;)
Na stránke facebookovej skupiny „Prešpurčina ešče nezgegla“ sa objavili ďalšie úžasné zábery
6. mája 2020
Lokálpatriot Roman Hergovits sprístupnil na stránke facebookovej skupiny „Prešpurčina ešče nezgegla“ digitalizované zábery, ktoré zachytávajú posledné „fragmenty“ Bratislavy pred jej rozsiahlym pustošením.
Kapucínska ulica v roku 1974; dnes sa tu nachádza budova Najvyššieho súdu SR
Roman Hergovits (1966) pochádza zo starej prešporskej rodiny. Ich rodný dom stál na mieste dnešného parlamentu (Vinohradská ulica). Ako hovorí, fotografie zhotovil jeho strýko Johann Burgyel (1910 – 1991). Hodnotnú zbierku zachránil a priniesol domov z Rakúska Hergovitsov otec.
„Z dnešného pohľadu ide o fotografa, dokumentaristu svojej doby a básnika. On sám sa tak určite nevidel, no všetko pre to robil – či už vedome, alebo nevedome. Pamätám sa, ako sa „onkel Janči“ postavil v kuchyni a pred zvyškom rodiny recitoval básne, a vtipne tak reagoval na dianie okolo. I keď som tomu – vzhľadom na to, že išlo o poéziu v nemčine – poriadne nerozumel (v mojich prvých rokoch života som nerozumel poriadne ani slovenčine), vždy pri tom vládla dobrá nálada striedajúca výbuchy smiechu s potleskom. Bohužiaľ, z rukopisov sa nič nezachovalo, rovnako ako sa nezachovali množstvá negatívov a filmových pásov. Aj svedkov, ktorí poznali strýka Jančiho, je málo.
No nejakým zázrakom sa mi dostali do rúk diapozitívy mapujúce dianie v Bratislave v rokoch 1963 až 1981. Aj keď sa zachoval len fragment jeho dokumentárnej práce, určite dielo presvedčí históriu o svojej dôležitosti. Ako fotografa ho nenechala chladným žiadna ulica, tabuľa, brána, priečelie historického domu, alebo len domu podopretého brvnami, aby nespadol. Odfotil všetky sochy, sošky, kostoly, pamiatky, zbúraniská a ruiny, múzeá, dvory a všetko, čo mu padlo do oka.
Môj otec rozprával, že si vždy vytipoval nejakú časť Bratislavy a tú fotil. Tak máme aj zábery zo Železnej studničky, zo sídliska Štrkovec, Karlova Ves, Petržalka. Ale poďme od začiatku a načrtnime – cez osobu Johanna Burgyela – pohnuté osudy viacnárodnostnej Bratislavy, a to najmä v povojnových rokoch.
Budovy veslárských spolkov; v pozadí Petržalka v roku 1968
Narodil sa ako nemanželské dieťa v roku 1910. Práve z tohto dôvodu sa rozhodla jeho matka pre pôrod vo Viedni, čo bola neskôr, v 60-tych rokoch, čiastočná devíza pri získavaní každoročných víz do Bratislavy. V roku 1928 dostal výučný list ako knihár.
Po vojne bol – ako väčšina Karpatských Nemcov – vyhostený z Bratislavy do Rakúska. Pobyt v lágri pri Viedni bolo zrejme jedno z najhorších období, kde sa do 60-tych rokov detailná stopa stráca. Už tu sa poznal s mojou tetou Felou (babkinou sestrou), ktorá musela tiež opustiť Bratislavu, a to aj s väčšinou našej rodiny. Celý ostatný život pracoval v Rakúsku ako úradník a po adresách v Linzi a Bischofshofene sa aj s tetou usadil v Bad Halle. Bol dva razy ženatý. Prvé manželstvo sa skončilo smrťou manželky.
Ak si dobre spomínam, strýko bol vždy vtipný a obľúbený, deti pišťali, lebo ich naťahoval, no zároveň sa od neho nehli ani na krok. Vďaka strýkovi máme veľké množstvo rodinných fotografií.
Hoci pracoval pocitovo, zanechal množstvo portrétov a skupinových portrétov na vysokej úrovni. Ako fotograf debatujem s kolegami celý život o kompozícii. „Janči“ o týchto veciach nemal s kým hovoriť, no svojsky sa s tým vyrovnával. Každý zarámovaný diapozitív je presne označený dátumom – často na deň presne, s opisom situácie a s adresou.“ prezradil pre OZ Bratislavské rožky majiteľ zbierky.
Klariská ulica v roku 1968
Obchodná ulica v roku 1963
Suché mýto a budova Astorky v roku 1968
Neologická synagóga v pozadí s meštianskym pivovarom v roku 1968
Výhľad na Petržalku z hradu v roku 1968
Budova Hlavnej železničnej stanice v roku 1968
Budova „starého“ rozhlasu v roku 1968
Úprava terénu okolo budovy Slovenského rozhlasu v roku 1977
Mierko“, Hodžovo námestie okolo roku 1975
Reštaurácia Fajka v roku 1975
Budova bývalého Hotela Dax, neskôr Hotela Kriváň, na dnešnej Štefánikovej ulici v roku 1969
Pioniersky palác (Grassalkovichov palác) v roku 1968
Veža pri Starom moste v roku 1974, z ktorej policajti riadili dopravu
Sándor Papp ml.
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!