, historických pamiatok mesta a na reportáž. Spolupracoval so Spolkom pre reštaurovanie Dómu, Okrášľovacím spolkom a Kunstvereinom.

09 

F. Kozics, zbierka J. Cmorej

Zachovali sa série fotografií z Dómu sv. Martina (napr. kaplnka sv. Jána Almužníka, krypty, presun sochy sv. Martina), kláštora klarisiek, paláca Pálffyho na Zámockej ulici a expozície Mestského múzea. Známy sa stal aj rozsiahlou zostavou fotografií a pohľadníc požiaru Podhradia v roku 1913.

E. N. Kozics a tvorba jeho pokračovateľov predstavuje významné miesto v dejinách vizuálnej kultúry nielen na Slovensku. Porovnateľná je s kvalitami fotografov v celom stredoeurópskom priestore.

01

Históriu a dokumenty z prvého významného bratislavského fotoateliéru predstavuje expozícia Mesto v ateliéri/ateliér v meste. Doteraz vôbec najväčšia výstava o Kozicsovom ateliéri a tvorbe je v Múzeu mesta Bratislavy (MMB), kde potrvá do 9. októbra.

Elena Kurincová

Podporili nás