;)
Ortvayho databáza je funkčná
18. apríla 2013
„Málo je takých cestovateľov, ktorí si nezoberú so sebou z Bratislavy buď podkovité pečivo alebo sucháre.” – píše Tivadar Ortvay vo svojej knihe s názvom Ulice a námestia mesta Bratislavy.
Kniha Tivadara Ortvayho, ktorá bola publikovaná v roku 1905 s názvom Ulice a námestia mesta Bratislavy so svojimi 660 stranami je do dnešného dňa jedným z najpresnejších opisov kultúrneho a historického rozvoja nášho hlavného mesta. Znovuvydanie diela vo svojej pôvodnej forme vyšlo v roku 1991 vo vydavateľstve Püski. V posledných rokoch sa objavila obnovená verzia knihy s obrazovými prílohami, vo forme série v slovenskom aj v maďarskom jazyku (Albert Marenčín Vydavateľstvo PT, Kalligram).
OZ Bratislavské rožky umiestnilo na internete maďarskú verziu digitálnej databázy o diele najslávnejšieho dejepisca nášho mesta.
V tejto databáze sa nachádza interaktívna mapa, pomocou ktorej za niekoľko sekúnd nájdete pôvodné nemecké a maďarské názvy niekdajších a terajších ulíc a námestí, ako aj významnejších budov Bratislavy. Môžete sa dostať k informáciám o histórii jednotlivých dejísk, miest, pozerať staré pohľadnice a fotografie, čítať dobové noviny a knihy. Základ trojjazyčnej databázy tvorí už spomínané Ortvayho dielo z roku 1905 s názvom Ulice a námestia mesta Bratislava. Toto dielo prinášalo obraz o Bratislave, kde sa vtedy rozprávalo hlavne po maďarsky a po nemecky. Mesto však odvtedy prešlo veľkými politickými a spoločenskými zmenami. Meniace sa politické systémy vždy považovali za dôležité, aby sa zmenili pamätníky a pamätné miesta podľa ich záujmov. Po zmene politického systému po roku 1989 sa vrátili pôvodné názvy len malej časti ulíc a námestí. Tieto názvy starej Bratislavy poznajú len dejepisári. Práve preto sa OZ Bratislavské rožky rozhodlo, že zverejní jedinečné dielo Tivadara Ortvayho, a urobí to novými prostriedkami modernej doby. Interaktívne a softvérové spracovanie Ortvayho práce ponúka jednoduchšie a prístupnejšie objavenie minulosti Bratislavy pre užívateľov internetu. Obsah databázy pravidelne dopĺňame. Plánujeme spustenie jej slovenskej a nemeckej verzie. Spracovanie databázy podporil Úrad vlády Slovenskej republiky.
Tivadar Ortvay (Orthmayr) sa narodil v roku 1843 na území dnešného Rumunska. Jeho otec bol správcom štátnych medených a železných hámrov a baní. Rodinu s nemeckým pôvodom usadila Mária Terézia v župe Banat, v Timisoare. Ortvay po ukončení svojich štúdií na gymnáziu v Timisoare, študoval teológiu v miestnom ústave. Do roku 1870 bol pomocným duchovným a katechétom vo viacerých dedinách v rámci biskupstva.
V roku 1868 vydal svoju prvú vedeckú štúdiu, analýzu rukopisu Mateja Bela. V rokoch 1870-1872 sa stal zastupujúcim učiteľom na rímsko-katolíckom gymnáziu v meste Lugoj, s Jenőm Szentkláraym vydávali časopis. V roku 1872 zložil doktorát z filozofických vied. V roku 1873 prijal priezvisko Ortvay. V rokoch 1873-1875 bol pomocným strážcom depozitára Maďarského národného múzea. V roku 1874 získal ďalší doktorát z archeológie a dejín umenia. Bol redaktorom časopisu Archeologický vestník.
V roku 1875 ho vymenovali za učiteľa kráľovskej akadémie v Bratislave. Od roku 1894 sa stal súčasne aj riaditeľom učiteľského ústavu uršulíniek v Bratislave. Bol aj učiteľom dejepisu dcér arcikniežaťa Fridricha a jej manželky Izabely. Popri svojich cirkevných funkcií (pápežský dvorný komorník, titulárny opát atď.) sa aktívne podieľal na verejnom živote Bratislavy. Bol podpredsedom Spolku archeológov a historikov Bratislavskej župy, a prírodovedeckého spolku, bol členom Mestského štatistického úradu, Komisie pre verejné knižnice, Toldyho krúžku, spolku verejného vzdelávania. Pravidelne prispieval do bratislavskej tlače (Pozsonyvidéki Lapok, Pressburger Zeitung, Westungarischer Grenzbote, Nyugatmagyarországi Híradó). V roku 1902 bol členom zákonodarného zboru mesta. V roku 1906 sa presťahoval do Budapešti, vtedy sa stal čestným občanom Bratislavy. V Budapešti sa stal členom Maďarskej akadémie vied. Aj tu pokračoval v písaní svojho veľkého monografického diela: História mesta Bratislavy (1892-1912), ktoré sa zaoberá históriou, geografiou a verejným vzdelávaním mesta a župy.
Zomrel v roku 1916, verejnú rozlúčku mal v budapeštianskom cintoríne, ale podľa jeho poslednej vôle ho pochovali v Bratislave vedľa svoje matky v cintoríne svätého Ondreja.
P.S.
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!