;)
Recenzia na publikáciu Romana Holeca Bratislavskí Habsburgovci
5. júna 2020
Pri pohľade na dnešný Prezidentský palác asi len málokomu napadne, že tu vyše dvadsaťpäť rokov žil jeden z najvyššie postavených a najbohatších príslušníkov rodu Habsburg – arcivojvoda Fridrich. V r. 2019 vyšla vo vydavateľstve Marenčin veľmi potrebná publikácia z pera historika Romana Holeca pod názvom Bratislavskí Habsburgovci, ktorá mapuje nielen osudy arcivojvodského páru Fridricha a Izabely, ale aj ich príbuzných z troch generácii tzv. židlochovicko-těšínskej línie. Kniha vypĺňa medzeru v skúmaní dejín nášho mesta, ale jej záber siaha od Španielska až po Zamagurie. Prináša množstvo pútavo podaných faktov a súvislostí, pričom nechýba ani humorný pohľad na postavy a ich vzťahy.
Z akého rodu Fridrich pochádzal, ilustrujú mená z jeho rodokmeňa: v minulosti taktiež v Prešporku sídliaci miestodržiteľský pár Albert Sasko-Těšínsky s manželkou Máriou Kristínou si adoptovali arcivojvodu Karola (synovca Márie Kristíny a syna Leopolda II.), ktorý sa neskôr stal víťazom proti Napoleonovi v bitke pri Asperne v r. 1809. Karolov syn Albrecht, víťaz nad Talianmi pri Custozze v r. 1866, si zasa adoptoval svojho synovca – „nášho“ Fridricha. Obaja víťazi majú jazdecké pomníky v centre Viedne, Karol na Heldenplatzi, Albrecht na terase Albertiny – túto slávnu zbierku zdedil a ďalej rozširoval aj Fridrich. Fridrichovu sochu sediacu na lavičke môžeme nájsť na hlavnej ulici v neďalekom Mosonmagyaróvari, kde v krypte kostola odpočíva aj so svojou manželkou.
Domáce muzicírovanie Grassalkovichovom paláci. Zdroj: Magyar Nemzeti Múzeum (Maďarské národné múzeum)
Arcivojvoda Fridrich, veliteľ V. armádneho zboru v Prešporku, a podľa autora knihy tretí najvýznamnejší muž vo vtedajšej hierarchii vplyvu a moci v monarchii, sa popri vojenských povinnostiach venoval aj udržiavaniu a rozmnožovaniu svojho obrovského majetku. Napriek svojim nie veľmi rozvinutým veliteľským schopnostiam to dotiahol až na funkciu hlavného veliteľa všetkých rakúsko-uhorských ozbrojených síl na zemi, vo vode a vo vzduchu v prvých rokoch prvej svetovej vojny, pričom ešte aj dodával vlastné potravinárske produkty vojenským štábom. Zaujímavé je, že sa mu darilo viac v podnikaní ako v armádnom velení.
Doma bol pod papučou. Jeho manželkou bola Izabela von Croy-Dülmen, energická žena, viac ambiciózna ako jej manžel, vždy pripravená svojimi zbraňami zabojovať v prospech svojej rodiny, kariéry svojho manžela a syna a výhodného vydaja svojich dcér. Čitateľ v knihe nájde aj prezývku, ktorou neobľúbenú arcivojvodkyňu pre jej vlastnosti aj postavu častovali. Izabela však bola aj rozhľadená a sociálne angažovaná žena s (na tú dobu) nevšednými záujmami, ako napr. fotografovanie a tenis. Fotografie arcivojvodkyne Izabely si môžete pozrieť tu, bol im venovaný Prešporský kalendár 2017: https://bratislavskerozky.sk/vysiel-presporsky-kalendar-2017-je-venovany-izabele-aristokratke-ktora-fotila-bratislavu/
Arcivojvodkyňa Izabela na poľovačke: Zdroj: Magyar Nemzeti Múzeum (Maďarské národné múzeum)
V Múzeu mesta Bratislavy v Starej radnici návštevník nájde vitrínu venovanú spolku domáceho priemyslu Izabela, zameranému na výrobu slovenských ľudových výšiviek, ktoré prezentoval ako uhorské. Arcivojvodkyňa Izabela bola protektorkou a dušou aktivít tohto spolku. Pred prvou svetovou vojnou spolok zamestnával údajne až 1500 vyšívačiek zo Slovenska, výrobky si objednávali aj najvyššie panovnícke dvory. Spolok sídlil v Karácsonyiho paláci na Štefánikovej ulici, ktorý tiež patril arcivojvodovi Fridrichovi. Mal vlastné obchody vo viacerých mestách a tiež zásielkovú službu.
Arcivojvodský pár mal spolu osem dcér a nakoniec aj vytúženého syna Albrechta. Ich rôznorodé osudy sú podrobne zmapované v predposlednej kapitole knihy. Zvláštna kapitola je venovaná známemu príbehu lásky následníka trónu Františka Ferdinanda a dvornej dámy arcivojvodkyne Izabely, grófky Žofie Chotkovej, ktorý sa tajne rozvíjal aj tu, v záhradách paláca pri obľúbenom tenise. Izabela verila, že František Ferdinand si vyhliadol jednu z jej dcér, ale keď zistila, že jeho vyvolenou je Žofia, spravila škandál na cisárskom dvore. Ani posledný cisár Karol I. si nevybral žiadnu z ich dcér za manželku, ale nielen preto bol vzťah Izabely a Fridricha k jeho rodine, najmä k jeho manželke Zite, plný averzií.
Sestra Fridricha, Mária Kristína, sa stala španielskou kráľovnou a so svojím synom – neskorším španielskym kráľom Alfonzom XIII. – viackrát navštívila monarchiu i Prešporok. Autor skúma aj takmer neznáme spojitosti španielskej kráľovskej rodiny s poľským rodom Zamoyských, a s ďalšími lokalitami dnešného Slovenska, Starou Ľubovňou a Vyšnými Ružbachmi.
Lahôdka pre milovníkov histórie Bratislavy je najmä tretia kapitola pod názvom V Prešporku. Čitateľ sa tu môže dozvedieť o mnohých slávnostných podujatiach pod záštitou Fridricha a/alebo Izabely, významných návštevách, výstavách, činnosti rôznych spolkov. Prítomnosť arcivojvodského páru nepochybne pozdvihla spoločenský a kultúrny život mesta. Preto by aj dnešní jeho obyvatelia mali ich osudy poznať.
Zuzana Godárová
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Odporúčame
Podporili nás
Kalendár podujatí
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!